Už skorej som zaregistroval, že nejakí novodobí krajania sa dožadujú zmeny Dňa zahraničných Slovákov z 5. júla. Vraj sa prekrýva so sviatkom ssv. Cyrila a Metoda. Dožadovať sa je jedna vec, ale odpoveď na požiadavku by mala vychádzať zo znalosti veci. Určite by nemala byť, tak poďme sa o tom rozprávať.

Vie minister J. Blanár, kedy a prečo vznikol deň zahraničných Slovákov? A vôbec vie naša historickým vedomím obdarená verejnosť, prečo sa vlastne zvolil pre tento deň sviatok ssv. Cyrila a Metoda? Asi by to bolo treba pripomenúť.

Predpokladám, že človek, ktorý zložil maturitu a nie je náhodou ženou z Progresívneho Slovenska, vie, čo sa stalo 2. novembra 1938. Áno, práve v tento deň sa rozhodnutím arbitráže Nemecka a Talianska vo Viedni ocitlo cca 300 000 Slovákov nie zo svojej vlastnej vôle mimo hraníc Slovenskej krajiny. Pre národ, ktorý vtedy mal na domácej pôde necelé 3 milióny duší, to bolo poriadne pustenie zo žily. Kultúrna verejnosť sa vtedy netešila z tohto aktu ako dnes progresívci, keď by nám náhodou EÚ zastavila čerpanie fondov. Kultúrna verejnosť, ktorá nemala ani tušenie, či táto resekcia je trvalá alebo len dočasná, rozmýšľala, ako a čím udržať slovenské národné povedomie aj u tých Slovákov, ktorí sa dostali za hranice vtedajšieho Slovenska.

Jednoznačne sa vtedy usúdilo, že najplodnejšou tradíciou, ktorá spája Slovákov bez rozdielu konfesie, politického názoru alebo krajiny, v ktorej žijú, je Cyrilo-metodská tradícia. Preto Matica slovenská vybrala za Deň zahraničných Slovákov práve sviatok ssv. Cyrila a Metoda.

Od roku 1939 sa každý rok konali púte Slovákov na Devín napriek tomu, že bol okupovaný nacistickým Nemeckom. Po druhej svetovej vojne táto tradícia nezanikla. Pamätné bolo najmä zhromaždenie 5. júla 1946. Ani po komunistickom prevrate nezanikli slávnosti 5. júla v amfiteátri na Devíne, hoci to nebol ani štátny sviatok, ani štátom posvätený cirkevný sviatok a ani sa už príliš nespomínali zahraniční Slováci. Pravidelné podujatia na začiatku júla na Devíne zanikli až po tom, keď bol v polovici 70. minulého storočia hrad uzavretý a amfiteáter začlenený do neprístupného hraničného pásma. Bolo prirodzené, že po roku 1989 sa duch devínskych osláv navrátil a obnovil sa aj Deň zahraničných Slovákov, v tomto prípade už ako štátny pamätný deň.

Som hlboko presvedčený, že národy by si mali ctiť pamätné dni, ktoré prežili veky alebo len desaťročia, ktoré prežili niekoľko režimov, lebo vychádzali z hlbokej viery, z úcty k predkom i z úcty ku krajanov, ktorých osud či už z vlastného rozhodnutia alebo donútenia odčlenil od národného tela. Som presvedčený, že ako pred desaťročiami, tak i dnes odkaz ssv. Cyrila a Metoda spája Slovákov do jedného duchovného sveta bez rozdielu konfesie, politického presvedčenia, dokonca i ateistov, lebo aj tí musia uznať, že zachovanie etnickej a kultúrnej podstaty slovenského národa pramení najmä z práce a odkazu byzantskej misie u nás. Preto akékoľvek úvahy o zmene Dňa zahraničných Slovákov pokladám za scestné, neodôvodnené a proti zmyslu samej existencie tohto pamätného dňa.

Anton Hrnko