Rezort školstva predložil do medzirezortného pripomienkového konania veľký balík zákonov pre regionálne školstvo v druhej polovici júna. Ako jednu z najzásadnejších zmien vtedy minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) označil nový zákon o financovaní škôl. „Zavádzame niečo ako verejného poskytovateľa vzdelávania, ktorým nemusí byť len dnešná škola zriadená samosprávou, ale bude to môcť byť aj neštátna, teda cirkevná alebo súkromná škola. „Budú sa môcť začleniť do takzvaných verejných obvodov. V takom prípade, ak nebudú vyberať školné, budú mať nárok na stopercentný normatív,“ uviedol. Dodal, že ak budú mať záujem poskytovať nejakú osobitnú špecializáciu či vyberať si študentov, budú tak môcť robiť, no nebudú financovaní stopercentným normatívom. „Zavádzajú sa aj obvody. Jasné pravidlá pre dostupnosť a rovnosť pre všetky deti,“ avizoval minister. Neskôr spresnil, že tieto školy môžu mať rovnaké podmienky, ale musia mať aj rovnaké povinnosti. „Dnes tomu tak nie je, majú možnosť mať rovnaké financovanie, ale nie úplne rovnaké práva a povinnosti,“ tvrdí. Z návrhu zákona vyplýva, že cirkevná alebo súkromná škola nie je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, ministerstvo zníži zriaďovateľovi normatívny príspevok o 20 percent. Minister pri predstavovaní zmien uviedol, že to nepovažuje za likvidačné. Zdôraznil, že tieto zmeny sa nebudú robiť náhle, predpokladá prechodné obdobie. Na rokovanie vlády by pripravované zmeny chceli predložiť v auguste, legislatívny proces očakáva rezort na jeseň. Pripravujú aj podporné činnosti pre regionálne úrady školskej správy či metodikov.

Asociácia súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) sa proti navrhovaným zmenám ostro postavila. Predložené zmeny podľa nej markantným spôsobom zasahujú do integrity neštátnych škôl aj do podstaty toho, prečo vznikli. Asociácia tvrdí, že návrhy rezortu školstva ohrozujú vyše 150-tisíc detí, ktorých rodičia sa slobodne rozhodli pre neštátne školy a školské zariadenia, a to na základe ich potrieb a preferencií či vierovyznania. Súkromným školám podľa asociácie hrozí zánik, pretože ministerstvo navrhuje krátiť im finančné prostriedky a obmedziť podmienky ich fungovania. „Hlavný argument ministerstva, že ide o zrovnoprávnenie, je neakceptovateľný. Z konečného rozpočtu ministerstva školstva z roku 2023 je evidentné, že po prepočte na žiaka sú súkromné školy pre štát už dnes najlacnejšie a majú najefektívnejšie hospodárenie s financiami. Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že neštátne školy sú rovnako financované ako verejné, zdroje o financovaní škôl v skutočnosti ukazujú, že štát dlhodobo dáva na súkromné školy o osem až 15 percent menej ako na verejné, teda po zavedení 20-percentného krátenia to bude mínus 28 až 35 percent oproti verejným školách, ktoré má zase platiť rodič,“ tvrdí ASŠŠZ.

