Predsedovia dvoch najstarších strán na Slovensku sa v diskusii TABLET.TV často zhodovali v názoroch na morálne hodnoty, postoj štátu k finančným skupinám, či potrebné ekonomické zmeny.

Predseda SNS Andrej Danko však presadzuje politiku silného štátu, nekompromisnejší postoj k migrantom a je proti rušeniu aj malých dedinských škôl.

Podľa Jána Figeľa (KDH) sa sila štátu až príliš často obracia proti ľuďom, preto očakáva od štátu skôr spravodlivosť, vyspelosť a kreativitu pri riešení problémov. Za podmienky, že bude zachovaná dostupnosť a kvalita vzdelania, si vie predstaviť aj racionalizáciu siete škôl, z ktorých mnohé už majú len minimum žiakov.

Figeľ už dávnejšie potvrdil, že si vie predstaviť SNS ako koaličného partnera. Danko dnes túto myšlienku neodmietol.

Na otázku, či definitívne odmieta možnosť vlády so Smerom-SD, predseda KDH odpovedal: „V roku 2010 som už bol predsedom tohto istého hnutia a odpovedal som veľmi čitateľne.

Pre nás bola aj pred voľbami ponukou aj po voľbách realitou stredopravá alternatíva v jadre s KDH. Lepšia je odpoveď skutkom, ako hypotézou alebo predbiehaním volieb 5. marca. Slovensko potrebuje zmenu smerovania.“

Na poznámku, že stredopravá vláda nemusí byť po voľbách reálna, Figeľ reagoval, že v takom prípade bude pre KDH smerodajný záujem Slovenska. „Ja som opakovane vyjadril odmietanie tandemu Široký – Fico, dokonca v tomto istom poradí,“ zdôraznil Figeľ.

Slovenská národná strana otázku spolupráce alebo nespolupráce so Smerom-SD v tejto chvíli nerieši. Dankovi to pripomína časy, keď sa Slováci delili na tých, čo sú za Mečiara a proti Mečiarovi. „Prečo dnes všetci tí politológovia analyzujú, kto bude, a kto nebude s Robertom Ficom. Keby robil všetko dobre, má dnes 51 percent a my nemusíme kandidovať. Ja mám hlas ľudí, ktorí hovoria, že všetko nie je tak, ako púšťajú v televíznych novinách,“ poznamenal Danko.

Danko príme akékoľvek rozhodnutie voličov

„Chceme čo najsilnejší mandát, prečo by som mal vychádzať z výsledkov prieskumov. Voľby môžu dopadnúť akokoľvek. Moja veta, že ak bude SNS v parlamente, v politike ostávam, naďalej platí. Prijmem akékoľvek rozhodnutie voličov,“ dodal Danko.

Na otázku, či si vie predstaviť spoluprácu s KDH, Danko odpovedal: „S KDH je veľa hodnotových prienikov. Napríklad, že nechceme, aby si LGBTI, homosexuálne páry, adoptovali deti. Vieme sa zhodnúť aj na niektorých otázkach živnostenského stavu.“ Dodal však, že programové ciele KDH detailne nepozná.

Figeľ v diskusii reagoval aj na svoju polemiku s premiérom ohľadom migračných kvót. Keď Robert Fico odmietol rozhodnutie rady ministrov o kvótach a avizoval súdnu žalobu, predseda KDH ho kritizoval. „Hovoril som o tom, že nemal mandát parlamentu na súdny spor,“ vysvetlil Figeľ. Dodal, že vláda automaticky takýto súhlas nepotrebuje, ale náš parlament o kvótach rokoval dvakrát bez toho, aby v ňom niekto predniesol myšlienku prípadnej žaloby. „Čo sa týka kvót, chcem upozorniť na to, že z princípu nie je dobré spochybňovať platnú legislatívu. V právnom štáte právo platí. Ak nemám rád daňové licencie, mám právo ich za to nerešpektovať?“ poznamenal na margo premiérovho odmietnutia podrobiť sa rozhodnutiu rady. Podľa Figeľa kvóty aj tak v praxi nefungujú.

