“Najhlasnejšie tam zaznievalo, že ešte stále budeme čeliť produkčnému nedostatku vakcín. Rozprávali sme sa aj o širokom celosvetovom rozmere, čiže uvedomujeme si, že kolektívnu imunitu možno momentálne vnímame len z hľadiska národného pohľadu, ale je potrebné ju vnímať z hľadiska európskeho pohľadu,” zdôraznil premiér.

Slovensko v tomto smere zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa krajiny pri distribúcii vakcín a aj pri vakcinácii proti ochoreniu COVID-19 pozerali na spoločnú mieru zaočkovanosti v rámci EÚ. Keďže je dnešný svet veľmi otvorený, podľa Hegera sa treba pozerať a aj pracovať na tom, aby sa nový koronavírus “zničil” na celom svete a na to treba, aby bola zaočkovanosť vyhovujúca v rámci celého sveta.

“A toto je tá veľká výzva, kde sme sa rozprávali práve o tom, že je potrebné zvýšiť produkčné kapacity jednotlivých firiem a postupne zabezpečiť dostatok vakcín aj pre ostatné krajiny,” uzavrel premiér.

Summit v Porte sľubuje viac zamestnaných a menej chudoby v EÚ

Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ sa v piatok v rámci dvojdňového sociálneho summitu v Porte dohodli na vybudovaní sociálnejšej Európy po hospodárskych škodách, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu. Hovorili aj o americkom návrhu na zrušenie patentov na vakcíny proti COVID-19

Predseda Európskej rady Charles Michel podľa tlačovej agentúry AFP vyhlásil, že euroblok je pripravený rokovať o americkom návrhu na zrušenie patentov na vakcíny proti ochoreniu COVID-19, len čo bude predložený konkrétny návrh. “Sme pripravení zapojiť sa do tejto témy, hneď ako bude predložený konkrétny návrh,” spresnil Michel.

Portugalské predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré spolu s Európskou komisiou (EK) pripravilo summit v Porte, v správe pre médiá uviedlo, že členské krajiny sa v piatok v rámci spoločných sociálnych záväzkov prihlásili k trom hlavným cieľom stanoveným v akčnom pláne EK na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv.

Tri hlavné záväzky by mali byť zavedené do praxe do roku 2030: nárast zamestnanosti v EÚ na úroveň najmenej 78 percent ľudí vo veku od 20 do 64 rokov; každoročne by sa na odbornej príprave malo zúčastňovať aspoň 60 percent všetkých dospelých a počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej päť miliónov detí.

Predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskeho parlamentu, portugalský premiér, európski sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti sa okrem toho zaviazali urobiť maximum pre vybudovanie inkluzívnejšej a sociálnejšej Európy.

“Zmeníme model spravovania ekonomických záležitostí v Európe. Bude vyváženejší, spravodlivejší, menej finančný, viac ekonomický a sociálnejší,” uviedol v tejto súvislosti portugalský premiér Antonio Costa. Podľa jeho slov záväzok lídrov EÚ z Porta je historickým záväzkom pre lepšiu Európu. “Dospeli sme k záveru, že prosperujúcejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť dosiahneme len vtedy, ak popri plnení klimatických a digitálnych cieľov budeme vykonávať aj sociálny pilier,” odkázal hostiteľ summitu.

Predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová na summite spresnila, že sociálne ciele Európy musia ísť ruka v ruke s jej ekologickými a digitálnymi cieľmi. “Chceme sa priblížiť k plnej zamestnanosti a k tomu, aby malo viac Európanov prístup k zručnostiam, ktoré potrebujú. Zároveň chceme všetkým Európanom zabezpečiť rovnaké príležitosti v digitálnejšom a udržateľnejšom hospodárstve. Na summite v Porte prijímame spoločný záväzok vybudovať sociálnu Európu, ktorá je vhodná do našich čias a pracuje pre všetkých ľudí,” uviedla.

Babiš na summite požiadal spojencov o vyhostenie ruských diplomatov

V portugalskom Porte pokračuje v sobotu druhým dňom neformálny summit Európskej rady. Český premiér Andrej Babiš na piatkovej večeri požiadal spojencov, aby zvážili vyhostenie aspoň jedného ruského diplomata v súvislosti s kauzou Vrbětice. Informoval o tom spravodajský server iDNES.cz

Babiš vopred avizoval, že na summite EÚ nadnesie tému kauzy Vrbětice. V sobotu ráno potom novinárom povedal, že spojencov požiadal o solidaritu.

“Nie je možné, aby Európa takéto akcie akceptovala. Musíme to brať tak, že keď je napadnutý jeden členský štát, je to napadnutie všetkých,” povedal Babiš. Európskych partnerov podľa svojich slov požiadal, aby zvážili vyhostenie aspoň jedného ruského diplomata.

“Boli tam názory, že by sme to mohli lepšie koordinovať,” povedal ďalej Babiš s tým, že Česko na zistenie reagovalo a spojencov kontaktovalo až neskôr. “Ale nie je možné riešiť všetko dopredu,” podotkol podľa iDNES.cz.

Česko v súčasnosti vedie s Ruskom diplomatickú roztržku, ktorú spustilo oznámenie, že výbuchy v muničnom sklade vo Vrběticiach v roku 2014 spôsobili agenti ruskej vojenskej rozviedky. Česko následne vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, na čo Rusko odpovedalo vyhostením 20 zamestnancov ambasády ČR v Moskve a následne oznámilo, že v počtoch pracovníkov ambasád prechádza na “striktnú paritu”.

V rámci solidarity s ČR pristúpili k vyhosteniu zamestnancov ruských veľvyslanectiev vo svojich krajinách aj Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovensko, ktoré 22. apríla vyhlásilo za nežiaduce osoby troch zamestnancov ruskej diplomatickej misie v SR. Moskva oznámila odvetné vyhostenie diplomatov týchto krajín.