Asociácia súkromných škôl tiež tvrdí, že paragrafové znenie týchto zmien videli prvýkrát až po ich zverejnení v legislatívnom procese, čo považuje za nedôstojné a neparticipatívne. Predložené zmeny podľa asociácie môžu výrazne zhoršiť podmienky súkromných škôl. „Demokracia vo vzdelávaní neznamená unifikáciu, ale možnosť slobodného výberu bez trestu. Sme presvedčení, že predložené návrhy zákonov výrazným spôsobom zasahujú do postavenia a rovnocennosti poskytovateľov vzdelávania, ako aj práv dieťaťa na slobodný výber svojej vzdelávacej cesty. Dokonca si trúfame povedať, že to, čo ministerstvo chystalo za zatvorenými dverami napĺňa kontúry zoštátnenia,“ tvrdí asociácia. Návrh podľa nej prináša neštátnym školám v zásade dve možnosti. Prvou je to, že sa škola vzdá školného a v podstate sa stane vereným poskytovateľom vzdelávania, teda štátnou školou, čím de facto poprie svoju identitu. Zároveň bez školného nemôže fungovať. Druhou možnosťou je to, že sa škola rozhodne zachovať svoju víziu, v dôsledku čoho jej ale štát podľa asociácie vezme časť peňazí a zreguluje ju tak, že príde o identitu aj prostriedky. „Je nutné zdôrazniť, že nositeľom peňazí je samotné dieťa a ak odoberieme peniaze jeho škole, odoberáme ich de facto deťom,“ doplnila asociácia. Štát podľa nej nesmie postupovať tak, že obmedzí ponuku pre rodičov, čo sa podľa nej ale stane, ak ministerstvo zvýši finančný tlak na neštátnych školách. „Navrhované znenia boli vložené do legislatívneho procesu bez zabezpečenia právneho súladu a ak nedôjde k náprave, budeme nútení postupovať cez hromadné pripomienky a zároveň informovať medzinárodné organizácie o nerovnom prístupe smerujúcemu k postupnému znižovaniu rôznorodosti škôl,“ uzavrela asociácia. V súvislosti s navrhovanými zmenami spustila aj kampaň „TAKTO NIE“.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) niekoľko dní po ohlásení týchto plánovaných zmien avizoval, že pripravuje hromadnú pripomienku verejnosti. Predložený návrh inštitút kritizuje, podľa neho prinesie menej konkurencie, diverzity a kvality, ale aj menej spokojných detí. „Za slabé výsledky verejných škôl nemôže existencia tých súkromných a cirkevných. Zmeniť to môže len reforma, ktorá namiesto centrálneho riadenia a koordinácie organizáciami Ministerstva školstva umožní kreatívny prístup riaditeľov k vedeniu školy a k vzdelávacím postupom. Viac vzdelávacích inovácií v tejto oblasti nám neprinesie obmedzenie pôsobenia neštátnych škôl, ale skôr podpora ich vzniku v problémových regiónoch,“ tvrdí INESS. Rovnako vyvracia tri mýty o neštátnom školstve. Ako inštitút uviedol, mýtom je, že neštátne školy dosahujú lepšie výsledky, lebo si vyberajú žiakov. INESS ale poukazuje, že neštátne školy vykazujú napríklad v Testovaní 9 len o niekoľko percent lepšie výsledky než žiactvo štátnych škôl. „Po druhé, poplatky vyberané súkromnými školami slúžia predovšetkým na financovanie priestorov potrebných na vyučovanie. Verejným školám ich financujú obce a mestá. Výsledkom je, že priemerné mzdy učiteľov vo verejných a neštátnych školách sú takmer rovnaké,“ uvádza INESS, pričom to podľa neho vyvracia argument, že súkromné školy si vďaka poplatkom môžu dovoliť zaplatiť kvalitných učiteľov, ktorí potom chýbajú verejným školám. „Po tretie, aj keď skutočne existuje problém so vzdelávaním detí zo znevýhodneného prostredia, z toho automaticky nevyplýva, že za tento stav môže existencia a fungovanie neštátnych škôl. Takmer 90 percent neštátnych škôl funguje mimo 12 okresov s vysokým podielom rómskej populácie. Ako pomôže vo vzdelávaní detí z Krompách, keď ministerstvo zoberie 20 percent z normatívu súkromnej škole v Ivanke pri Dunaji?“ spytuje sa INESS. Zníženie nomatívu pre súkromné školy podľa inštitútu verejným školám z finančného hľadiska markantnejšie nepomôže, poukazuje, že ak by sa 20 percent prostriedkov pre neštátne školy prerozdelilo medzi tie verené, tak ich rozpočty by sa zvýšili o 1,8 percenta.