„Dodnes ten systém nenabehol. Z celkového počtu 160.000 bolo prerozdelených niekoľko stoviek,“ pripomenul. Danko v tejto otázke súhlasí s premiérom. „Nebolo možné inak, ako kvóty odmietnuť.

Nakoniec, boli v rozpore s ľudskými právami samotných utečencov,“ upozornil s tým, že nie je možné žiadateľov o azyl násilne prevážať zo štátu do štátu. „Druhá vec je, tu sa mýli veľa pojmov. Mýli sa právo na azyl s právom prisťahovať sa a nerozlišujú sa politickí a ekonomickí migranti,“ zdôraznil.

Ani on však nie je s politikou vlády v tejto otázke úplne spokojný. “Mám obavu z alibizmu. V hraničnom pásme v Bergu sú rakúske unimobunky s utečencami čiastočne aj na našom území. Do Humenného prišli ľudia. Neviem, aké sú medzinárodné dohody a čo všetko minister vnútra podohadoval. Pamätáte sa, ako sme kričali, že nie väzňov z Guantánama a nakoniec sme ich tu mali najviac,“ pripomenul.

Figeľ reagoval ostrou výčitkou voči vláde. „Ak sem niekto navozil rizikových ľudí z hľadiska terorizmu, bol to Robert Fico. Bolo to spolu osem ľudí z Guantánama, na dvakrát. Medzi nimi bol aj ochrankár Usámu bin Ládina. Problémy boli s jedným a o pár dní sa Slovensko objavilo na zozname nepriateľov Islamského štátu,“ vyhlásil.

„Nemám nejaké klapky kvôli náboženstvu. Keď riešime právne veci a príde z Londýna moslim ohľadom záležitostí našich klientov, prečo nie. Ale aj ja, keď som v Saudskej Arábii, musím dodržiavať ich pravidlá,“ odpovedal Danko na otázku, či je možné zároveň odmietať rasizmus, xenofóbiu, aj islam ako náboženstvo. „To, že hovorím o rizikách islamu, to nie je rasizmus a xenofóbia. Islam nie je len náboženstvo, má aj prvky právneho systému. Som proti minaretom na Slovensku, proti noseniu buriek a ďalším veciam. Predsa sa mi nemôže zamestnanec počas pracovnej doby päťkrát modliť,“ vyhlásil.

Danko trvá aj na tom, že migračná kríza sa nevyrieši, kým Európa nezačne ekonomických migrantov reálne vracať domov. „Nemyslím si, že každý v Ázii, kto sa rozhodne a sadne na loď, má právo prísť na naše územie. Často hovoríme o austrálskom modeli. Austrália dokáže vracať všetkých tých, ktorí sa na jej územie snažia nelegálne dostať. Nemôžeme donekonečna vyzerať ako zoskupenie štátov, ktoré nemá to základné, ochranu hraníc,“ povedal. „Musí prísť aj k zjednoteniu legislatívnych procesov pri vyhosťovaní. Maďari prijali legislatívu, kedy je nezákonné prekročenie hraníc dôvodom na vyhostenie. A my v legislatíve nerobíme nič. Je od Boha šťastie, že cez nás utečenci neprechádzajú,“ dodal.

Figeľ si nemyslí, že liekom na problémy školstva a zdravotníctva je silný štát

Na otázku, prečo Slovensko preferuje kresťanských utečencov pred moslimskými, Figeľ reagoval, že kresťania sú reálne v horšej situácii. „Vojna ohrozuje všetkých, ale okrem toho v časti Sýrie a Iraku prebieha cielené, plánované, dlhodobé a genocídne likvidovanie kresťanov. Slovensko sa nemôže tváriť ako komentátor za plotom, ale malo by robiť, čo sa dá. Aj preto je tých takmer 150 ľudí z Asýrie pekným gestom,“ povedal.

Na otázku, či by v prípade účasti vo vláde dokázal okamžite naplniť platové požiadavky učiteľov a sestier, Danko reagoval, že to nie je len o platoch. „Určite si každý zaslúži viac, ale neútočme na tieto profesie tým, že je to len o platoch. Keď sestrička dá výpoveď, existenčne riskuje. A keď je ochotná urobiť ten „mohykání výkrik“, je jasné, že niečo nie je v poriadku.

