Podľa IAPŠ podstatne výraznejšie výhody pre kajúcnika nemusia automaticky znamenať spravodlivý výsledok trestného konania

Súčasná slovenská právna úprava (na rozdiel napr. od Českej právnej úpravy) umožňuje spolupracujúcemu obvinenému, tzv. „kajúcnikovi“ vyhnúť sa potrestaniu už v prípravnom konaní. To znamená, že kajúcnik sa môže svojou výpoveďou vyhnúť nielen potrestaniu, ale aj odsúdeniu

05. 05. 2021 | Z domova | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 5. mája 2021 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann,SITA-Alexandra Čunderlíková)

▶ ❚❚ ↻

Výlučne v slovenských pomeroch je zároveň typická a veľmi častá prax tzv. „výmeny“ kajúcnickej výpovede za prepustenie z väzby na slobodu. V porovnaní s Českou republikou sú aj podmienky väzby (najmä kolúznej väzby) veľmi tvrdé, čo rovnako prispieva k subjektívnej motivácii obvineného stať sa kajúcnikom

Podľa judikatúry ESĽP použitie výpovedí, ktoré uskutočnili svedkovia výmenou za svoju beztrestnosť, príp. za iné výhody, môže kompromitovať spravodlivosť konania proti obvinenému a tiež vyvolať chúlostivé otázky v tom zmysle, že takéto výpovede už svojou povahou môžu byť predmetom manipulácie a môžu byť urobené len s cieľom získať na výmenu ponúkané výhody alebo kvôli osobnej pomste. Preto riziko, že niekto môže byť obvinený či súdený na základe neoverených tvrdení, ktoré nie sú úplne nezaujaté, nesmie byť podceňované.

Medzi najznámejších slovenských kajúcnikov patria bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, viceprezident Finančnej správy Daniel Čech, podnikateľ Michal Suchoba alebo bývalý sudca Vladimír Sklenka.

Ľ. Makó čelil viacerým obvineniam. Od obzvlášť závažného zločinu vydierania cez zločin obmedzovania osobnej slobody až po zločin založenia zločineckej skupiny. Podľa medializovaných informácií je dokonca podozrivý z prípravy vraždy vyšetrovateľa NAKA.

V súčasnosti je Makó na slobode, usvedčuje desiatky bývalých štátnych funkcionárov a podľa médií sa dopravuje na výsluch súkromným lietadlom z Dubaja.

Daniel Čech a Michal Suchoba sú verejnosti okrem iného známi z nahrávky z telefónu Mariána Kočnera. M. Suchoba na nej hovorí, že D. Čech si pýtal úplatok za pomoc v prospech Kočnera. Na nahrávke zaznelo „...ukradol 4,2 milióna eur, za to sa platia iné peniaze, keď mu to pomôžeme upratať.“

Daniel Čech mal podľa obvinenia brať peniaze aj za krytie nelegálneho biznisu exsiskára Františka Böhma, ktorý neskôr spáchal samovraždu. Súd mu za jeho výpovede kajúcnika vymeral len podmienečný trest odňatia slobody na tri roky a peňažný trest 30-tisíc eur.

Michal Suchoba sa na nahrávke s Kočnerom rozprával o viacerých podvodoch. Podľa médií mal dokonca jeho služby využiť pri spore so susedmi, keď Kočner agresívne napadol strážnika.

V súčasnosti podľa medializovaných informácií začal vypovedať okrem bývalého šéfa finančnej správa Františka Imreczeho a podnikateľa Jozefa Brhela aj na guvernéra NBS Petra Kažimíra. Zaujímavé je, že v jeho prípade mu bolo umožnené vypovedať prostredníctvom telemostu z Dubaja. V iných prípadoch takáto výpoveď umožnená nebola.

Po bývalom sudcovi Vladimírovi Sklenkovi zase zostala hustá korupčná sieť, vybavovanie rozsudkov a spolupráca na ovplyvňovaní ostatných sudcov, no napriek tomu sa v súčasnosti podľa medializovaných informácii na slobode súdi o doplatenie mzdy a 14. sudcovského platu.

Vo všetkých spomínaných prípadoch sú podľa IAPŠ prítomné výrazné subjektívne motivácie kajúcnikov, ktoré bez podloženia iných dôkazov vzbudzujú veľké pochybnosti o dôveryhodnosti ich výpovedí.

IAŠP pripomína, že aj ústavný a najvyšší súd v minulosti v konkrétnych prípadoch uviedli, že svedkom kajúcnikom nemožno slepo veriť, ale všetky ich tvrdenia treba doložiť ešte aj ďalšími dôkazmi. V tomto ohľade je v zmysle rozsudku ESĽP Adamčo významné aj to, akú výhodu takýto svedok získa ako odmenu za svoju výpoveď, pričom jej neprimeranosť v spojení s absenciou ďalších priamych dôkazov môže významne ovplyvniť spravodlivosť konania ako celku.

Ako v tejto súvislosti uviedla iniciátorka IAPŠ Marica Pirošíková: „Veľmi významným aspektom využitia inštitútu kajúcnika je existencia iných dôkazov o vine. ESĽP upozorňuje, že intenzita kritického posudzovania výpovedí kajúcnikov musí byť priamo úmerná miere výhod, ktorá je spolupáchateľovi za takúto výpoveď ponúkaná.“

Judikát ESĽP v prípade Adamčo versus Slovenská republika z decembra 2019 vyslal podľa Pirošíkovej veľmi jasný a kritický signál k nedôslednosti OČTK, ale bohužiaľ aj prokuratúry a súdov, no ani v aktuálnej praxi trestných konaní v tomto smere nevidno žiadnu alebo len minimálnu nápravu.

„Chápeme, že spoločnosť si žiada potrestanie ľudí, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti. V spravodlivo vedenom trestnom konaní však väzobné stíhanie a následné trestanie páchateľov nesmie byť ani individuálnou pomstou ani generálnou satisfakciou spoločnosti vykonávanou prostredníctvom kajúcnikov.

Je najvyšší čas, aby OČTK a súdy brali do úvahy riziko manipulácií pri zisťovaní skutkového stavu zo strany spolupracujúcich obvinených, ktoré môžu súvisieť s úmyslom získať výhody za svedectvo či dokonca s osobnou pomstou, na čo konštantne upozorňuje vo svojej rozhodovacej činnosti ESĽP.

Pripomínam, že ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil,“ dodáva Pirošíková.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Úrad vlády SR hľadá zhotoviteľa rekonštrukcie fasády a výmeny výplňových konštrukcií Hotela Bôrik. Oznámenie o verejnom obstarávaní týkajúceho sa účelového zariadenia vlády zverejnili vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.