Pôjde Lajčák do Marrákeša? Bude Smer stáť za svojím ministrom alebo počúvne hlas národa?

Bratislava 15. novembra 2018 (HSP/Foto:SITA-MZV)

Blíži sa termín podpisu tzv. „Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii“. Slovensko v máji predbežne avizovalo, že ho podpíše, odvtedy však od tohto podozrivého dokumentu odskočila väčšina stredoeurópskych krajín. Má dnes vôbec minister Lajčák v tejto veci podporu vlastnej strany?

„Koniec straníckej jednoty. Smer sa postaví Lajčákovi chrbtom“ – napríklad takýto titulok sme mohli vidieť na portáli aktuality.sk nad článkom s vyjadrením poslanca Jána Podmanického, ktorý povedal: „Som proti tomu, aby Slovenská republika globálny pakt o migrácii podporila.” Aktuality.sk tiež píšu, že bol jediný z oslovených poslancov Smeru-SD, ktorý bol v súčasnosti ochotný prezentovať svoj postoj otvorene.

Podmanický však nie je jediným poslancom Smeru-SD, ktorý už vyjadril s globálnym paktom nesúhlas. Ľuboš Blaha napríklad na svojom facebooku píše: „Priatelia, cítim ten odpor a nenecháva ma ľahostajným, tomu verte. Ľudia majú globalizácie plné zuby. Cítia, že štáty strácajú kontrolu a chcú tomu zabrániť. Či už v ekonomike, v sociálnych veciach, v geopolitike alebo v migrácii. Rozumiem týmto obavám a čítam, čo píšete. Čítam, čo píšu ľavicové autority ako profesor Jan Keller. Počúvam argumenty z Česka a ďalších krajín V4, počúvam argumenty z Rakúska či zo Švajčiarska… A verte, že mám vlastný názor, ktorý korešponduje s obavami ľudí.“ Písali sme o tom TU.

Podobne aj poslankyňa Smeru-SD a dosluhujúca primátorka Humenného Jana Vaľová v rádiu Slobodný vysielač povedala: „Ja som osobne za to, aby si každá krajina mohla rozhodovať sama o migrantoch. Môj osobný názor je, že tak, ako to urobilo Rakúsko, ako to urobilo Poľsko, by sme to mali zamietnuť aj my.“

S otázkou, aký je ich názor na túto vec, sme oslovili aj ďalších poslancov Smeru-SD, ale vyhli sa priamej odpovedi. Dá sa tomu rozumieť aj tak, že nechcú vopred hovoriť v mene strany, ktorá zrejme sama ešte nie je definitívne rozhodnutá. Lenže mlčal by v takejto situácii poslanec, ktorý by bol presvedčený, že treba stáť za svojím ministrom? Aký by mal dôvod sa nepostaviť za (zatiaľ ešte stále) oficiálne stanovisko Ministerstva zahraničných vecí? A tak aj mlčanie smeráckych poslancov o čomsi svedčí. Zdá sa, že veľká časť tejto strany si o marrákešskom migračnom pakte myslí to isté ako väčšina národa a poslanci všetkých parlamentných strán okrem strany Most-Híd.

Je iste ťažké to do očí povedať straníckemu kolegovi, ktorý je zapálený pre podpis dokumentu, ktorý vznikol pod jeho vedením, a je tak jeho pýchou a životným dielom. Lenže každý poslanec bude musieť skôr či neskôr svoj názor prejaviť. Totiž, nemusel by, keby minister mal možnosť potichúčky do Marrákeša odcestovať a nenápadne to podpísať. Lenže tá možnosť tu nebude, pretože minister Lajčák (a prípadne nejakí jeho verní, ak by sa niekto taký našiel) majú ešte jeden problém: koaličnú SNS.

Slovenská národná strana totiž predložila do Národnej rady SR návrh uznesenia, aby parlament zaviazal vládu pakt o migrácii nepodpísať. Poslanec Hrnko upozorňuje, že táto vec v koaličnej dohode spomínaná nebola a aj ďalší poslanci SNS už veľmi jasne avizovali, že cez nich toto neprejde.

Hoci dnešná SNS je známa svojím obchodným duchom, ťažko si predstaviť sumu, ktorá by ich presvedčila, aby v tejto veci ustúpili – takáto bezočivá zrada voličov, ktorí sú nepochybne takmer jednohlasne proti podpísaniu podozrivého dokumentu, by totiž urobila s ich preferenciami poriadne harakiri. (Hoci národne cítiaci voliči tejto strane, a najmä jej predsedovi už odpustili kadečo.) Lenže tu ani tak nejde o predávajúceho, ako skôr o kupujúceho: na Slovensku totiž reálne tej sily niet.

Ivan Lehotský