Môj profil 
Predplatné
Možno na tom mala svoj podiel viny aj ich typológia: jeden evokujúci prototyp úžerníka z politicky nekorektného komiksu, ktorému bolo jeho špekulantskú politickú minulosť možno až príliš vidno na očiach. A ten druhý zase niekomu možno až príliš pripomínal čerta aj s jeho čertovskými nástrahami, ktoré sa mu v podobe pekelného bieleho prášku stali napokon politicky osudnými. V každom prípade, ani jeden z predošlých dvoch predsedov progresívcov nebol tým tímlídrom, ktorý by voličov na Slovensku presvedčil, že práve tejto strane treba dať hlas.
A tak si delegáti hnutia na svojom sneme zvolili za svoju novú líderku ženu, Rómku, právničku, mimovládkarku Irenu Bihariovú. Je to dobrá voľba, ktorá ich privedie k volebnému úspechu? To dnes, samozrejme, nikto nevie a názory na to sú rôzne. Komentátor portálu Aktuality.sk Ľubomír Jaško si o tom napríklad myslí: „V osobe Ireny Bihariovej sa strana stotožňuje s vlastnou politickou predstavou. Je logické, že neosloví všetkých. A vždy bude mať ďaleko od masového hnutia, ktoré v jednej chvíli vyletí hore, lebo niekto bude chvíľu úžasne rozprávať.“
Jaško viacmenej otvorene priznáva, že toto hnutie, ktoré pred voľbami sľubovalo celkom novú politiku, vlastne nikdy nebolo, a ani nechcelo byť naozaj ľudovou stranou, ktorá by sa reálne chcela a vedela sústrediť na riešenie problémov spoločnosti v celej ich šírke. „Teraz je však jasné, že nemôžu čakať pochopenie a podporu na kopaniciach alebo hornej Orave. Realizmus pri počítaní voličskej základne je nevyhnutný. Bihariová dáva progresívnym presne tú podobu, ktorá k nim patrí. S ňou sa strana nebude hrať na ľudové alebo proletárske hnutie,“ píše Jaško.
K tomu netreba nič dodávať, je to presné. Ale napokon, aj bez komentára autora z Aktualít je mnohým ľuďom jasné, že Progresívne Slovensko je hnutím „lepších ľudí“ z Bratislavy a niekoľkých ďalších veľkých miest, ktorí netušia nič o reálnych problémoch života na dedinách a v osadách. A ktorí preto vidia ako hlavnú agendu dneška moderný progresivizmus – politologický podvod, ktorého podstatou je mentálny vírus presviedčajúci obete, že všetko doterajšie a prirodzené je prekonané a treba to nahradiť tými múdrymi zjaveniami, ktoré prinášajú novodobí apoštoli tejto sekty.
Kto je nová líderka tohto hnutia? Pre objektívnosť treba povedať, že Irena Bihariová je zaujímavá osoba. Je rétoricky výnimočne zdatná a hoci vzišla z chudobných rodinných pomerov, napriek neľahkému detstvu dokázala nadobudnúť vysokoškolské vzdelanie, dostať sa do čela mimovládky Ľudia proti rasizmu a stať sa v slniečkových kruhoch poprednou expertkou na extrémizmus, v zmysle ako ho oni chápu.
Úplne inou otázkou však je, koho dokáže so svojou agendou osloviť. Niet pochýb o tom, že s jej príchodom sa problematika menšín a boja proti extrémizmu, resp. „extrémizmu“ stane ešte dominantnejšou. Nielen preto, že je to jej celoživotná téma, ale určite k tomu prispeje aj fakt, že jej partner je fanatický militaristický jastrab Daniel Milo.
A tak, ak by aj Bihariová sama možno nebola typom militantnej inkvizítorky, dá sa predpokladať, že ak by sa Progresívne Slovensko niekedy dostalo do parlamentu (optimisti predpokladajú, že by sa tak mohlo stať o rok – o dva), tento subjekt bude nepochybne aj naďalej tým najextrémnejším protislovenským a protikresťanským komandom na politickej scéne.
Aké percento občanov vlastne považuje menšinovú agendu za výnimočne dôležitú a podstatnú pre zdravé smerovanie Slovenska? Posledné voľby ukázali, že na Slovensku je ešte stále príliš veľa Slovákov, ktorí z veľkej časti považujú problematiku menšín a extrémistických prejavov za druhoradú a za dôležitejšie z nejakého dôvodu považujú témy národné, sociálne, ekonomické. Je teda otázne, či je teraz ten pravý čas na realizáciu pre stranu s takýmto zameraním. Možno o niekoľko desaťročí, ak budú na Slovensku tvoriť podstatnejšiu časť obyvateľstva iné etniká… ale zatiaľ, v danej situácii bude Slovensko môcť považovať za úspech, ak progresívci v najbližších voľbách nazbierajú aspoň tri či štyri percentá hlasov.
Ivan Lehotský
.jpg)
.jpg)
