Môj profil 
Predplatné
Američania si bez súhlasu sýrskej vlády zriadili svoju vojenskú základňu v blízkosti sýrskeho pohraničného mestečka Al-Tanf (provincia Homs) v roku 2014 pod zámienkou údajného boja s Islamským štátom (ISIL). V skutočnosti tu cvičili protivládnych povstalcov z takzvanej „umiernenej opozície“ („Vetted Syrian Opposition“). Podľa pôvodných amerických strategických zámerov mali vycvičení protivládni povstalci a ich americkí inštruktori expandovať pozdĺž sýrsko-irackej hranice smerom na sever k dôležitému pohraničnému bodu Al-Bukamal na brehu Eufratu (provincia Deir ez-Zor), kde sa mali spojiť s proamerickými kurdskými jednotkami kontrolujúcimi sýrske územie na ľavom brehu Eufratu. Tento plán však zlyhal následkom rýchleho postupu sýrskych vládnych jednotiek a ich iránskych spojencov, ktorým sa podarilo obsadiť Al-Bukamal a prekaziť tak americké plány. Američania sa neodvážili preraziť sýrsko-iránsku obrannú líniu pri Al-Bukamal a namiesto toho sa radšej zakopali v Al-Tanf. Pôvodný 24-hodinový cyklus rotácie amerických žoldnierov v Al-Tanf sa natiahol na dlhšie, niekoľkodňové či dokonca niekoľkotýždňové turnusy ich služby na izolovanej základni. Deklarovaný účel jej existencie – boj proti Islamskému štátu – sa diskrétne prekvalifikoval na zdržiavanie iránskej vojenskej prítomnosti v Sýrii. Pentagon považuje Al-Tanf za kľúčový oporný bod, z ktorého môže efektívne sabotovať iránsky „pozemný most“ na Blízkom východe a narúšať dodávky iránskej pomoci sýrskej vláde.
Nie je preto nič prekvapivé, že iránske jednotky v Sýrii zrejme nebudú dlhodobo tolerovať situáciu v oblasti Al-Tanf a budú v spolupráci so sýrskymi vládnymi jednotkami túto situáciu riešiť, ak to nepôjde inak, aj vojenskými prostriedkami. Američania v Al-Tanf už museli v nedávnej minulosti viackrát čeliť hrozbe priameho útoku vládnych jednotiek podporovaných iránskou milíciou. Pri obrane svojich pozícii museli tiež zasiahnuť voči iránskym bezpilotným prieskumným drónom, ktoré sa dostali do nebezpečnej blízkosti ich základne. Pentagon v tejto súvislosti už posilnil monitorovanie vzdušného priestoru nad základňou Al-Tanf a pre istotu vyzbrojil jej posádku aj protitankovými zbraňami pre prípad iránskeho pozemného útoku. Američania sa vyhrážajú, že ak by nastala podobná eventualita, nebudú váhať zničiť nepriateľské sily v okruhu 30 míľ okolo ich základne Al-Tanf.
Odhodlanie Pentagonu však naráža na predstavy prezidenta Donalda Trumpa, ktorý by sa zo Sýrie rád stiahol a prenechal toto bremeno na pleciach amerických blízkovýchodných spojencov ako Saudská Arábia, respektíve Katar. Donald Trump zjavne nechce riskovať otvorený vojenský konflikt s Iránom, chce si však zachovať tvár a preto svoj ústup zo Sýrie maskuje aspoň protiiránskou rétorikou a odstúpením do dohody s Teheránom týkajúcej sa iránskeho jadrového programu a ukončenia sankcií. Americkí spojenci na Blízkom východe sú zjavne zmätení z protirečivých signálov Donalda Trumpa, ktorý v minulosti zdôrazňoval, že jeho prioritou je boj proti Islamskému štátu a nie vojna s Iránom. Väčšina analytikov sa však zhoduje s názorom bývalého amerického blízkovýchodného emisára Dennisa Rossa, že je veľmi ľahké nájsť spôsob ako rozpútať vojnu s Iránom, ale je veľmi ťažké predstaviť si, čím by sa takáto vojna mohla skončiť.
Gabriel Gačko
.jpg)
.JPG)
