Nemecké mesto Schwedt Annekathrin Hoppeovej, jej komunita, ľudia, na ktorých ako starostka dohliada, strácajú svoju životnú istotu. Mnohí sa teraz obávajú, že ich pracovné miesta budú ďalšie na rade. Hovoria však, že trochu ruskej ropy by mohlo situáciu zachrániť. Na tému upozornil server Politico.
Rafinéria vo Schwedte
V Schwedte sa život točí okolo ropnej rafinérie, ktorá je čiastočne vo vlastníctve Ruska. Rozľahlý závod poskytuje živobytie približne pätine z 30 000 obyvateľov mesta. Hoppeová tam pracovala, než sa stala starostkou. Už šesť desaťročí je rafinéria srdcom komunity.
„Rafinéria je dôvodom existencie mesta,“ povedala Hoppeová, sediac v skromnej kancelárii na druhom poschodí s výhľadom na úhľadné rady bledých panelákov, ktoré kedysi dominovali východnému Nemecku, ktoré bolo pod kontrolou Sovietskeho zväzu.
Rovnako ako tieto bytové domy však aj rafinéria sa môže čoskoro stať len spomienkou na minulosť. Koncom roka 2022 závod prišiel o stabilný zdroj energie z Ruska, keď sankcie náhle zastavili dodávky ropovodu s výstižným názvom Družba (Priateľstvo). Po začatí vojny na Ukrajine tu už moskovská ropa nebola vítaná.
Závod sa ešte nezotavil. Hoppeová teraz vyzýva Berlín, aby konal – aj keby to znamenalo návrat ruskej ropy.
„Pre ľudí a pre nás všetkých tu v Schwedte je veľmi ťažké prijať túto novú ekonomickú realitu,“ povedala stredoľavá politička.
„Samozrejme, že vojnu neprijímame,“ dodala, ale „tradične sme vždy mali dobré vzťahy s Ruskom,“ čím vyjadrila názor, ktorý prevláda v celom východnom Nemecku.
Jej prosby sú ukážkou narastajúcej európskej dilemy. Po celom kontinente sa ozýva búrlivý zbor podnikateľov a politikov, ktorí naliehajú na vlády, aby prehodnotili svoj tvrdý postoj voči Moskve, keďže rokovania o prímerí visia vo vzduchu a ekonomická neistota narastá.
V ceste stojí množstvo právnych a politických prekážok. Úradníci v Berlíne, Bruseli a inde stavajú múry a dokonca presadzujú nové plány na definitívne ukončenie závislosti bloku od Moskvy.
Táto zdržanlivosť však nemusí vydržať, ak sa politická nálada zmení, boje utíchnu a zápasiace odvetvia začnú požadovať prístup k lacnejšej ruskej energii.
Spätný tok
Krátko po vypuknutí konfliktu na Ukrajine uvalila EÚ sankcie na kľúčovú ekonomickú živnú pôdu Moskvy, fosílne palivá.
O tri roky neskôr sa kontinent takmer úplne oslobodil od dlhodobej závislosti od ruskej energie. Dovoz plynu cez plynovody klesol o dve tretiny a námorná preprava ropy a uhlia je zakázaná.
A na scénu prichádza Donald Trump.
Sľub vracajúceho sa prezidenta ukončiť boje dodal kyslík hlasom v EÚ, ktoré tvrdia, že prímerie by mohlo predznamenávať návrat k ruskej energii. Európsku ekonomickú stagnáciu ešte viac podnecujú ceny plynu a elektrickej energie, ktoré sú stále dvojnásobné v porovnaní s predvojnovou úrovňou.
Pravicové sily v bloku, od rakúskej Slobodnej strany po bulharskú Obnovu, už dlho volajú po obnovení dodávok z Moskvy. Teraz však túto možnosť nevylučujú aj politici hlavného prúdu, vrátane talianskeho ministra energetiky a predstaviteľov vládnucej stredopravej vlády Nemecka. Dokonca aj ukrajinský splnomocnenec pre sankcie povedal, že by bolo „hlúpe“ nakoniec neobnoviť dovoz.
Európsky energetický sektor je rovnako nadšený.
Len vo Francúzsku energetické spoločnosti TotalEnergies a Engie uviedli, že Európa by mohla nakoniec zvýšiť nákupy ruského plynu o 40 percent.
„Určite existujú spoločnosti, ktoré by to prijali,“ povedal jeden obchodník s plynom, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol diskutovať o politicky citlivej téme. Všeobecne sa prijala myšlienka, že „ak bude mier, bude aj plyn“.