Zaslúži si minimálne dialóg,“ povedal. „Ale v zdravotníctve je treba systémové zmeny. A možno sa aj vrátiť k veciam, ktoré v minulosti fungovali. Nemáme štruktúru zdravotníckych zariadení, nemáme pod kontrolou nákupy liekov. Ako chceme, aby sa nemocnice rekonštruovali, keď už nemajú na mzdy,“ tvrdí Danko. „Niekedy sme mali funkčnú a komplexnú štátnu sieť zdravotníckych zariadení. Pohádzali sme ich na ‘vúcky’ a tie ich prenajali súkromnému sektoru. Štát si musí zobrať pod kontrolu zdravie a vzdelanie,“ dodáva. „Dnes máte na dedinách vysoké školy, ktoré externe chrlia ľudí s titulmi. Ja nikomu nezávidím titul, ale nemôžeme tu mať takéto rýchlovýkrmne. Štát musí regulovať aj súťaž vysokých škôl,“ vyhlásil predseda SNS.

Figeľ si nemyslí, že liekom na problémy školstva a zdravotníctva je silný štát. „Skôr ako silný štát, by to vyriešil tvorivý, vyspelý a spravodlivý štát. So silou sa tu narába všelijako a niekedy proti ľuďom,“ povedal. V jednej veci však s Dankom súhlasí. „Nemôžu firmy alebo finančné skupiny diktovať vláde zámery, záujmy a dokonca aj zákony,“ poznamenal.

Figeľ upozornil, že v čase nástupu súčasnej vlády bol prijatý zákon o mzdových pomeroch zdravotných sestier. „Keď ho Ústavný súd v jednej veci rozporoval, bolo povinnosťou Zuzany Zvolenskej dať to do poriadku. Štyri roky s tým nič nerobili, teraz prijali zákon bez konzultácie so sestrami. Štyri roky strateného času,“ povedal líder kresťanských demokratov.

Obaja politici sa zhodli, že jednou z možností, ako riešiť situáciu v zdravotníctve, je model jednej zdravotnej poisťovne. „Aj tak, aj tak sa dá. Je dôležité, aby to slúžilo verejnému záujmu. Sú rôzne európske modely, ale darmo budeme hľadať model, keď ho budú mať v rukách daromní správcovia,“ povedal predseda KDH. Figeľ však upozornil, že takéto riešenie by si vyžadovalo zmenu ústavy. Podľa predsedov oboch strán je možné nájsť mechanizmy, ako regulovať zisk zdravotných poisťovní. Predstava Roberta Fica, že je možné súkromnej poisťovni zakázať zisk úplne, by však podľa nich narazila na rozpor s ústavou.

„Keď niekto podniká v súlade so zákonom, neviem si predstaviť zakázať mu zisk. Lebo podnikanie je samostatná sústavná činnosť robená s cieľom dosiahnutia zisku,“ povedal Danko. „Ale existujú mechanizmy z hľadiska účtovných predpisov, ako limitovať jednotlivé položky. Aby sa pozrelo na hospodárenie týchto spoločností. Nie je to len o zisku. Akciové spoločnosti majú aj iné spôsoby, ako rozpustiť to, čo chce akcionár dostať mimo,“ povedal.

„Ja som zástanca zdravého rozumu. Ale ak by som mal tú moc, akú mám v SNS, nebál by som sa tvrdej ruky voči finančným skupinám. A vecí hraničiacich až so znárodnením,“ upozornil Danko.

Danko a Figeľ sa nezhodli v názore, či je vhodné malé školy s minimom detí rušiť a ušetrené peniaze využiť napríklad na platy učiteľov.

„V záujme rodičov aj detí je kvalitné a dostupné vzdelanie. V spolupráci s kompetentnými treba hľadať model. Isteže to vedie k redukcii niektorých zariadení a zároveň k nájdeniu spôsobu, ako deti dopravovať bezpečne a pravidelne do školy tak, aby dostali kvalitné vzdelanie,“ povedal Figeľ.

