Podľa Chmelára a Hrabka má podiel na raste extrémizmu vláda aj opozícia

Bratislava 10. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:FB-)

V priebehu prvého roka od volieb sa vláde podarilo dosiahnuť pokrok v boji s nezamestnanosťou a úspešne zorganizovať slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie. Zlyhala najmä v boji s korupciou a spolu s opozíciou, ktorá v politickom boji používa stále menej vyberavé prostriedky, napomohla posilneniu extrémistov. V diskusii na TABLET.TV to uviedol publicista Juraj Hrabko a politický analytik Eduard Chmelár.

„Tvrdili, že táto vláda vznikla ako hrádza proti extrémizmu. Dnes môžeme povedať s úplnou istotou, že tento cieľ sa nielenže nenaplnil, ale dokonca, že je v troskách. Extrémizmus utešene rastie vďaka správaniu vlády, ale, aby sme boli spravodliví, aj opozície,“ povedal Chmelár. Ľudia majú podľa neho problém s tým, keď vidia nedoriešené korupčné kauzy, od koalície však neprechádzajú k opozičnej SaS či OĽaNO, ale ku Kotlebovej ĽSNS.

„Bez ohľadu na to, čo si myslím o premiérovi, aby podpredsedníčka parlamentu vykrikovala: Fico je primitív…,“ naznačil svoje pochybnosti Chmelár. „Lucia Nicholsonová vykrikuje ako taký liberálny Slota. A úroveň politiky, ktorú všetci tlačia smerom do suterénu, nebude mať za následok, ako si myslia ľudia z SaS a OĽaNO, že pritiahnu voličov. Nepritiahnu voličov od koalície k opozícii, všetkých ich púšťajú smerom ku Kotlebovi,“ dodal. Kotlebovej ĽSNS podľa neho stačí byť potichu, do debát sa nezapájať a ťažiť z celkovej frustrácie voličov. Neznamená to podľa neho, že kotlebovci zmenili svoje názory, len ich nahlas nehovoria, aby si neodplašili voličov.

„Robert Fico a Smer-SD tu vládnu s malou prestávkou už takmer desať rokov. Najväčšia zodpovednosť je na Smere-SD a tzv. štandardných stranách, že pripustili to, čo pripustili. Musia sa s tým popasovať,“ reagoval Hrabko na posilnenie pozícií extrémistov.

Hrabko sa s Chmelárom zhodol na tom, že výsledky volieb neponúkli lepšiu alternatívu k vzniknutej vláde. „Podľa mňa otázka neznie, či bola lepšia alternatíva, ale či vôbec nejaká alternatíva bola možná. Bola a bola to alternatíva bez strany #Sieť, to život ukázal. SNS sa vtedy rozhodla, že bude rokovať s Robertom Ficom, a nie Richardom Sulíkom, a tým pádom boli kocky hodené,“ povedal Hrabko.

Zo štyroch prierezových politík programového vyhlásenia vlády, teda boja s nezamestnanosťou, prekonávania regionálnych rozdielov, zužovania priestoru na korupciu a tzv. politiky funkčného štátu, podľa Hrabka vláda počas prvého roka uspela len v jednej. „Boj s nezamestnanosťou sa darí, aj keď podľa môjho názoru skôr napriek vláde ako vďaka nej,“ povedal. V ostatných troch politikách podľa neho trend dobrý nie je.

Podľa Chmelára je spravodlivé úspech v boji s nezamestnanosťou vláde priznať. „Mali sme aj obdobie, keď bola inde nízka nezamestnanosť a u nás 20 percent. Treba priznať, že v tomto sa im darí. Ale problémom u nás už dlho nie je nezamestnanosť, ale nízke mzdy,“ povedal s tým, že najmä v boji s korupciou „vláda totálne zlyhala“.

Za úspech považuje Chmelár slovenské predsedníctvo v Európskej únii, aj keď podľa neho žiadny historický prelom neprinieslo. „Predsedníctvo bolo po technickej stránke zvládnuté dobre, obstáli sme so cťou a treba povedať, že aj bratislavský summit zviditeľnil Slovensko viac ako čokoľvek iné, takže to vôbec nebolo márne,“ povedal.

Ambíciu vytvoriť počas nášho predsedníctva cestovnú mapu pre Európu sa však podľa neho naplniť nepodarilo. „Bratislavský proces mal byť súbor krokov, ktoré by postupne viedli k reforme Európskej únie. Je jasné, že súčasný stav je neudržateľný. Ale bratislavský proces bol veľmi vágny a už je jasné, že sa podľa neho vôbec nepostupuje. Napokon aj Junckerova iniciatíva vychádza z toho, že už majú niektorí po krk toho, že sa nič nerobí a vychádzajú s individuálnymi iniciatívami,“ povedal Chmelár.

Za úspešný projekt, ktorý však mal aj slabé stránky, považuje slovenské predsedníctvo aj Hrabko. „Vidíme, že maltské predsedníctvo postupuje úplne iným smerom ako slovenské,“ poznamenal. Bielu knihu predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera s piatimi možnými scenármi vývoja EÚ považuje Hrabko za snahu „položiť niečo na stôl“, o čom by sa dalo ďalej diskutovať.

„Päť scenárov hodnotím ako politické rozhodnutie. Tých päť scenárov nie je zlých, je to len východiskový bod, ktorý pán Juncker poskytol na posúdenie, rozhodovať budú všetky členské krajiny. Myslím si, že ani jeden scenár nebude uplatnený tak, ako dnes leží na stole. Myslím si, že príde ku kombinácii viacerých možností,“ povedal Hrabko.

Podľa Chmelára je Juncker skúsený politik, ktorý v tejto chvíli vidí potrebu akcelerovať stagnujúcu diskusiu. „Bielu knihu považujem za pokus o provokáciu, sú tam aj scenáre, ktoré sú absurdné. Za taký považujem napríklad návrat k voľnému trhu. Práve voľný trh si totiž vyžadoval spoločné opatrenia, aby to fungovalo. Ak je tu pravdepodobnosť, že sa posunieme ďalej, je to dvojrýchlostná Európa,“ povedal. „Dôvere v európsky projekt by pomohlo, ak by sa všetko, čo je možné, ponechalo na čo najnižšej úrovni, ale zjednotila sa európska zahraničná a obranná politika,“ dodal Chmelár, podľa ktorého by mala mať európska obrana vyššiu prioritu ako NATO.

Hrabko s týmto názorom nesúhlasil, obranná úloha NATO je podľa neho kľúčová a nezastupiteľná. Pripomenul, že Slovensko do Severoatlantickej aliancie vstúpilo dobrovoľne a dnes je jej plnoprávnou súčasťou.