Nie sú úplne jasné podrobnosti návrhov, ale základný rámec je zrejmý. EÚ Komisia si požičia na trhoch 750 miliárd eur! Tieto peniaze neexistujú! Je otázne, ktorý súkromník alebo banka by bola ochotná požičať takéto peniaze, ktoré navyše budú mať odloženú splatnosť. V praxi to skončí tak, že sa nájde mechanizmus, na ktorom bude participovať Európska centrálna banka. Inými slovami, peniaze sa znova vytlačia a zadĺženosť v EÚ narastie. Predtým v EÚ aj na Slovensku sa hovorilo o znižovaní dlhov a dlhovej brzde. Podľa Maastrichtských kritérií verejný dlh nemá presiahnuť 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a ročný verejný finančný deficit nemá byť viac ako 3 percenta. Aká je už dnes realita? V treťom štvťroku 2019 verejný dlh dosiahol: EÚ – 84 % HDP; Grécko – 178 % HDP; Taliansko – 137 % HDP;  Portugalsko – 121 % HDP; Francúzsko – 101 % HDP ; Španielsko – 98 % HDP; Rakúsko – 75 % HDP; Nemecko – 63 % HDP; Slovensko – 49 % HDP. Zatiaľ čo Slovensko plnilo Maastrichtské kritéria pred koronakrízou, veľké krajiny a hlavne tie z južnej Európy vysoko prekračovali požadované kritériá.

Je evidentné, že zadĺženosť po koronakríze rapídne narastie a nikto ani na Slovensku ani v Bruseli sa nejako veľmi nezaoberá narastaním aj tak už vysokého verejného (a nielen verejného) dlhu. Návrh Európskej komisie sa volá EÚ nasledujúcej generácie. Nové investície na obnovu sa predpokladajú najmä na rozvoj digitalizácie a zelenú ekonomiku – vo výške 321 miliárd eur.  Pôvodne 500 miliárd z požičanej sumy malo byť vo forme grantov a 250 miliárd vo forme pôžičiek. O tom, koľko majú „dostať“ jednotlivé krajiny, sa zvádza urputný boj, ale z návrhu je jasné, že najväčší balík bude poskytnutý najviac zadĺženým „finančne slabým“ krajinám  z južnej Európy (napríklad Taliansko by malo dostať súhrne 173 mld. eur a Španielsko 140 mld. eur), pričom splácať to budú všetky krajiny. Inými slovami, bohaté krajiny (a čiastočne aj bohatšia časť východnej Európy) budú ručiť za časť južanských dlhov a tiež ich splácať. To je aj dôvod, prečo tzv. šetrné krajiny Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko žiadajú znížiť podiel grantov ako aj sumu ich „solidárneho“ ručenia dlhov najviac zadĺžených krajín južnej Európy. A samozrejme je tiež snaha podmieňovať čerpanie s dodržiavaním „právneho štátu“ (obviňované z nedodržiavania je najmä Maďarsko).

Zaujímavosťou je, že aktuálne EÚ má 446 milióna obyvateľov, z toho Slovensko 5,45 milióna, Taliansko 60,3 milióna a  Španielsko 46,9 milióna. To jest – podiel Slovenska na obyvateľstve je 1 percento, Talianska 13,5 % a Španielska 10,5 %. Keď zoberieme predpokladaných slovenských 8 mld eur,  tak na obyvateľa Taliansko má dostať 2 krát a Španielsko 2,05 krát viac ako Slovensko! Zaujímavé, že? Pritom aj Taliansko aj Španielsko sú bohatšie ako Slovensko! Ale napriek tomu mainstream chrlí chválospevy na nebeskú mannu, ktorá na nás spadne z Bruselu. Bez toho, že by sme niečo museli pre to urobiť.

Nóvum je, že jedným zo zdrojov splácania pôžičky 750 mld eur majú byť nové európske dane, vyberané štátmi a odovzdávané EÚ komisii. Bude to postupne daň z plastov, uhlíková a digitálna daň a neskoršie daň z finančných transakcií. Čiže prvýkrát EÚ komisia má mať aj vlastné zdroje z týchto nových daní, nielen odvody členských štátov. Tiež sa navrhuje, že priame odvody členských štátov EÚ sa takisto majú zvýšiť.

O čo tu vlastne ide? Za krásnymi slovami a pod rúškom pomoci ide o výrazné posilnenie už aj tak obrovských právomocí EÚ komisie. Väčšina mainstreamu sa preteká v chvále, ako budovanie centralizovaného európskeho superštátu privedie k efektívnemu riadeniu hospodárstva EÚ. Ešte nikdy v dejinách prebujnená, nikým nevolená a odtrhnutá od reálneho života byrokracia nezabezpečila trvalý rozvoj. Vie si niekto pri zmysloch predstaviť ako dobre platení európski bruselskí úradníci z „federálneho centra“ budú riadiť napríklad Grécko? Alebo Sicíliu? Už dnes Slovensko nie je suverénne. A hrozí, že prídeme aj o tie posledné zvyšky suverenity. Nový európsky superštát nahlodá ďalšie základy už aj tak značne rozvráteného národného štátu.

Veď toto je oveľa tuhšia centralizácia ako celé RVHP! A vieme ako skončilo. Fiaskom. Zďaleka to nebol ideálny systém. Ale v tom RVHP aspoň nikto nevymýšľal LGBTI a gender agendu, ani migráciu z nám kultúrne vzdialeného prostredia, ani politickú korektnosť. Azda si niekto skutočne myslí, že toto tlačenie ničím nekrytých peňazí jedného dňa nepraskne a nevyvolá infláciu? Zatiaľ v histórii každé veľké tlačenie peňazí priviedlo ku krachu a veľkej inflácii. Ale do poslednej chvíle všetko bolo zdanlivo pod kontrolou. Pripomína to Titanic. Už sa potápal, ale hudba veselo hrala ďalej. Kiež by to bol hoax (po slovensky výmysel). Kto by ale chcel zle vlastnej krajine? Ale hoaxy šíri aj mainstream, aj bruselskí úradníci. A pritom majú prakticky monopol v médiách. A najnovšie už aj represívny aparát na potláčanie alternatívnych názorov.

Dezider Štefunko