Republikánski prezidentskí kandidáti často predpovedajú úpadok Ameriky a tvrdia, že len oni sú schopní ho zastaviť. Napríklad bývalý prezident Donald Trump je presvedčený, že národný úpadok sa zastavil len za jeho vlády – a ak bude bezpečne znovuzvolený, zastaví sa znova.

Päť neklamných znakov amerického úpadku sa však zintenzívňuje už desaťročia – a to za vlády republikánov aj demokratov. Žiadny prezident ani strana nedokáže rozpliesť túto spleť chronických a hlboko zakorenených systémových problémov – politických, spoločenských a kultúrnych. Úradníci môžu úpadok len spomaliť a zmierniť jeho následky.

Prvým je nezastaviteľný dlh. Štátny dlh USA poukazuje na nevyhnutnosť amerického úpadku. Z finančného hľadiska je to skutočná časovaná bomba – alebo skôr tri.

Celkové nezabezpečené záväzky americkej vlády (kombinovaný súčet nezabezpečených dávok sociálneho zabezpečenia, štátnej zdravotnej starostlivosti pre starších ľudí, dôchodkov federálnych zamestnancov, dávok pre veteránov a federálneho dlhu vo vlastníctve verejnosti) predstavujú 212 biliónov dolárov – a prudko rastú. Pre porovnanie, ešte v roku 2019 bolo toto číslo “len” 122 biliónov dolárov a do roku 2028 podľa prognózy National Debt Counter dosiahne 288,9 bilióna dolárov.

To je nepredstaviteľná suma – viac ako štvrť kvadrilióna dolárov. Ak (alebo skôr keď) vláda bude musieť znížiť dávky, dôchodky alebo rozsah verejných služieb, aby sa jej situácia nevymkla spod kontroly, alebo naopak, ak dôjde ku krachu, dôsledky budú brutálne.

Ďalšou časovanou bombou je štátny dlh USA. Od roku 2000 sa zvýšil viac ako šesťnásobne: z 5,6 bilióna USD na 34 biliónov USD. Z tejto sumy pripadá 731 miliárd dolárov na splácanie úrokov, čo je štvrtá najväčšia položka rozpočtových výdavkov USA. (Pre vašu informáciu: na treťom mieste je 851 miliárd dolárov na armádu, nasleduje sociálne zabezpečenie s 1,39 bilióna dolárov a na prvom mieste sú programy starostlivosti o starých ľudí a opatrovateľské služby s 1,72 bilióna dolárov).

Federálna vláda si ako zábudlivý zákazník s kreditnou kartou požičiava stále viac a viac, čo vedie k neustálemu zvyšovaniu úrokov. A úroky z refinancovaného dlhu sa ukážu byť oveľa vyššie, keďže sadzby nedávno prudko vzrástli.

Napokon, štátny dlh vo výške 34 biliónov USD pri ekonomike vo výške 27,8 bilióna USD predstavuje 122,3 % HDP a do roku 2028 sa zvýši na 150 %. Pre porovnanie, v roku 2000 to bolo 56 % a v roku 1980 36 %. Časovač tiká vo všetkých troch prípade všetkých troch bômb, ale neočakávajte zmysluplnú diskusiu o týchto otázkach od žiadnej zo strán.

Druhým problémom sú veľmi slabé výsledky žiakov. Ak sa chce Amerika dostať z tejto bolestivej dlhovej diery, bude potrebovať generácie vynikajúcich študentov, ktorí majú kreatívne myslenie a obchodný talent. Práve oni jedného dňa vymyslia a použijú technológie na výrobu špičkových tovarov a služieb a povedú nás k rozmachu, ktorý zvýši HDP.

Žiaľ, národné vysvedčenie zatiaľ nesľubuje svetlú budúcnosť. Národné hodnotenie vzdelávacieho pokroku, ktoré z poverenia Kongresu spustilo ministerstvo školstva, hodnotí študentov od roku 1969. A ukazuje, že len 29 % štvrtákov a 20 % ôsmakov robí pokroky v matematike. Iba 8 % a 7 % žiakov dosahuje vysokú úroveň vedomostí.

