Podporí aj Súdny dvor EÚ bezprecedentné rozhodnutie o zrušení amnestií? Alebo utrpia antimečiarovci prehru?

Bratislava 25. júna 2019 (HSP/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)

Z nepráva nemôže vzniknúť právo, hovorí stará právna poučka. Pandorina skrinka bola už otvorená, nelegálne zrušenie amnestií začína prinášať svoje výsledky: obhajcovia obvinených sa dožadujú vyjadrenia Európskeho súdu. Jeho rozhodnutie by mohlo byť prelomové

Okresný súd Bratislava III v piatok na neverejnom zasadnutí prerušil trestné konanie s bývalým riaditeľom Slovenskej informačnej služby Ivanom Lexom a ďalšími dvanástimi ľuďmi v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Sudca vyjadril názor, že pre ďalší procesný postup vo veci je nevyhnutné poznať stanovisko Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Ten by mal posúdiť „prejudiciálne otázky“, teda či bol verdikt Ústavného súdu spred dvoch rokov o zrušení tzv. Mečiarových amnestií správny, či vôbec celý proces stojí na právnom základe.

Rovnako postupoval už pred rokom Okresný súd Bratislava I, ktorý predložil  Súdnemu dvoru EÚ na posúdenie prípad obžalovaného exministra vnútra Gustáva Krajčiho v kauze zmareného referenda, na ktorého sa takisto vzťahovala Mečiarova amnestia.

Peter Kubina, advokát Národnej rady, proti tomuto súdnemu rozhodnutiu namieta: „Táto vec s právom Európskej únie nemá nič a Súdny dvor EÚ v tejto veci v podstate nemá žiadnu právomoc. Preto to považujem za obyčajnú obštrukciu. Treba to rešpektovať, ale hodnotím to tak, že súd skočil na lep tejto obštrukcii. Je to niečo podobné, ako keby pri futbalovom zápase zobral rozhodca loptu a vykopol ju za brány štadióna. Je to naťahovanie času. To konanie pred súdnym dvorom bude trvať minimálne dva roky.“

Lenže on sám veľmi dobre vie, že každý robí v rámci práva, čo môže. A teraz tu máme to, na čo už dávno upozorňovali kritici zrušenia amnestií: že nelegálne rozhodnutie zrušiť amnestie bude mať ešte nepríjemnú medzinárodnú dohru, a že môže spustiť celú kaskádu nadväzujúcich a spochybniteľných právnych aktov, ktoré sa budú odvíjať od tohto právne neprípustného rozsudku. Spätné zrušenie amnestií je zjavným znásilnením práva, bez ohľadu na to, či už spravodlivosť bola taká alebo onaká – na to upozorňovali mnohí právni experti.

A veľmi dobre to vedia aj advokáti Lexu a ostatných obžalovaných. Odvolávajú sa na ustanovenie v Charte ľudských práv, ktorým sa zakazuje retroaktívne rozhodovanie a prijímanie zákonov, a presne to sa v prípade zrušenia amnestií stalo. Podľa ich výkladu nebolo ani možné začať súdne konanie. Dalo sa preto vopred očakávať, že obhajoba obžalovaných pôjde práve týmto smerom a bude sa dožadovať toho, aby vec posúdil európsky súd.

Možností nie je veľa: buď sa aj európski sudcovia namočia do právneho bahna, ktoré do európskeho práva prinieslo neštandardné rozhodnutie Slovenskej republiky zrušiť Mečiarove amnestie, alebo vydajú stanovisko, ktorým zosmiešnia slovenské právne „kapacity“, ktoré sa na zrušení amnestií podieľali, a tiež rozhodnutie slovenského parlamentu. Pripomeňme si, že za zrušenie amnestií hlasovalo 129 zo 144 prítomných poslancov NR SR potom, ako im dala zmena Ústavy právomoc tak urobiť.

Samozrejme, ešte je možné, že sa v Luxemburgu zahrajú na mŕtveho chrobáka a šalamúnsky sa vyjadria, že o veci nemôžu rozhodnúť. Dôvod si iste nájdu – niektorí právnici už naznačili, že európsky súd môže vec zamietnuť s tým, že napriek tomu, že amnestie boli zrušené len pred dvoma rokmi, týkali sa vecí, ktoré sa udiali pred vstupom Slovenska do EÚ a na tieto nemá európsky súdny dvor právomoc vydávať výklad.

Zdá sa však, že právne nezmyselné rozhodnutie zrušiť po dvadsiatich rokoch amnestie bude mať ešte zaujímavú dohru, ktorá autorov tohto nesporne politicky motivovaného činu spravodlivosti či pomsty nemusí potešiť.

Ivan Lehotský