„Je choré, že všetko analyzujeme ekonomicky. Nové školy a škôlky otvárame v unimobunkách a zatepľujeme staré Husákove školy. Budem vždy proti tomu, aby sa v dedine zrušila aj malá základná škola, lebo sa to do budúcna sekundárne vráti,“ reagoval Danko.

„Zrušíme Inter City vlaky kvôli strate 1,8 milióna, ale nevyčíslime stratu na tom, že ľudia teraz cestujú autami. Aké je poškodenie ciest, životného prostredia, atď. Ak sa budeme baviť o rušení v zdravotníctve a školstve, vraciame sa do 19. storočia,“ tvrdí predseda SNS.

Obe strany podporujú zníženie daní

„Sociálne balíčky sú skôr zlyhaním sociálneho štátu, než jeho ozdobou,“ vyhlásil Figeľ na margo troch balíčkov Smeru-SD. „My nie sme proti všetkým tým položkám, niektoré sme sami navrhovali. Niektoré treba upraviť tak, aby boli adresné a spravodlivé. Chceme rozšíriť znížené DPH na viaceré zdravé potraviny,“ povedal.

„Keby bola seriózna regulácia cien plynu, bol by možno o 20 percent lacnejší. Celoplošne. A nie balíček, ktorý prichádza zvláštne pred voľbami ako predvolebná korupcia. A tí, čo nemajú plyn, si nezaslúžia obhliadnutie z Bratislavy? Máme koncept energetickej chudoby, kde by do fondu zo zákona určenou čiastkou prispievali tí, čo v energetike zarábajú, na pomoc sociálne slabým, a nielen tým, čo majú plynofikáciu,“ dodal Figeľ.

„Balíčky sa dávajú na Vianoce, ale nie sú systémovým krokom. Najväčšie balíčky dostali v tomto volebnom období finančné skupiny,“ reagoval Danko. „V balíčkoch boli pomenované aj veci, ktoré si zaslúžia prístup štátu. Ale nie formou balíčkov, treba to robiť koncepčne.

Som za to, aby sa pomáhalo matkám s deťmi, aj dôchodcom,“ poznamenal. Zdroje do sociálneho systému by podľa SNS mali prinášať aj štátne strategické podniky. „Prvoradou vecou pre SNS je urobiť ústavný zákon na ochranu strategických spoločností. Nastaviť limity, pokiaľ tam aj vstúpi súkromný sektor, aby si tam nemohol robiť, čo chce,“ dodal Danko.

„Je stará ekonomická poučka, že zníženie dane z príjmu zvýši výber tejto dane,“ odpovedal Danko na otázku, odkiaľ chce získať zdroje pre štát, keď zároveň navrhuje zníženie daní, napríklad dane z príjmu. Zníženie daňového zaťaženia by podľa neho rozbehlo ekonomiku.

Navyše, SNS chce niektoré nové dane aj zavádzať. „Hovoríme o osobitných daniach na tých, ktorí sa tu rozdrapujú. Na obchodné reťazce, monopoly, banky, telekomunikačných operátorov. Najväčší problém Slovenska je obrovský odliv financií do zahraničia v podobe ziskov,“ tvrdí Danko.

Zníženie daní podporuje aj KDH. „Vláda Roberta Fica hneď na úvod zvýšila dane. A znamenalo to skôr záťaž pre hospodársky rast,“ povedal Figeľ. „Podporujeme návrat k rovnej dani pre daň z príjmu na úrovni 18 percent. Chceme znížiť odvodové zaťaženie u niektorých skupín,“ dodal predseda KDH. „V okresoch s vysokou nezamestnanosťou navrhujeme model jedna plus jedna na dva roky. Ten, ktorý tam už dnes zamestnáva človeka, by mal byť štátom motivovaný zamestnať aj ďalšieho. Ak to urobí, štát mu vykryje zdravotné a sociálne odvody aj na doterajšieho, aj nového zamestnanca na dva roky,“ uzavrel Figeľ.