Podarí sa Američanom zasiať rozkol medzi Moskvu a Ankaru?

Damask 30. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Marko Drobnjakovic)

Vladimír Vasiliev na portáli iarex uverejnil zaujímavú analýzu o poslednom dianí v Sýrii, pri ktorom Kurdi začali odovzdávať územia pod svojou kontrolou Damasku. Zdá sa, že Turci, ktorí prejavovali záujem o oblasť Manbidžu a kurdské územia môžu akceptovať ruské predstavy a na kurdských územiach sa nebudú angažovať

Veľa závisí od toho, ako sa skončí  rusko-turecké stretnutie na najvyššej úrovni v Moskve (turecký minister zahraničných vecí a turecký minister obrany sa stretnú s ruskými rezortnými kolegami), ktorá sa má uskutočniť dnes môže splniť svoj cieľ.

Ešte dňa 25.12.2018 sa objavila správa, podľa ktorej Kurdi odovzdali mesto Al Arimeh pod správu sýrskych ozbrojených síl. Spoločne so Sýrčanmi prenikli do mesta aj príslušníci ruskej vojenskej polície, ktorí majú byť garantom toho, aby sa medzi Sýrčanmi a Turkami (resp. tureckou zástupnou armádou zloženou s Turkomanov) nestrhli prestrelky – čo by určite vyhovovalo Američanom.

Kurdi sa veľmi obávajú tureckej expanzie, pretože vedia, že kurdské jednotky nedokážu klásť účinný odpor Turkom a ich turkomanským spojencom a Turci už jednoznačne prejavili svoj záujem o získanie Manbidžu. Manbidž je dôležité mesto, 85 km od Aleppa a v blízkosti rieky Eufrat. Mesto má dôležitý strategický význam a je spojnicou Rakky a Aleppo. Ak by Sýrčania nedostali Manbidž pod svoju kontrolu, malo by to negatívny dopad na pripravovanú ofenzívu, ktorej cieľom je získať Rakku (Rakku držia Kurdi, Američania Rakku niekoľko krát brutálne bombardovali).

Dňa 28.12.2018 sýrske vládne sily vstúpili do okrajových častí Manbidžu a nad  časťami mesta zaviali po prvý krát po mnohých rokoch sýrske zástavy. Kurdi na okolí mesta a v predmestí nekládli odpor, pretože predstava, že Turci ovládnu Manbidž rovnako, ako ovládli El Babu, Džarablus a Afrin je pre Kurdov neprijateľná. Kurdi takisto prisľúbili pomoc sýrskym vládnym vojskám v ďalšej vojenskej kampani, zameranej voči zvyškom ISIS, ktoré dosiaľ prežívali v amerických zónach. Posledné obkľúčené malé enklávy ISIS v povodí Eufratu sa tak stanú terčami  ofenzívy sýrskych vládnych síl a Kurdov.

Okrem iného Dňa 28.12.2018 zaznelo aj dôležité vyjadrenie Generálneho štábu Sýrskej arabskej armády: “Armáda a ozbrojené sily na štátnej úrovni nesú zodpovednosť za štátnu celistvosť Sýrskej Arabskej Republiky, Sýrske vládne jednotky na výzvu obyvateľstva Manbidžu vstúpili do mesta a prebrali jeho obranu”.

Dmitrij Peskov, tlačový sekretár ruského prezidenta Vladimíra Putina označil rozšírenie zóny kontroly vládnych síl v Sýrii pozitívnou tendenciou. Takisto Teherán vyjadril svoju spokojnosť nad dianím v Sýrii a Iránci uviedli, že ide o veľmi dôležitý krok v upevňovaní štátnej suverenity zákonnej vlády v Sýrii a takisto dôležitý krok smerujúci k regulácii krízy v krajine.

Rusko, Turecko, Irán a Sýria sa snažia vytlačiť Američanov  (Turci môžu byť otázni). Američania už začalidňa 29.12.2018  sťahovať svoje vojská zo Sýrie.  Podľa informácii portálu rusvesna už Američania stiahli približne 50 vojakov a zlikvidovali svoju základňu a sklady v oblasti El Hasaka a kolóna amerických obrnených vozidiel už smeruje k irackým hraniciam. Informácie potvrdila aj turecká agentúra Anadolu.

Iniciatívu má teraz v rukách Moskva, kurdské oddiely súhlasia s príchodom sýrskych vládnych síl, uvidíme ako sa vyvinie stretnutie s Turkami v Moskve. Erdogan sa však už nechal počuť, že okamžite ako Kurdi opustia severnú Sýriu, prítomnosť Turkov v severnej Sýrii stratí svoje opodstatnenie. Erdogan pred niekoľkými dňami otvorene povedal, že “V súčasnej situácii podporujeme celistvosť Sýrie. Severné oblasti Sýrie patria Sýrii”.

