Lídri krajín BRICS v brazílskom Rio de Janeire diskutovali o kľúčových globálnych politických otázkach, ako je izraelský útok na Irán, humanitárna katastrofa v Gaze a obchodné clá zavedené americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informovala o tom redakcia Euronews.

Brazília, ktorá predsedá bloku, stanovila šesť strategických priorít summitu: globálna spolupráca v oblasti zdravotníctva, obchodu, investícií a financií, zmena klímy, riadenie umelej inteligencie, mierotvorba a bezpečnosť a inštitucionálny rozvoj.

Blok rozvíjajúcich sa ekonomík na svojom samite v Brazílii v nedeľu odsúdil zvýšenie ciel a útoky na Irán, ale zdržal sa zmienky o americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Vynorili sa aj otázky ohľadom súdržnosti bloku, keďže sa čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin rozhodli samit vynechať.

Vyhlásenie

Záverečné 31-stranové vyhlásenie skupiny sa zameralo aj na izraelské vojenské akcie na Blízkom východe a Ukrajinu spomenulo len raz, pričom sa v ňom dôrazne odsudzujú nedávne ukrajinské útoky na Rusko.

Krajiny BRICS dúfajú, že súčasné snahy o urovnanie situácie na Ukrajine povedú k mierovej dohode.  V záverečnom vyhlásení sa konštatuje, že účastníci „oceňujú aktuálne návrhy na sprostredkovanie v tomto procese“ (pripomeňme, že v súčasnosti sprostredkovateľom v tejto veci je Trump). Dokument tiež odsudzuje nedávne útoky na železnice a mosty v Kurskej, Brjanskej a Voronežskej oblasti Ruskej federácie.

Okrem toho účastníci samitu v Riu de Janeiro odsúdili útoky na územie Iránu a označili ich za porušenie medzinárodného práva. Záverečné vyhlásenie skupiny tiež kritizovalo útoky na Irán bez zmienky o USA alebo Izraeli, teda dvoch národov, ktoré ich vykonali.

Blok vydal vyhlásenie, v ktorom vyjadril „vážne obavy“ z nárastu ciel, ktoré podľa neho „nie sú v súlade s pravidlami WTO (Svetovej obchodnej organizácie)“.

V nepriamej narážke na USA skupina uviedla, že tieto reštrikcie „hrozia znížením globálneho obchodu, narušením globálnych dodávateľských reťazcov a vyvolaním neistoty“.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo svojom nedeľnom prejave povedal, že „sme svedkami bezprecedentného zrútenia multilateralizmu“ a že stretnutie sa koná „v najnepriaznivejšej globálnej situácii“ zo všetkých štyroch stretnutí, ktoré Brazília doteraz hostila.

Lula da Silva tiež kritizoval rozhodnutie NATO zvýšiť výdavky na obranu až na 5 % HDP členských štátov. Vyzval skupinu, aby podporovala mier a uviedol, že „vždy je ľahšie investovať do vojny ako do mieru“.

„Ak medzinárodné riadenie neodzrkadľuje novú multipolárnu realitu 21. storočia, je na krajinách BRICS, aby prispeli k jeho obnove,“ dodal Lula da Silva v úvodnom prejave.

Lídri krajín BRICS vyjadrili „vážne obavy“ o humanitárnu situáciu v Gaze, vyzvali na prepustenie všetkých rukojemníkov, návrat späť k rokovaciemu stolu a potvrdili svoj záväzok dosiahnuť mierové riešenie založené na existencii dvoch štátov.

Chýbajúci lídri

Samit sa vyznačoval absenciou viacerých kľúčových lídrov.

Medzi nimi sú aj dvaja najvplyvnejší členovia: čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin.

Čínsky prezident Si Ťin-pching sa stretnutia nezúčastnil po prvýkrát od svojho nástupu k moci v roku 2012, pričom ako dôvod uviedol kolíziu termínov. 72-ročný čínsky líder namiesto seba vyslal premiéra Li Čchianga, aby zastupoval Peking.

Ruský prezident Vladimir Putin tiež nebol prítomný na stretnutí. Putin sa naďalej vyhýba zahraničným cestám po tom, ako bol na neho vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Brazília členom, v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Rusko, zakladajúceho člena BRICS, zastupoval minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, zatiaľ čo Putin sa prihovoril prostredníctvom videokonferencie.

Samitu v Riu de Janeiro sa nezúčastnil ani iránsky prezident Masúd Pezeškján a egyptský prezident Abdel Fattáh al-Sísí.

Blok sa minulý rok zdvojnásobil a niektorí analytici tvrdia, že nedostatok súdržnosti a neprítomnosť kľúčových lídrov môže ohroziť jeho schopnosť stať sa ďalším pilierom svetovej politiky. Umiernený program summitu analytici vnímajú ako pokus členských krajín vyhnúť sa pozornosti Trumpa.

Blok BRICS, ktorý založili Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, minulý rok rozšíril svoje rady o Indonéziu, Irán, Egypt, Etiópiu a Spojené arabské emiráty. Vytvoril tiež novú kategóriu „strategických partnerov“, do ktorej patria Bielorusko, Kuba a Vietnam.

Trump pohrozil ďalším clom

Na kritiku colnej politiky USA, ktorú vyjadrila skupina BRICS, reagoval aj samotný prezident Spojených štátov.

Donald Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social varoval pred dodatočným 10 % clom pre krajiny, ktoré sa pridajú k politike aliancie BRICS.

Trump napísal: „Každá krajina, ktorá sa pridá k protieurópskej politike BRICS, bude musieť zaplatiť DODATOČNÉ clo vo výške 10 %. Z tejto politiky nebudú žiadne výnimky.“

Pripomenieme, že Trumpove komentáre nasledovali po tom, ako členovia BRICS kritizovali jeho colnú politiku a navrhli reformy Medzinárodného menového fondu (MMF) a spôsobu oceňovania hlavných mien.

BRICS – aliancia zameraná na posilnenie postavenia členských krajín na medzinárodnej scéne s cieľom konkurovať USA a západnej Európe – je už dlho pod drobnohľadom Trumpa. Ako sme spomenuli, zoznam členských krajín sa minulý rok rozšíril a krajiny v aliancii BRICS tvoria viac ako polovicu svetovej populácie.

Minulý rok Trump pohrozil 100 % clami krajinám BRICS, ak budú pokračovať vo svojom zámere zaviesť vlastnú menu, ktorá by konkurovala americkému doláru.

Prečítajte si tiež:

• Čína si nemôže dovoliť prehru Ruska vo vojne na Ukrajine, tvrdí čínsky minister zahraničných vecí
• Trump v priebehu pondelka pošle zhruba 15 štátom listy o clách