V Nemecku, ktoré je jadrom európskej hospodárskej recesie, debata vrcholí. Politici z vládnucej Sociálnodemokratickej strany a Kresťanskodemokratickej únie diskutujú o obnovení plynovodu Nord Stream z Ruska do Nemecka, ktorý bol zničený v roku 2022, hoci kancelár Friedrich Merz teraz tlačí na sankcie voči podmorským spojeniam.
Hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva uviedol, že krajina si „stanovila cieľ čo najskôr sa oslobodiť od závislosti od ruskej ropy – a tento cieľ úspešne dosiahla“.
„Tlak však určite porastie,“ povedal Stefan Meister z nemeckej Rady pre zahraničné vzťahy, keďže „viac hlasov z rôznych spoločností, ale aj od politikov na miestnej úrovni… požaduje návrat k lacnej ruskej rope a plynu.“
Rafinéria Schwedt, ukrytá medzi hustým lesom na okraji mesta, je symbolom tejto zmeny.
Závod, ktorý dodáva viac ako 90 % ropy pre Berlín, jeho obrovské letisko a sieť podnikov od papierní po oceliarne, čelí množstvu ťažkostí. Po zastavení dovozu z Ruska teraz závod pracuje na 80 % kapacity a ropu dostáva z nemeckého potrubia v Rostocku, poľského prístavu Gdaňsk a z Kazachstanu cez potrubie Družba.
Podľa Dannyho Ruthenberga, predsedu podnikovej rady rafinérie, to znamená, že podnik je vzhľadom na svoje fixné prevádzkové náklady „v červených číslach“. Minulý mesiac vláda predĺžila záruku zamestnanosti v závode do konca roka, čím poskytla zamestnancom dočasnú úľavu. Ruthenberg však tvrdí, že v priebehu najbližších dvoch rokov bude ohrozených až 1 000 pracovných miest.
Ruská energia by tomu mohla zabrániť. Navyše, ako povedal Ruthenberg, „nevyžaduje žiadne (nové) investície“.
„Keď bude opäť mier, budete musieť obchodovať s Ruskom,“ dodal.
Politika nad zákonom
Vrátiť Moskvu späť do hry však nebude ľahké – aj keď prekážky zostávajú skôr politické ako právne.
Pre Schwedt znamená zapojenie spletitej kovovej siete potrubí, destilačných jednotiek a vysokých komínov späť do moskovského ropného čerpadla v prvom rade vyriešenie zložitej právnej štruktúry.
Po vypuknutí vojny Berlín rafinériu dočasne prevzal pod správu a zabavil väčšinový podiel ruskej spoločnosti Rosnefť.
Rosnefť však stále vlastní svoje akcie.
Akýkoľvek pokus o obnovenie dodávok z Moskvy by preto vyžadoval, aby EÚ zrušila embargo na ropu, aby Poľsko prijalo ruskú ropu prechádzajúcu cez svoju potrubnú sieť a aby Nemecko prinútilo Rosnefť predať svoje akcie bankám a dodávateľom, povedal Tibor Fedke, vysokopostavený právnik v oblasti energetiky v advokátskej kancelárii Noerr.
Potom by bolo podpísanie nových právnych zmlúv „teoreticky veľmi, veľmi jednoduché“, povedal.
Hoci nový vlastník by ešte musel presvedčiť ostatných akcionárov a dodávateľov, že im budúce sankcie neublížia, ide podľa Fedkeho väčšinou o „politickú záležitosť“.
Podobná situácia je v prípade Nord Streamu. Európski podporovatelia plynovodu, ktorý leží rozbitý hlboko pod Baltským morom, požadujú, aby ruský Gazprom vyriešil svoje právne spory, než sa začnú vážne rokovania o obnovení projektu. Nemecký regulátor musí tiež schváliť dodávky plynu z Moskvy.
„Za predpokladu, že existuje politická vôľa, môže byť schválenie hotové zo dňa na deň. Fyzická oprava by mohla trvať mesiace,“ povedal plynárenský expert Stern.
Ukrajina je podľa Sterna ďalšou potenciálnou povojnovou cestou pre návrat ruského plynu do EÚ. Potrubia križujúce Ukrajinu kedysi prepravovali polovicu moskovského vývozu do Európy.
Tieto dodávky však skončili v januári, keď Kyjev nechal vypršať tranzitnú dohodu s Moskvou.