Návrh ministerstva školstva kritizuje aj opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Poslanec parlamentu a bývalý minister školstva Ján Horecký poukázal, že podľa vyjadrení rezortu školstva by nová legislatíva mala zrovnoprávniť štátne, cirkevné aj súkromné školy v právach aj povinnostiach, a tiež by mala priniesť férovosť. Vypichol pojem „verejný poskytovateľ vzdelávania“. „Každá škola bude stáť na križovatke, či chce byť zapísaná v registri verejných poskytovateľov vzdelávania,“ vraví. Ako ozrejmil, do registra sa budú môcť zapísať školy, ktoré prijmú aspoň 80 percent žiakov zo školského obvodu, ktorý im určí obec, ostatných 20 percent môže byť podľa jej zamerania. Tieto školy tiež nebudú môcť vyberať školné. Ak tieto podmienky škola splní, naďalej bude dostávať 100 percent normatívu na žiaka. Ak ale podmienky spĺňať nebude, dostane len 80 percent normatívu. Horecký vystríhal, že tieto zmeny môžu viesť ku strate charakteru a zamerania školy. Kritizoval i to, že žiaci, ktorí budú prijatí na základe príslušnosti k obvodu, musia rešpektovať zameranie školy. Varoval, že hrozí zánik cirkevných škôl, ak si budú chcieť zachovať svoj charakter, budú nútené vyberať školné, ktoré im vykompenzuje výpadok z normatívu. To ale podľa Horeckého ide proti filozofii drvivej väčšiny cirkevných škôl. Žiaci cirkevných a súkromných škôl stoja podľa Horeckého štát najmenej. Zároveň sú podľa neho významným nositeľom kurikulárnych zmien. Varoval tiež pred masívnou byrokraciou, poukázal aj na to, že školy by museli raz ročne posielať svojich zamestnancov k žiakovi domov, aby preveril materiálno-technické zabezpečenie jeho domácnosti a rodičia by ich museli pustiť do domácnosti. Zmeny navrhované ministerstvom školstva považuje Horecký za veľký kok späť, ktorý Slovensko vracia blízko roku 1989, keď sa bojovalo o existenciu cirkevných a súkromných škôl.

Na tlačovej besede spolu so zástupcami kresťanských demokratov vystúpila aj prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová. Poukázala na to, že pri príprave zmien stavovské organizácie „stáli za dverami“, a tiež na to, že aktuálny model financovania funguje viac ako 20 rokov. Je toho názoru, že ak má prísť k jeho zmene, je potrebná široká diskusia a nemalo by prichádzať k zmene direktívne. „Pokiaľ nám dnes ide niekto meniť pravidlá hry bez toho, aby komunikoval našu reálnu prax, štát nás zákonom donúti, aby sme svoje školy prepisovali na právnické osoby a pri tom stratili akúkoľvek moc nad tým, ako sa táto škola vyvíja, tak ja osobne to za vyvlastnenie považujem,“ vyjadrila sa. Vymedzila sa voči informáciám, že cirkevné a súkromné školy nevzdelávajú deti so sociálne znevýhodneného prostredia, podľa nej to nie je pravda. Vystríhala, že pripravované zmeny môžu ohroziť prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, prípadne nadané deti, ktoré sa nemusia zmestiť do stanovených 20 percent, prípadne budú bývať mimo stanoveného obvodu. Normatív podľa nej nestačí nikomu. Poďakovala ale ministrovi školstva Druckerovi za začatie dialógu, podotkla, že prichádza trochu neskôr. Apelovala tiež na šéfa rezortu školstva, aby zvážil zastavenie procesu a obnovenie odbornej diskusie a ošetrenie rizík v návrhu pred jeho návratom do legislatívneho procesu.

Rezort školstva sa následne ohradil voči výrokom, ktoré zazneli na tlačovej besede KDH, na ktorej bola prítomná Eva Ohraďanová. Označil viaceré jej výroky za nepravdivé, prípadne za dezinformácie, a považuje jej vystúpenie za prejav neochoty pokračovať v odbornej diskusii o spravodlivom nastavení financovania štátnych a neštátnych škôl na Slovensku. Zdôraznil tiež, že krátko pred tým zorganizoval okrúhly stôl za účasti reprezentantov regionálneho školstva. „Ministerstvo v rámci stretnutia ponúklo partnerom viaceré možnosti, ako uľahčiť prechod na nový systém financovania. Tieto návrhy ocenila aj zástupkyňa Asociácie súkromných škôl a školských zariadení, ktorá sa na stretnutí zúčastnila. Napriek tomu pokračuje v šírení preukázateľné nepravdivých politických tvrdení o obsahu navrhovanej zmeny,“ uviedlo ministerstvo. Následne vyvrátilo viacero tvrdení, ktoré sa o pripravovanej reforme šíria.

