Paška tvrdí, že najvyššie ústavné trio vláda, parlament a prezidentka, prelomili implementáciou zákona č. 125/2020 Z.z. “absolútne dno nášho doterajšieho legislatívneho suterénu”. Podľa Jaroslava Pašku ide o “zmätočnú” novelu.
Na sociálnej sieti Facebook vysvetlil, že keď 13. mája schválila NR SR 89 hlasmi zo 140 prítomných poslancov vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti dalo sa očakávať, že prezidentská Čaputová “túto mätež pojmov, znôšku nezmyslov a legislatívnych prešľapov” vráti parlamentu na prepracovanie.
“Veď v civilizovanom svete je zdravotná starostlivosť, aj kvôli transparentnosti a prehľadnosti pre verejnosť, prísne špecializovaná. Ak ide pacient do reumatologickej ambulancie, vie že tam nájde špecialistu reumatológa. V diabetologickej ambulancii diabetológa. V chirurgickej chirurga. V onkologickej onkológa, urologickej urológa a pod. Na Slovensku už nie,” uviedol Paška a dodal:
“Naša nová vrchnosť zákonom č. 125/2020 Z.z. zriadila tzv. ‘epidemiologické ambulancie’, kde sa namiesto príslušne vzdelaného lekára špecialistu epidemiológa (spĺňajúceho podmienky nariadenia vlády SR č.513/2011 Z.z. z 14. decembra 2011) má pacientovi s podozrením na Covid-19 a súčasne s inými zdravotnými ťažkosťami venovať z rozhodnutia štátnej moci lekár s niektorou zo 45 iných, vrchnosťou vybratých špecializácií (napr. endokrinológ, nefrológ, či lekár nukleárnej medicíny, lekár pracovného lekárstva, alebo imunoalergológ a pod.).”
V prípade novo zriadených ambulancií to tak ale nebude. “Lekár špecialista so zameraním uvedeným v názve ambulancie – epidemiológ na Matovičovsko, Kollárovsko, Čaputovskom Slovensku však v epidemiologickej ambulancii (podľa schváleného zákona) nemá čo zavadzať! Možno, ak by si tvorcovia zákona, aj už vyššie spomenuté ‘hlavy pomazané’ neplietli pojmy a rozumeli rozdielom v termínoch epidemiológia, epidemiológ a epidémie, predišli by stupídnym formuláciám nielen v texte zákona, ale neraz aj vo svojich vlastných verejných vystúpeniach.”
Paška argumentuje, že keď hlavný hygienik hovorí o zavádzaní protiepidemiologických opatrení, hovorí o opatreniach na potlačenie a likvidáciu epidémie, čo má podľa neho prirodzene logiku, no na druhej strane ak počujeme z úst predsedu vlády, ministra zdravotníctva, ale aj iných ústavných činiteľov, či redaktorov a moderátorov náruživo rozprávať o zavádzaní protiepidemiologických opatrení, vidíme, že vo svojej prostoduchosti ani netušia, ako sa verejne zhadzujú nekompetentným táraním o opatreniach proti epidemiológom, ľuďom na ktorých podľa slov Pašku pomoc a odbornosť sa dnes spoliehame.
“Ak teda niekto chcel v zákone zvýrazniť osobitné postavenie niektorých špecializovaných ambulancií vo vzťahu k pacientom dotknutým ochorením Covid-19, bolo primerané, legislatívne správne a čisté použiť primárne označenie ambulancie podľa špecializácie prevádzkujúceho lekára s následným prívlastkom epidemická (ako napr. geriatricko-epidemická ambulancia) a nie zavádzajúce označenie „epidemiologická ambulancia“.”
Meritom problému je však podľa Jaroslava Pašku, že v období núdzového stavu je možné uložiť všetkým zdravotníckym pracovníkom (aj špecializovaným ambulanciám) pracovnú povinnosť výkonu zdravotnej starostlivosti, aj vo vzťahu k pacientom s ochorením Covid-19.
“Je absolútne nepochopiteľné, prečo vláda v akútnej ťažkej finančnej situácii vôbec zriaďuje takúto exkluzívnu sieť odborných pracovísk (obnášajúcich 45 medicínskych špecializácií) zahalených rúškom akýchsi ‘epidemiologických ambulancií’ podporovaných neuveriteľne štedrou a neobvykle, priamo v zákone ustanovenou paušálnou úhradou, hoci len za jedného, jediného epidemického pacienta, vo výške 11 836 eur mesačne na jednu ambulanciu.”
“Ak z doterajšej nemocničnej praxe pri vyšetreniach stoviek pandemických pacientov vieme odhadnúť cenu na potrebné jednorazové osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) na jedného zdravotníckeho pracovníka (aj s rezervou) na cca 70 eur, potom sa mesačná paušálna úhrada 11 836 EUR začína javiť ako zlatá baňa pre vyvolených a neuveriteľné plytvanie vlády s prostriedkami daňových poplatníkov na absolútne nejasný účel,” uviedol Jaroslav Paška s tým, že prípadné zvýšené náklady (dezinfekcia, OOPP) by mali byť uhrádzané podľa počtu realizovaných epidemiologicky rizikových výkonov.
“Kradnúť v zdravotníctve je hnusné a nemravné,” dodáva.
Bývalý vládny poslanec taktiež uvádza, že pomaly každý deň sa z médií dozvedáme o nových miliardách pôžičiek na účet nášho štátu a bezmocne sa pozeráme, ako ich v zapätí nová vláda rozhadzuje na všelijaké nezmysly.
“Popri tom vytvára chaos v spoločnosti, zadlžuje nás (aj naše deti) a neustálymi perzekúciami, či obmedzeniami devastuje hospodárske základy doposiaľ úspešne sa rozvíjajúcej Slovenskej republiky. Preto sa zdá, že nám neostáva iné, ako začať spájať sily, konsolidovať odborné kapacity a postaviť na nohy zmysluplnú alternatívu k podivnej suite politických klaunov a dobrodruhov, ktorí sa nedopatrením zmocnili vlády nad Slovenskom,” uviedol na záver Paška.
Jaroslav Zajac