„Myslím si, že ak by došlo k zmysluplnému prímeriu, obchodníci z celého sveta by sa mohli obrátiť na Gazprom s otázkou: ‚Predáte nám plyn na ukrajinskej hranici, kde budú ľudia, ktorí ho kúpia?‘“ povedal.
Iné krajiny, ako napríklad Česká republika, modernizovali infraštruktúru ropovodov, aby zabezpečili dodávky neruských palív do svojich rafinérií. To ich však nezaväzuje k týmto alternatívam.
„Z logistického hľadiska by to vôbec nebol problém,“ povedal Homayoun Falakshahi, vedúci analýzy ropy v spoločnosti Kpler, ktorá sleduje globálnu prepravu ropy.
„Bolo by veľmi, veľmi ľahké prejsť späť na ruskú ropu“ – či už prichádza loďou alebo ropovodom, dodal.
Stopka za každú cenu
Zatiaľ sa hlavní politici držia svojho rozhodnutia ukončiť dovoz z Ruska.
Nemecký kancelár Merz v máji prisľúbil, že zabezpečí, „aby Nord Stream 2 nemohol byť opäť uvedený do prevádzky“, a pre istotu podporil aj nové sankcie EÚ voči ropovodom.
Aj EÚ pokračuje v plánoch na ukončenie dodávok z Ruska. Brusel minulý mesiac navrhol legislatívu na úplné ukončenie dovozu plynu z Moskvy do roku 2027.
„Je celkom jasné, že sme sa už poučili, že závislosť od dovozu energie z Ruska má svoju cenu,“ povedal litovský minister energetiky Žygimantas Vaičiūnas. „Skôr či neskôr za to zaplatíme,“ dodal.
„Návrat (k ruským energiám) nie je možný,“ zopakoval jeden z úradníkov EÚ, ktorý sa pod podmienkou anonymity vyjadril k tejto citlivej téme. Ani prímerie na Ukrajine nie je podľa neho zárukou „dlhodobého mieru“.
Jeho dosiahnutie však zďaleka nie je samozrejmé. Existuje právna neistota ohľadom bruselského legislatívneho návrhu na ukončenie dovozu plynu, zatiaľ čo krajiny ako Rakúsko, Slovensko a Maďarsko chcú nechať dvere otvorené pre dovoz z Ruska. Budapešť a Bratislava zároveň neustále hrozia, že v odvetných opatreniach zablokujú sankcie EÚ voči Rusku.
Medzitým Kremeľ obišiel západný cenový strop na ruskú ropu a predáva ju prostredníctvom armády starých tankerov s nejasným vlastníctvom.
Brusel v pomoci zlyháva
Navyše, ponuka EÚ z roku 2022 vynaložiť 2 miliardy eur na pomoc závodom pri prechode z ruskej energie nepriniesla žiadne výsledky, aspoň v krajinách bloku, ktoré sú na nej najviac závislé, ako Slovensko a Maďarsko.
Chýbajúce peniaze sa dajú pocítiť v Schwedte. Nemecká vláda kedysi sľúbila 400 miliónov eur na modernizáciu nemeckého ropovodu v Rostocku a pomoc Schwedtu pri nahradení ruských dodávok. Brusel však nové finančné prostriedky nikdy neschválil.
„Sme sklamaní,“ povedal Ruthenberg, predseda závodnej rady rafinérie. „Sľúbili nám peniaze, ktoré nikdy neprišli,“ dodal.
Starostka Hoppeová zdôraznila, že by bola radšej, keby rafinéria upustila od ruskej ropy, ale zmrazené financovanie môže mestu nechať len málo možností. „Nová federálna vláda a EÚ musia konať spoločne, aby začali s vývojom, ktorý sľúbili,“ povedala.
Podľa jedného vysokopostaveného nemeckého zákonodarcu sú rozhodnutia o budúcnosti rafinérie v Berlíne „stále otvorené“. „V konečnom dôsledku je dôležité, aby existovali udržateľné vyhliadky pre tento závod, ktoré zabezpečia aj pracovné miesta,“ povedal zákonodarca, ktorý si želal zostať v anonymite, aby mohol diskutovať o tomto procese.
Hovorca Európskej komisie uviedol, že výkonný orgán EÚ je v otázke financovania „v úzkom a konštruktívnom kontakte s nemeckými orgánmi“, ďalšie podrobnosti však odmietol poskytnúť. Hovorca nemeckého ministerstva hospodárstva uviedol, že rokovania o predaji s Rosnefťom „pokračujú“, zatiaľ čo diskusie s Bruselom o finančnej podpore sú stále „v procese“.
