Podľa Európskej komisie by sa na Slovensku malo modernizovať vysokoškolské vzdelávanie

Bratislava 21. októbra 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Podľa zistení Monitora vzdelávania a odbornej prípravy z roku 2018, ktorý zverejnila v utorok (16.10.) Európska komisia (EK), je na Slovensku potrebné zmodernizovať vysokoškolské vzdelávanie. 

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR pre TASR uviedlo, že schválený zákon o zabezpečovaní vysokoškolského vzdelávania vytvára podmienky pre lepšie zabezpečovanie kvality vysokých škôl implementáciou medzinárodných štandardov v oblasti akreditácie. “Zriaďuje sa Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako nezávislá, verejnoprávna inštitúcia, ktorá bude disponovať samostatnými rozhodovacími právomocami v oblasti akreditačného procesu s cieľom stať sa riadnym členom Európskej asociácie pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (ENQA) a súčasťou Európskeho registra pre zabezpečovanie kvality vo vysokom školstve (EQAR),” uviedol odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva. Zákon taktiež prináša reformu systému akreditačného procesu, ktorá vychádza z implementácie štandardov a usmernení na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania.

Ministerstvo poukázalo aj na schválenú novelu zákona o vysokoškolskom vzdelávaní, ktorá vytvára podmienky pre väčšiu atraktívnosť a otvorenosť vysokoškolského systému pre odborníkov zo zahraničia. “Funkcie profesora a docenta môžu obsadiť po úspešnom výberovom konaní aj odborníci, ktorým príslušný titul zatiaľ nebol udelený. Ide napríklad o učiteľov s akademickou kariérou v zahraničí, ktorí sa mohli doteraz uchádzať len o kariérne nižšie pozície kvôli nesúladu systému habilitačného a inauguračného konania so slovenskou právnou úpravou,” priblížilo ministerstvo.

V monitore sa konštatuje, že v školách by sa mohol dať väčší priestor občianskej výchove. Ministerstvo pre TASR uviedlo, že od 1. septembra 2015 platia pre školy inovované štátne vzdelávacie programy, čím sa vytvoril priestor pre disponibilné hodiny, v rámci ktorých sa školy môžu profilovať, teda posilniť výučbu napríklad aj predmetu občianska náuka. Školy vo vyšších ročníkoch môžu ponúknuť žiakom semináre z občianskej náuky alebo spoločenskovedné semináre. “V inovovanom štátnom vzdelávacom programe a rámcových učebných plánoch pre základné a stredné školy je vytvorený dostatočný priestor na výučbu povinného predmetu občianska náuka tak, aby sa naplnil obsahový a vzdelávací štandard, a preto nie je potrebné zvyšovať jeho časovú dotáciu,” dodalo ministerstvo.

Zo zistení o Slovensku vyplýva aj mierne zhoršenie podielu detí zúčastnených na predškolskom vzdelávaní, ktorý dlhodobo patrí k najnižším v EÚ. V roku 2017 to bolo 76,5 percenta, pričom v roku 2014 išlo o 77,4 percenta. Cieľom stratégie Európa 2020 je hranica 95 percent. Monitor konštatuje, že podiel zamestnaných absolventov sa na Slovensku výrazne zlepšil. Zo 72,7 percenta v roku 2014 na 81,5 percenta v minulom roku, čím sa približujeme k vytýčenému cieľu 82 percent pre rok 2020. Na Slovensku však naďalej stagnuje podiel dospelých, ktorí sa zúčastňujú na celoživotnom vzdelávaní. Cieľom stratégie Európa 2020 je 15 percent, zatiaľ čo v SR to bolo vlani len 3,4 percenta.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2018 je siedmym vydaním tejto výročnej správy, ktorú zostavuje EK. Zachytáva vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ na základe širokej škály údajov. Meria pokrok EÚ pri dosahovaní šiestich cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy do roku 2020.