Môj profil 
Predplatné
“Som presvedčený, že ak dnes pre rozdielne politické názory nevieme nájsť potrebnú zhodu vo vízii o budúcnosti Únie, nemali by sme strácať čas a energiu neproduktívnym dohadovaním sa, ale v záujme zlepšenia životných podmienok ľudí sa sústrediť sa na to, čím ešte vieme posilniť a zlepšiť fungovanie spoločného hospodárskeho priestoru.”
Paška pritom vysvetľuje, že vzhľadom na to, že po pätnástich rokoch nášho členstva v EÚ životná úroveň občanov Slovenska dosahuje len približne 70 percent priemeru Únie, politici by sa mali pozrieť najmä na to, čo treba urobiť, aby Slováci v EÚ neostávali občanmi druhej kategórie.
Nevyhnutnou podmienkou dobrého fungovania každej slušnej, civilizovanej a kultúrnej spoločnosti je podľa neho sociálna spravodlivosť. “Považujeme preto za potrebné pozrieť sa na plnenie zákazu diskriminácie aj v oblasti odmeňovania za vykonanú prácu. Ten hovorí, že nikto nesmie byť diskriminovaný pre farbu pleti, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu a podobne a nemal by dostávať z takéhoto dôvodu nižší plat.”
“Napriek tomu vidíme v jednotnom spoločnom hospodárskom priestore EÚ doposiaľ prehliadanú mzdovú diskrimináciu, a to v závislosti od miesta vykonávania práce,” myslí si podpredseda SNS a dodáva, že slovenskí zamestnanci zahraničných firiem (obchodné reťazce, banky, automobilky a podobne) dostávajú len približne jednu tretinu či polovicu mzdy oproti rovnakým zamestnancom tých istých zamestnávateľov v starých krajinách EÚ. “Sme presvedčení, že je potrebné zodpovedne preskúmať, či by sme v spoločnom hospodárskom priestore Európskej únie, kde sú približne zjednotené ceny energií, palív, potravín aj služieb, nemali mať pri rovnakom type a rovnakej produktivite u toho istého zamestnávateľa primerane zjednocované aj ceny práce a mzdy.”
Paška v blogu na stránkach Hospodárskych novín uviedol, že v súčasnosti uplatňovaný voľne pôsobiaci trhový princíp, keď je výška mzdy generovaná prevažne pomermi konkrétneho regionálneho či národného trhu práce, podľa neho v podstate neguje existenciu spoločného hospodárskeho priestoru pri vytváraní ceny práce a nezohľadňuje elementárne ľudskoprávne aspekty obsiahnuté v základných zmluvách o EÚ.
“Ak sme v uplynulých rokoch dokázali mobilným operátorom či bankám vysvetliť, že v spoločnom hospodárskom priestore majú mať rovnakú cenu za svoje služby na celom území EÚ, potom by mal uvedený princíp platiť aj na cenu práce u týchto zamestnávateľov. Rovnako by ďalší nadnárodní zamestnávatelia mali brať do úvahy, že vnútorné hranice členských štátov ich neoprávňujú stanovovať ich zamestnancom v iných členských štátoch EÚ za rovnakú prácu horšie platové podmienky.”
Otvorenie diskusie o súlade dvojakých miezd za výkon rovnakej práce v rozdielnych štátoch či regiónoch s právom EÚ je podľa Pašku absolútne legitímne, pretože takíto zamestnávatelia pravdepodobne ukracujú svojich zamestnancov dvakrát. Prvýkrát, keď im za plnohodnotnú prácu vyplácajú nižšiu, podhodnotenú mzdu. A druhýkrát, keď im z tej nízko nastavenej mzdy po skončení pracovného cyklu vzniká nárok len na porovnateľne podhodnotený dôchodok.
Problémy nových členských štátov
“Vážnosť uvedeného problému je o to väčšia, sa netýka len pracujúcich u „európskych“ zamestnávateľov na Slovensku, ale prakticky všetkých pracujúcich u takýchto zamestnávateľov v nových členských štátoch EÚ.”
Vysvetľuje, že porovnateľným problémom pre kvalitu života je v uplynulom roku popísaný a zverejnený výsledok výskumu prof. Thomasa Pikettyho, (Direktora a odborného garanta univerzity L´ École des hautes études en sciences sociales v Paríži, kmeňového profesora inštitútu L´École d’économie de Paris a súčasne hosťujúceho profesora The International Inequalities Institute of The London School of Economics and Political Science), ktorý poukázal na systematický transfer kapitálu z nových štátov EÚ využívaného na zvyšovanie bohatstva a životnej úrovne materských štátov investorov.
“Piketty vyhodnotením finančných transferov medzi štátmi V4 a starými krajinami EÚ v rokoch 2010 až 2016 zistil, že priemerný ročný odliv ziskov a príjmov z majetku európskych firiem zo Slovenska predstavoval v priemere 4,2 percenta HDP (4,7 percent z Poľska, 7,2 percent z Maďarska, 7,6 percent a z Česka), čo zodpovedajúco znížilo národný príjem týchto štátov a zvýšilo bohatstvo krajín investorov.”
“Jednoducho, nízke mzdy zamestnancov vo východoeurópskom regióne, pracujúcich v automobilkách, obchodných reťazcoch, bankách, telekomunikačných službách, poisťovniach generujú európskym investorom vysoké zisky, ktoré si vyvezú a zdania vo svojich krajinách.”
Jaroslav Paška v tejto súvislosti dodáva, že peniaze a hodnoty vytvorené prácou našich ľudí tak štáty investorov využívajú na zlepšenie kvality svojho zdravotníctva, školstva, či zlepšenia sociálnej starostlivosti. Zahraniční investori a ich materské štáty takto ochudobnia Slovensko a našich občanov o cca jednu miliardu eur ročne, ktorá by mala byť pri férovom nastavení pravidiel priamo použitá na zvýšenie kvality nášho zdravotníctva, školstva či zlepšenia sociálnej starostlivosti u nás.
Piketty tiež upozornil, že pri takto nastavených mechanizmoch finančných transferov EÚ budú bohaté krajiny Únie stále bohatnúť a my chudobnieť, pretože naši zamestnanci v ich firmách na Slovensku pri tomto nastavení nepriamo nútene pracujú aj na zvyšovaní životnej úrovne štátov, odkiaľ prichádzajú investori.
“Zjednodušeným predstavením týchto dvoch okruhov asymetrií našich hospodárskych vzťahov s EÚ chcem poukázať na to, že popri nových výzvach na rozličné reformy Únie prichádzajúcich z Bruselu musíme v záujme ochrany práv našich občanov myslieť aj na narovnávanie voči nám ešte stále trocha pokrivených európskych pravidiel…”
.jpg)
.jpg)
