Pohľadnica zo študentského pochodu #niejenamtojedno

Bratislava 24. marca 2018 (HSP/Foto:Ivan Lehotský)

Študentský pochod na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol pokojný a dôstojný. Bola to iná akcia, než tie z predošlých týždňov. Nebol to profesionálny revolučný míting s plamennými výzvami, pódiom, zábranami a biotoaletami ako pred týždňom, ale jednoduchý ľudový sviečkový pochod.

Študentský pochod zorganizovala iniciatíva #niejenamtojedno, ktorá vznikla ako reakcia na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bola to akcia bez rečníkov. Ani tu nechýbali transparenty a vlajky, vrátane vlajok EÚ, ale atmosféra bola iná – miernejšia, menej excitovaná. Zo Šafárikovho námestia prešiel zástup na Námestie SNP, kde študenti zapálili sviečky na pamiatku zavraždených mladých ľudí a zaspievali si štátnu hymnu. „Nemáme žiadne požiadavky, ani to nemalo žiadny iný politický rozmer,“ povedal o pochode jeden z organizátorov Timotej Lauko. Transparenty boli niektoré rovnaké ako pred týždňom, ale niektoré boli inovované, s textami ako „Ficíliu si nedáme“ alebo „Vládu treba dezinFICOvať!“.

Pôvodne sa malo začať o piatej hodine popoludní, ale na poslednú chvíľu začiatok presunuli na 16.30. Účastníkov bolo niekoľko tisíc – keď sa zhromaždili na Námesti SNP, siahali až po Dom umenia. Dav bol však pomerne riedky, a tak spolu bol počet zúčastnených možno tretinový oproti minulému týždňu. Z veľkej väčšiny to boli mladí ľudia, ale v menšej miere aj príslušníci ostatných generácií, ktorým už piatková adrenalínová aktivita na námestí chýbala. Na viacerých miestach dolného námestia sa tvorili hlúčiky ľudí, boli to podpisové miesta petície za predčasné voľby. Na námestí už boli aj podnikaví predavači slovenských vlajok a vlajočiek. Opäť bolo počuť angličtinu a bolo vidno aj známe tváre z obrazovky: politológ Mesežnikov, či poslanci Osuský a Dostál.

Po hymne, bolo asi desať minút po piatej hodine, sa pochod oficiálne skončil. Potom však dav niekde pri obchodnom dome Dunaj, priamo pod svietiacim nápisom „Gorila.sk“ začal šumieť a hore námestím sa pohol prúd ľudí. Na otázku o čo ide, mi organizátor odpovedal, že nevie, že „akcia sa už skončila a tamto je nejaká súkromná iniciatíva“.

Zástup kráčal hore Župným námestím a Zámockou ulicou, skandujúc heslá ako „Predčasné voľby!“ alebo „Máme právo voliť!“ Snažil som sa zistiť, či to niekto organizuje alebo usmerňuje, ale vyzeralo to tak, že nikto – jeden človek uprostred davu niesol megafón a občas do neho niečo povedal, ale ani on sa netváril ako vodca. Pri tuneli sa spievala hymna.

Pochod sa definitívne zastavil pri parlamente, na schodisku pred Národnou radou mu zahatal cestu rad policajtov. Tu sa ľudia zhromaždili a skandovali heslá, najmä požiadavku predčasných volieb smerom k prázdnej budove parlamentu. Keďže bývalý predseda vlády aj minister vnútra už odstúpili, dav teraz žiadal odstúpenie policajného prezidenta heslom „Gašpar dole!“. Po polhodine sa ľudia postupne rozišli.

Bez dvoch dní presne pred 30 rokmi sa v Bratislave konala pamätná sviečková manifestácia. Bola to vôbec prvá hromadná protestná akcia proti vtedajšiemu režimu v celom Československu, ktorá bola brutálne potlačená. Rodičia dnešných študentov boli vtedy v podobnom veku ako ich deti dnes. S rovnakým nadšením a zápalom vtedy žiadali výmenu vedenia krajiny, ako ju dnes žiadajú ich deti. Ako to dopadne tentoraz?

Ivan Lehotský