MŠVVaM SR sa vymedzilo voči tvrdeniam o tom, že by reforma mala priniesť zoštátnenie školstva, zdôraznilo, že zmeny nemenia vlastníctvo, ani zriaďovateľské práva súkromných subjektov a cirkví. „Neexistoval a neexistuje žiadny zámer „zoštátňovať“ školy,“ prízvukuje rezort školstva. Odmieta aj tvrdenia o tom, že by nútil zriaďovateľov vzdať sa zriaďovateľských práv. Realita je podľa ministerstva taká, že návrh by mal zrušiť možnosť, aby boli zriaďovateľmi škôl fyzické osoby, zároveň ale poskytuje primeranú lehotu na transformáciu na právnickú osobu, ktorá preberie zriaďovateľské kompetencie. Zriaďovatelia by teda nemali stratiť kontrolu nad školou ani ju nemusia odovzdať niekomu inému. Súčasný model podľa MŠVVaM SR prináša v praxi rôzne problémy, napríklad ak zriaďovateľ zomrie. Podľa ministerstva reforma neobmedzí filozofiu a zameranie súkromných škôl, ako zaznelo na tlačovej konferencii. „Zákon výslovne garantuje, že rodič a dieťa musia rešpektovať zameranie školy. Obsah vzdelávania sa nemení – naďalej musí byť v súlade so štátnym vzdelávacím programom, bez ohľadu na typ zriaďovateľa, tak, ako to bolo doteraz,“ uviedlo. Za nepravdivé označilo aj tvrdenie, že reforma obmedzí prijímanie detí mimo školského obvodu len na 20 percent. Ako MŠVVaM SR ozrejmilo, podľa navrhovaných zmien by školy verejných poskytovateľov museli prednostne ponúknuť 80 percent kapacity deťom z príslušného školského obvodu, no ostatok kapacity môžu plne využiť pre deti mimo obvod. „Navyše sa pripravuje možnosť, aby sa škola mohla zaradiť do všetkých obvodov v rámci mesta,“ doplnilo.

Ministerstvo vyvracia aj výroky o tom, že reforma by mohla znížiť šance detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) dostať sa na kvalitné školy, a že v súkromných školách je veľa detí z tohto prostredia. Navrhované zmeny majú podľa ministerstva potenciál zvýšiť dostupnosť cirkevných a súkromných škôl pre všetky deti. „Reálne údaje sú jednoznačné: podiel detí zo SZP v štátnych školách je viac ako 8 percent, v súkromných bez poplatkov 2 percent a v súkromných s poplatkami 0 percent. Tento nepomer je systematický – súkromné školy si na rozdiel od štátnych môžu svojich žiakov vyberať,“ uvádza rezort školstva. Podotkol tiež, že reforma nemá konsolidačný charakter a financovanie školstva sa neznižuje. Prostriedky by sa len mali presunúť tam, kde budú plniť verejný záujem. „Verejnoprospešné školy budú financované rovnako alebo ešte lepšie. Ministerstvo zároveň ponúklo viaceré ústretové návrhy pre plynulý prechod. Štát však nemôže ďalej tolerovať model, v ktorom časť škôl selektuje žiakov a prenáša bremeno inklúzie výlučne na štátne školy,“ dodalo ministerstvo. Nepravdivý je podľa neho aj výrok o tom, že diskusia sa zužuje iba na financie. To ale podľa rezortu školstva robia predstavitelia súkromných škôl. „Cieľom ministerstva je spravodlivo nastaviť systém, ktorý zabezpečí kvalitu, spoluprácu a rovnosť šancí. Súčasťou zmien sú preto aj nové pravidlá na tvorbu školských obvodov, ktoré majú predchádzať diskriminácii a segregácii,“ uzavrel rezort školstva.

Na pripravované zmeny stručne zareagovala aj Slovenská komora učiteľov. Tému rovnoprávnosti vo financovaní a v zodpovednosti označila za mimoriadne dôležitú, zdôraznila ale, že nemá ambíciu vstupovať do vzťahov medzi ministerstvom a zriaďovateľmi škôl a školských zariadení. „Napriek tomu považujeme za správne reagovať na problematiku, ktorá zasahuje do fungovania všetkých škôl na Slovensku. Súhlasíme s požiadavkou, aby sa akékoľvek zmeny zavádzali dostatočne včas, participatívne, aby boli postavené na dátach a faktoch. Transparentnosť a verejnosť všetkých financií, výberových konaní a riadenia v akomkoľvek type školy musí byť princípom fungovania akejkoľvek školy,“ uviedla komora.