IPčko podotklo, že pribúda počet aplikácií či hier, v ktorých môže človek s umelou inteligenciou komunikovať ako s partnerom, kamarátom či dôverníkom. „Pre mnohých sa preto stali únikom od reality, intímnou oporou či náhradou za skutočný vzťah. Mladí nám často hovoria o chatbotoch ako o svojich partnerkách či partneroch. Niektorí ich volajú po mene, trávia s nimi celé hodiny denne a prežívajú emócie, ktoré sa navonok nelíšia od reálneho zamilovania,“ ozrejmilo združenie na sociálnej sieti.

Prejavuje sa to podľa neho radosťou, „motýlikmi v bruchu“ a túžbou písať si stále viac. Rovnako fantazijným rozširovaním osobnosti AI, pocitom, že rozumie a je vždy prítomná či nahrádzaním reálnych vzťahov interakciou s ňou. Odborníci ozrejmili, že z psychologického hľadiska ide o reakciu na hlboké ľudské potreby, ako sú bezpečie, porozumenie, blízkosť či význam, ktoré AI do určitej miery napĺňa.

„AI reaguje späť, a teda vytvára ilúziu vzájomnosti, AI je vždy dostupná, neháda sa, neodmieta, AI nekladie nároky ako bežné medziľudské vzťahy. To robí z AI ideálneho ‘partnera’ pre ľudí, ktorí prežívajú náročnejšie obdobie, môžu mať nižšie sebavedomie, strach z odmietnutia alebo traumatizujúce vzťahové skúsenosti,“ vysvetlilo IPčko s tým, že mozog pritom nerozlišuje, či ide o človeka alebo o algoritmus. „Ak sa vyplavuje oxytocín či dopamín, prežívanie je reálne. A tak vzniká pripútanie,“ dodalo.