S uvedenou otázkou sa Sputnik obrátil na publicistu a komentátora Slovenských národných novín Dušana Kerného.

Kern: Tento rozhovor, informáciu ruského veľvyslanca Fedotova, odštartoval niekoľkodňovú súťaž medzi slovenským novinármi, kto prvý získa oficiálne potvrdenie prvej cesty slovenského predsedu vlády Petra Pellegriniho do Moskvy, prvej cesty slovenského predsedu vlády po viac ako dvoch rokoch.

Ako prvý potvrdenie od zdroja, ktorý však nechce byť menovaný, že cesta prebehne 5. – 6. júna, priniesol denník Pravda. Keďže nedávno slovenského politika prijal americký prezident Donald Trump, predpokladá sa, že ho okrem predsedu vlády Dmitrija Medvedeva prijme aj prezident Vladimír Putin.

Spoločná fotografia, mediálny efekt cesty by navonok bol symbolom uznania pre Pellegriniho osobne a pre slovenské úsilie trvalo udržiavať dobré vzťahy s Ruskom v zlých časoch sankcií a protiruských nálad.

Aký okruh otázok by sa pri návšteve mohol prerokovať?

Slovensko má v Moskve a Rusku veľmi pragmatické ciele, ktoré sú v zhode s politikou únie. Ide najmä o to, aby v dôsledku plynovodu Nord Stream 2 a možným nedorozumeniam medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom neboli ohrozené mnohomiliónové slovenské príjmy tranzitu plynu rovnako ako dodávky pre vlastnú potrebu. O tom v súvislosti s pripravovanou cestou jednomyseľne hovoria slovenské médiá a komentátori.

Niet sa čomu čudovať, ide ročne o takmer 750 miliónov eur a dohoda medzi Gazpromom a Naftogazom končí v decembri tohto roka. Nie je to nová téma, dodávkami lacnejšieho ruského plynu sa zaoberal aj predchádzajúci predseda vlády. Ostatne tranzitu cez Ukrajinu sa venoval aj podpredseda Európskej komisie Slovák Maroš Šefčovič, ktorého tiež nedávno prijal americký prezident Donald Trump kvôli dodávkam skvapalneného plynu z USA do EÚ.

Inými slovami sa Bratislava a Slováci v celej tejto problematike veľmi dobre orientujú. Dôležitá je aj otázka slovenskej účasti na ekonomickom fóre v Petrohrade. Keď bol v Petrohrade naposledy súčasný slovenská minister hospodárstva, jeho účasť a program bol oficiálne potvrdený vlastne až otázkami českých novinárov, ktorí ho videli vo spravodajstve ruskej televízie.

Podobnú úlohu zohralo spravodajstvo ruskej televízie pre slovenského diváka aj v prípade stretnutia Pellegrini-Trump, obzvlášť v časti otázok amerických novinárov a celej polemiky Trumpa, ktorú celú vysielala ruská televízia.

Premiér Pellegrini by veľmi rád na 75. výročí Slovenského národného povstania v auguste tohto roku uvítal amerického prezidenta Donalda Trumpa. Či je však možné, aby podobné pozvanie prijal aj prezident Putin a Slovensko by tak vstúpilo do súčasnej svetovej politiky podobne ako v roku 2005 stretnutím Bush-Putin je zrejme v ríši diplomatických snov. V každom prípade to svedčí o tom, ako sa mení či zmenil svet.

Domnievate sa, že pri rokovaniach v Moskve dôjde aj na otázku zrušenia protiruských sankcií? Aká je pozícia Slovenska a osobne predsedu vlády?

Slovensko a slovenský predseda vlády určite nebudú tými, kto by v Kremli spochybňoval sankcie, rozhodne nebudú vybočovať z pozície jednotnej Európy, EÚ a NATO. Určite nevybočíme z radu, ale sformujeme očakávania na riešenie celého komplexu otázok.

Jeden z najskúsenejších znalcov medzinárodných vzťahov, dlhodobý poslanec Európskeho parlamentu a jeden zo strojcov vstupu SR do NATO a EÚ mi v súvislosti s Pellegriniho cestou tento týždeň povedal, že sankcie by mali byť zrušené, ale nebudú. Vyčkáva sa, či Trump bude zvolený aj na druhé obdobie.

Pokiaľ ide o možný nárast strán v týchto voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré obhajuje zrušenie sankcií či inú, novú politiku voči Ruskej federácii, tak predpokladám, že tieto krajiny v Európskom parlamente nielenže nezískajú väčšinu, ale nebudú mať ani dostatok poslancov na to, aby vo vzťahu k Ruskej federácii určovali nový smer.

Slovensko by však malo robiť všetko, aby ho Rusko nestrácalo a neodcudzovalo, aby stále udržiavalo neprerušovaný dialóg. Tento názor je široko rozšírený aj medzi laickou a odbornou verejnosťou s výnimkou širšej bezpečnostnej komunity.

Nezatieni minuloročné vyhostenie ruského diplomata pre podozrenie zo špionáže zo Slovenska a odvetné vypovedanie slovenského diplomata z Moskvy pobyt slovenského predsedu vlády?

Pokiaľ ide o vyhostení diplomatov, medzi štátmi NATO a Ruskou federáciou v tomto ojedinelom prípade Slovenska, ide o “prevádzkovú” záležitosť, ktorá zvýši vzájomný rešpekt, ale nezaťaží celkový charakter vzťahov. Podobná, ale veľmi rozdielna udalosť medzi Nórskom a Ruskom, nedávno nezatienila pobyt nórskej premiérky v Rusku.

Aký môže byť prínos novej slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej k rozvoju dobrých vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom, môže posilniť intenzívny slovensko-ruský dialóg na najvyššej úrovni, alebo je to prázdna nádeje a v jej osobe môže Moskva očakávať druhého Kisku?

Úspešná slovenská diplomacia sa nebude chcieť vzdať vyvážených vzťahov s Ruskou federáciou, zatiaľ nevieme, ako bude zostavený tím poradcov, aký bude vzťah prezident – vláda po parlamentných voľbách.

Nevieme, ako dopadne jej inauguračný prejav 15. júna a skúšobným kameňom budú oslavy Slovenského národného povstania, prejavy, protokol, správanie hlavy štátu.

Zatiaľ nevieme, akú úlohu bude hrať zahraničná politika a vzťah k Rusku v parlamentných voľbách v budúcom roku, ale už čerstvá kritika predsedu vlády Pellegriniho na adresu predsedu parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu, ktorého poznajú aj čitatelia Sputnika, svedčí o kryštalizácii názorov v samotnej vládnej strane SMER.

Aj v Bratislave sme zvedaví, ako bude formovať vzťahy s RF zdatný politik Pellegrini v Moskve, faktom však je, že slovenské médiá to určite nebudú formulovať ako 15 minút slávy, ako to bolo pri prijatí Pellegriniho v Bielom dome.