V centre Manbidžu sa však ešte stále nachádza menší americký kontingent a spolu s ním koordinuje svoju činnosť aj časť proamerických Kurdov. Američania stále trčia v častiach  Manbidžu (Dadat a Ošarija), v meste stále trčia aj Francúzi. Američania pred niekoľkými dňami zbombardovali most cez rieku Eufrat v oblasti Deir ez Zor, pretože sa obávajú dohôd medzi proruskými Kurdami a Sýrčanmi a nechcú, aby sa sýrske vládne sily prepravili na východný breh Eufratu a veľmi ťažko znášajú snahy Kurdov o dohodu s Moskvou a Damaskom.

Momentálne je pre Moskvu, Teherán, Ankaru a Damask prijateľné riešenie, na základe ktorého Kurdi odovzdajú územia pod svojou kontrolou Damasku, dohodnú sa s Damaskom na forme autonómie, kurdské oddiely sa rozpustia a Kurdi, ktorí prejavia svoju záujem o službu v sýrskej armáde, budú môcť pokračovať v službe Sýrskej arabskej armády.

Ankara si môže vydýchnuť, pretože vznik Kurdistanu, ktorý presadzovali Američania by mohol znamenať aj rozpad Turecka a pričlenenie východných oblastí Turecka k novému Kurdskému štátu, cez ktorý by Američanai diktovali svoje podmienky nielen Blízkemu východu, ale aj Centrálnej Ázii. Ak však Američania prisľúbili Erdoganovi “modré z neba” ak prejde na americkú stranu, môže Erdogan stále zmeniť svoj postoj a stať sa proamerický. Nebolo by to od neho príliš rozumné, pretože dobre vie, že Američania dohody nedodržujú a nebude pre nich problém zorganizovať, keď situáciu dostanú pod kontrolu, odstránenie Erdogana a o niekoľko rokov sa znova vrátia ku koncepcii veľkého Kurdistanu. Možnosť Erdogana prejsť na americkú stranu je aspoň teoreticky stále reálna.

To že Američania stále nechcú po dobrom z Manbidžu odísť svedčí len o jednom, Američania chcú dosiahnuť kvôli riešeniu kurdskej otázky rozkol medzi Ruskom a Tureckom. Ak sa im to podarí, môžu značne zlepšiť svoje postavenie v Sýrii . Otázne však je, či bude chcieť americký kontingent v Manbidži pri nepriaznivom vývoji situácie (Turci a Rusi sa nerozhádajú) a pri najhoršom možnom scenári, umierať v mestských bojoch s “neznámymi ozbrojencami”, najmä keď na proamerických Kurdov spoľah nie je a Američania sa v Sýrii nachádzajú v rozpore s medzinárodným právom.

V Sýrii sme tak svedkami zaujímavého vývoja situácie. Sýrska armáda chráni Kurdov pred tureckým útokom a totálnou porážkou, existuje možnosť že Turecko bude draftovať na americkú stranu a príde k rozporu medzi Rusmi a Turkami, čo môže znamenať, že Triumvirát Moskva – Teherán – Ankara sa rozpadne. Američania sa snažia ako je ich zvykom neustále škodiť, ak ich však opustia proamerickí Kurdi, pozícia niekoľko stoviek obkľúčených Američanov a Francúzov v Manbidži bude značne nepríjemná. Ak však Manbidž obsadia Turci, ktorí sa dohodnú s Američanmi, pozícia Kurdov bude oveľa horšia ako v prípade, keď sa Manbidžu zmocnia Sýrčania a to väčšina Kurdov vie. Záujmy Kurdov sú ochotní (podobne ako v prípade Ukrajiny) zradiť len proamerické elity v kurdských radoch.

Takže najbližší vývoj v severnej Sýrii bude veľmi zaujímavý. Rusko a Damask sa však evidentne nechcú spoľahnúť len na “dobrú vôľu” Ankary. Ruský vojenský portál vestnik-rm už informoval že v blízkosti kurdského Manbidžu sa už nachádzajú elitné tankové jednotky sýrskej armády, konkrétne tanky 4.tankovej divízie, ktoré majú oslabiť turecké chúťky vstúpiť do Manbidžu.

Ide o sýrske  tanky T-72M1, T-62M s modifikovanými systémami  tankovej aktívnej i pasívnej ochrany, v oblasti sa už objavili aj prvé sýrske T-90, do oblasti sa presunulo aj niekoľko desiatok veľkokalibrových protilietadlových Šiliek, ktoré dokážu prerážať tankové panciere a likvidovať obrnené vozidlá. Šilkami je vyzbrojená sýrska elitná Republikánska Garda  Sýrske tankové sily prešli totálnou reorganizáciou, ruskí inštruktori značne zvýšili úroveň sýrskych tankových jednotiek. Sýrska 4. tanková divízia sa môže spoľahnúť v prípade potreby na krytie ruského letectva.

Turci majú v oblasti svoje takisto staršie  Leopardy 2A4, zakúpené od Nemcov a modernizované americké M60, ktoré takisto presúvajú k mestu.