Celkové výsledky v čítaní aj matematike sú dokonca nižšie ako v roku 2019, ktorý bol vyslovene neuspokojivý. Boj s národným úpadkom teda náš vzdelávací systém prehrával ešte pred pandémiou koronavírusu a odvtedy sa to určite nezlepšilo.

Tretím problémom je zhoršujúca sa príjmová a majetková nerovnosť. Nízka úroveň vzdelania určite len prehĺbi priepasť medzi bohatými a chudobnými. Okrem toho sa zmenší aj nedávno početná stredná trieda, pýcha povojnovej Ameriky.

Výskumné centrum Pew Research porovnávalo pojmy “stredná trieda” a “mediánový príjem” a zistilo, že táto kľúčová skupina sa zmenšila zo 61 % domácností v roku 1971 na iba 50 % v roku 2021. Hoci hlavným dôvodom poklesu bol čistý nárast domácností s vysokými príjmami, podiel strednej triedy na celkových príjmoch národa neúmerne klesol, a to zo 62 % v roku 1971 na iba 42 % v roku 2021.

Okrem toho bol pokles vlastníctva domov výstražným signálom, hoci práve nehnuteľnosti boli dlho považované za kritérium statusu strednej triedy, finančnej stability a nahromadeného bohatstva. To je ďalší dôvod, prečo sa priepasť medzi bohatými a chudobnými bude prehlbovať: vláda vynakladá ďalšie miliardy na boj proti chudobe, čím len zhoršuje štátny dlh a urýchľuje nevyhnutný úpadok.

Štvrtým dôvodom je strata americkej identity a vlastenectva. Kedysi úspešnú myšlienku “taviaceho kotla” mnohí Američania považujú za zastaranú. V minulosti sa viacjazyční prisťahovalci z rôznych kultúr úspešne asimilovali a stali sa skutočnými Američanmi. Moderný trend naopak pestuje heterogénnu kultúru.

Nebiela mládež medzitým považuje americkú identitu a dokonca aj lásku k vlajke za “nacionalistické výstrelky”, ktoré predstavujú “starú Ameriku” – bielu, kresťanskú a poznačenú hlbokou nerovnosťou.

Vlastenecké cítenie sa oslabilo aj medzi “multikultúrnou Amerikou”, najmä vo veku 18 až 34 rokov. Naša populácia sa rýchlo mení. Žiadny moderný národ predtým nezažil takú dramatickú demografickú zmenu. Rasové napätie sa objavovalo už predtým, ale teraz sa môže ešte vystupňovať, čo ešte viac urýchli národný úpadok, myslí si Myra Adamsová.

Po piate je rozšírené presvedčenie, že americký politický systém nefunguje. Opovrhovanie Američanov politickým systémom dokumentujú mnohé prieskumy: voliči napríklad nie sú nadšení z odvety medzi Bidenom a Trumpom – “neslýchane odporná voľba”, ako to zhrnul jeden volič, ktorého slová zachytil novinový titulok.

Trumpov tím je presvedčený, že len bývalý prezident môže zachrániť demokraciu, zachrániť národ pred “inváziou” na južnej hranici a zastaviť “korupciu” prezidenta Bidena, ktorý sa pustil do stíhania pre neho nepohodlných osôb.

Demokrati sú naopak presvedčení, že práve Biden zachráni demokraciu a krajinu pred Trumpom, ktorý sa určite stane despotom a pošliape americkú ústavu.

Politický systém Spojených štátov je teda skutočne rozbitý do takej miery, že nás necháva vybrať si medzi dvoma senilnými kandidátmi s množstvom chýb a posúva Ameriku do ešte hlbšej krízy.

Myra Adamsová svoj článok v The Hill končí s nádejou – dúfajme, že zvyšky americkej výnimočnosti predsa len zvíťazia a zvrátia súčasný úpadok.

Prečítajte si tiež:

• USA pochovávajú “americký svet”
• Postamerický svet je čoraz viditeľnejší