„Zabezpečenie dodávok zostáva najvyššou prioritou“ v snahe o záchranu rafinérie, dodal hovorca ministerstva hospodárstva.
Politické tlaky
Medzitým sa začínajú stupňovať politické tlaky. Podľa politológa Meistera nemeckí centristickí regionálni vládni predstavitelia od Brandenburgska po Sasko a Durínsko, ktorí sú obklopení dvoma proruskými stranami – hlasnou Alianciou Sahry Wagenknechtovej na ľavici a stúpajúcou Alternatívou pre Nemecko (AfD) na pravici – opatrne podporujú návrat k Rusku.
Najmä na východe krajiny „je spoločnosť veľmi naklonená Rusku“, povedal. „Nemôžete presadzovať plnohodnotnú politiku, ktorá by bola v rozpore s touto náladou,“ dodal.
Podľa nedávnych prieskumov sa mnohí východní Nemci stále považujú za občanov druhej kategórie v porovnaní s historicky bohatším západom krajiny, pričom Nemci s ruskými koreňmi podporujú AfD takmer dvakrát častejšie ako ich rovesníci.
Efekt domina
Za zatvorenými dverami sa odporcovia obávajú, že nemecký obrat by mohol vyvolať domino efekt. Traja diplomati EÚ vyjadrili obavy, že Taliansko, Rakúsko, Bulharsko a Česká republika by mohli nasledovať príklad Nemecka.
Bulharský predstaviteľ uviedol, že krajina naďalej „plne podporuje“ stratégiu EÚ na odklon od ruskej energie. „Rakúsko sa k takýmto špekuláciám nevyjadruje,“ uviedol hovorca rakúskeho ministerstva energetiky.
Trumpova karta
Silnejšia ako vnútorný tlak je vonkajšia sila: Trump.
Prezident dal predvolebný sľub, že ukončí vojnu na Ukrajine do „24 hodín“, a tak sa snaží dosiahnuť pokrok v otázke prímeria. Bývalá hviezda reality šou váha nad ďalšími sankciami proti Moskve, zatiaľ čo ruského lídra chváli a vytrvalo podporuje užšie ekonomické vzťahy s Kremľom.
„Rusko chce po skončení tohto katastrofálneho ‚krviprelievania‘ obchodovať s USA vo veľkom, a ja s tým súhlasím,“ napísal Trump po dvojhodinovom telefonáte s Putinom v máji.
Táto debata rozdúchava vášne aj v jeho administratíve. Zatiaľ čo osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff chce zrušiť energetické sankcie voči Rusku, podľa dvoch osôb oboznámených s touto záležitosťou by minister vnútra Doug Burgum radšej vytlačil Moskvu, aby uvoľnil miesto pre väčší dovoz z USA.
V každom prípade je európsky energetický sektor v centre tejto potenciálnej spolupráce. Moskva rokuje s Washingtonom o obnovení projektu Nord Stream, ktorý podporujú americkí investori.
To vyvoláva obavy v Bruseli. Trump a Putin „chcú rozdeliť európsky energetický trh a vytvoriť oddelené sféry vplyvu“, povedal druhý úradník EÚ, ktorý si tiež želal zostať v anonymite.
Závod vo Schwedte by tiež mohol byť zahrnutý do mierovej dohody medzi USA a Ruskom. Podľa nemeckého investigatívneho portálu Correctiv americkí investori údajne zvažujú odkúpenie akcií Rosnefťu v rafinérii. To by americkým firmám zabezpečilo väčšinový podiel v tomto zariadení.
„V alternatívnom vesmíre, v ktorom Rusko uzavrie mier so Západom a konkrétne s Ukrajinou, by Schwedt vyzeral oveľa atraktívnejšie,“ povedal Clayton Seigle, energetický analytik z think tanku Center for Strategic and International Studies so sídlom vo Washingtone.
Pre miestnych obyvateľov je toto riešenie rovnako dobré ako akékoľvek iné. „Američania sú v konečnom dôsledku naši priatelia,“ povedal Ruthenberg, predseda závodnej rady rafinérie.
Ak USA „chcú investovať tu… už nebudeme v slepej uličke,“ uviedol.
To samozrejme znamená partnerstvo pod značkou Trump.
Ale „Trump je tu len na obmedzený čas,“ poznamenal Hoppe s úsmevom. „Dúfame,“ dodal.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
.jpg)
.JPG)
