Podľa študentských simulovaných volieb by sa do parlamentu dostali ako prví progresívci, SMER mimo hry. Organizátor ostal z druhého miesta prekvapený

Bratislava 7. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

Podľa študentských simulovaných volieb by sa do parlamentu nedostala ani jedna vládna strana. V prvej trojke sa ocitla strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko. Získala takmer 11 percent hlasov

Voľby však vyhrala koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu s počtom hlasov 23,3 percenta. Na druhom mieste sa umiestnila strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) s 16,32 percenta. Výsledky študentského hlasovania predstavili dnes organizátori týchto volieb. Celková účasť na voľbách dosiahla vyše 57 percent, teda vyše 32-tisíc študentov.

V parlamente by chceli mladí ľudia vidieť nielen PS/Spolu, OĽaNO a kotlebovcov, ale aj stranu Za ľudí (9,61 percenta), Sme rodina (9,2 percenta) či Slobodu a Solidaritu so 7,14 percentami. Smer – sociálna demokracia získala 4,06 percenta, Slovenská národná strana mala 1,51 percenta. Najmenej dostala strana Most-Híd. Hlasovalo za ňu 1,13 percenta.

„Čakal som, že to bude súboj dvoch svetov. Sveta PS/Spolu, toho globálneho, otvoreného a na druhej strane toho uzatvoreného, kotlebovského. A ukázalo sa, že druhé miesto má OĽaNO,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii organizátor Študentských volieb 2016 Adam Dobrota. Podľa slovenskej delegátky mladých v OSN Petry Pauerovej si víťazná strana zvolila také témy, ktoré boli dlho „opomínané”.

„Majú dobrú kampaň zameranú na mladú generáciu. Posledná vlna, ktorá ich tak scelila je, že sa postavili proti kotlebovcom a chodia na tie pochody,“ vysvetlila delegátka. Lukáš Reich z iniciatívy Srdcom doma priblížil, že aby sa strana dostala do parlamentu, musí byť viditeľná. „Musia veľmi dobre vedieť, čo robiť aj po marketingovej stránke,“ povedal a dodal, že pri koaličnej strane nahráva faktor novoty, dynamickosti aj mladosti.

To, že Smer-SD v študentských voľbách nezískal ani hraničných päť percent, vidí delegátka Pauerová v tom, že nehľadá svojich voličov medzi vysokoškolákmi. Vysvetľuje, že elektorát vládnej strany je omnoho staršia generácia. Dobrota podotkol, že človek do tridsať rokov cíti, že vládne strany pre neho nespravili veľa, neprinášajú nové témy a sústredili sa na tých starších.

Volieb sa zúčastnilo 102 gymnázií, 71 odborných a štyri umelecké školy s viac ako 60-tisíc žiakmi. Zapojené boli školy zo všetkých krajov. Najvyššiu účasť mali školy z Prešovského a Bratislavského kraja. Počet členov tímu z celého Slovenska bolo 15, ambasádorov 20 a členov volebných komisii 500.

Aktuálne študentské voľby organizovali tímy študentov z celého Slovenska pod záštitou Rady mládeže Bratislavského kraja. Školy sa mohli prihlásiť do simulovaných študentských volieb pomocou stránky studentskevolby.sk. Študentské voľby sú apolitický projekt, nepropagujú žiadnu konkrétnu stranu alebo hnutie, ale prostredníctvom zážitkového vzdelávania vychovávajú k aktívnemu občianstvu. Vo voľbách sa bude počítať každý jeden hlas.