Môj profil 
Predplatné
V tejto oblasti by strany a hnutia chceli zaviesť jednotný meter pre všetkých. Na otázky agentúry SITA neodpovedali vládne strany Smer-SD ani Most-Híd. Nezareagovala ani koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia či hnutie Sme rodina.
Juraj Šeliga zo strany Za ľudí hovorí, že je dôležité súdnu radu viac otvoriť verejnosti. Podľa neho by bolo vhodné, aby vláda, parlament či prezident nenominovali do rady advokátov. „Aby sa nestalo, že jeden deň rozhoduje na pôde súdnej rady a druhý zastupuje klientov. Pri disciplinárkach či verejnom hlasovaní boli zavedené zmeny, ale aj v týchto oblastiach to treba ešte dotiahnuť. Napríklad, aby bolo jasne stanovené, kedy musí rada podať disciplinárny návrh, kedy má a nemá pozastaviť výkon funkcie sudcu a podobne,“ uviedol Šeliga.
Podľa Slovenskej národnej strany (SNS) je dôležité o prípadnej reforme súdnej rady odborne diskutovať. „Prípadná reforma závisí aj od možnosti úpravy Ústavy SR, a teda závisí aj od nájdenia zhody ústavnej väčšiny v parlamente. Potrebné je dôležité zhodnotiť jej doterajšie pôsobenie a po voľbách čo najskôr otvoriť širokú odbornú diskusiu. Reforma sa musí urobiť citlivo, aby na jednej strane nebola rada samostatná, ak má nezávisle od iných mocí konať voči sudcom a zároveň, aby na druhej strane nedošlo k zneužitiu jej postavenia,“ odpovedal Tibor Bernaťák.
Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chce profesionalizovať členstvo v súdnej rade. Tiež navrhuje, aby prezident, Národná rada SR či vláda SR nemohli nominovať do rady sudcov, ale vyberať spomedzi iných právnických odvetví. „Za členov súdnej rady budú môcť byť inými zložkami moci nominované iba osoby, ktoré nie sú sudcami, pričom sudcovia by za členov súdnej rady mali byť volení podľa jednotlivých krajov. Chceme tiež profesionalizovať členstvo v Súdnej rade, nielen funkciu predsedu a čiastočne oslabiť jeho právomoci,“ uviedol tieňový minister spravodlivosti hnutia OĽaNO Milan Vetrák.
Obdobne by postupovala aj strana exministra zdravotníctva a vnútra Tomáša Druckera Dobrá voľba. „V záujme dôslednej verejnej kontroly súdnej moci presadíme, aby sa uplatňoval princíp, že deviati z osemnástich členov Súdnej rady SR, ktorých menuje prezident, vymenúva vláda a volí NR SR, budú vyberaní z radov osôb s právnickým vzdelaním, ktoré nie sú sudcovia. Podporujeme tiež profesionalizáciu sudcov disciplinárnych senátov. Rovnako ako pri pravidelnom a komplexnom hodnotení sudcov by ako hodnotitelia mali pracovať popri reprezentantoch iných právnických profesií aj emeritní sudcovia,“ uviedla pre agentúru Martina Šoltésová.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) plánuje meniť systém odchodu sudcov do dôchodku. „Naším cieľom je otvoriť súdnu radu zodpovednosti za stav súdnictva tak, ako to od orgánu štátu očakávajú voliči. Chceme preto odobrať súdnej rade právo rozhodovať o disciplinárnych priestupkoch sudcov tým, že toto prenesieme na Najvyšší správny súd, ktorého sudcovia budú vyberaní parlamentom, podobne, ako sudcovia ústavného súdu. Zrušíme tiež rozhodovane rady o tom, ktorý sudca v penzijnom veku bude odvolaný a ktorý nie, pretože všetci sudcovia budú automaticky predložení na odvolanie prezidentom pri dovŕšení stanoveného veku,“ priblížil Alojz Baránik.
Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko navrhujú, aby na radu prešli niektoré kompetencie ministra spravodlivosti. „Rada v súčasnej podobe nie je apolitickou inštitúciou. Samotná podstata je, že ide o stavovskú organizáciu, ktorá má na starosti sudcov. Ako taká, musí mať posilnené právomoci vo veciach rozhodovania o nich. Rada by mala mať právomoci ministra spravodlivosti, napríklad menovať aj predsedov krajských a okresných súdov na základe verejnej voľby,“ uviedol Martin Beluský. Strana by menila aj systém obsadzovania miest v rade. Podľa nej by si volili členov rady iba sudcovia.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
