Bratislava 3. decembra 2018 (HSP/Foto:SITA-MZV)
Po suverénnom a pre Slovensko správnom rozhodnutím premiéra o neprijatí Globálneho paktu o migrácii, ktoré je v kontexte s rozhodnutím našich susedov a partnerov vo V4ke a radom ďalších štátov, náš pán minister zahraničia Lajčák, splnil jeho sľub resp. vyhrážanie demisiou a konečne odstúpil. No či to tak aj naozaj bude, ukážu nasledovné dni
No ešte minulý týždeň a po tomto rozhodnutí o odmietnutí Globálneho paktu o migrácii, pán minister v cudzích médiách agitoval za jeho pakt, v rozpore s rozhodnutím premiéra v jeho funkcii ako predsedu vlády.
Konkrétne sú jeho stanoviská uvedené ako interwiev vo WELT a prebrané v Journalistewatch,de., kde obhajuje jeho postoj a nepriamo kritizuje aj rozhodnutie predsedu vlády. K premiérovej kritike, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že pakt nerozlišuje legálnu a nelegálnu migráciu, uviedol Lajčak mimo iného: „Pakt sa kritizuje za niečo, za čo by mal byť skôr chválený“.
Toto je jasný a bezprecedentný afront voči premiérovi a podrývanie jeho autority, ignorovanie rozhodnutia parlamentu a jeho zahraničného výboru a to už nehovoriac o záujmoch drvivej väčšiny nášho národa. Takéto vyjadrenie nám jednoznačne dokumentuje ministrov postoj v otázke nelegálnej migrácie a jej zavedeniu aj k nám na Slovensko.
V záujme autority, dôveryhodnosti a nepoškodenia premiérskej funkcie ako takej, sa javí definitívne odvolanie ministra Lajčaka z funkcie ako jediné možné riešenie. Ukľudnili by sa tým aj vášne, ktoré vznikli z dôvodu polarizačného a miestami až urážlivého vystupovania a konania pána Lajčáka.
No namiesto toho ide náš pán premiér a rada ďalších politikov presviedčať pána Lajčáka, aby zostal naďalej ministrom z dôvodu jeho zásluh o Slovensko. Mne nie je celkom jasné, aké zásluhy tu má pán premiér na mysli. Marrákeš to asi nebude.
Mimochodom Marrákeš. Keď náš pán kvázi odstúpený minister zistil, že jeho argumenty na obranu paktu sa začali rozkladať, nasadil novú zahmlievaciu taktiku, ktorej scenár je napísaný na základe potreby ísť do Marrákeša podať vysvetlenie, pripomienkovať a dojednať sporné body.
Tento pakt je podľa prístupných informácií už dávno dojednaný a odsúhlasený formou tzw. New Yorkskej deklarácie a je definitívny a nemeniteľný. Tu ide len o jeho „spustenie do prevádzky“. A keď vidí minister zrazu potrebu dojednávania a pripomienkovania, tak v tom prípade je otázka na mieste. Kde bol doteraz? Prečo on ako jeden z jeho hlavných protagonistov a tvorcov nepripomienkoval naše výhrady, keď sa tento pakt tvoril?
Tento pakt a jeho účinnosť by mali dôsledne preskúmať nezávislí právnici a odborníci, preto že sa objavili tvrdenia, podľa ktorých sa v Marrákeši nespustí účinnosť paktu klasickým podpisom, ale postačujúcim spúšťacím faktorom pre jeho plnenie bude samotná účasť zástupcov štátov. Jednoducho povedané, ktorý štát sa tohoto podujatia zúčastní, pre ten sa stáva plnenie paktu povinným. Takýto spôsob mala naznačiť aj nemecká kancelárka.
V prípade, že by mali takéto tvrdenia opodstatnenosť, bolo by veľmi ľahko vysvetliteľné, prečo sa naši zástancovia premeny ilegálnej imigrácie na legálnu, tak vehementne usilujú o našu účasť v Marrákeši. Napriek odmietavému rozhodnutiu parlamentu a vlády by sa zadnými dvierkami pakt nakoniec prijal a nezvrátiteľne by sa otvorila pandorina skrinka.
Vilibald Kičin