Paška: Bezpečnostnou stratégiou dláždili cestu pre základne

Bratislava 16. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Poslanec Jaroslav Paška na sociálnej sieti uverejnil príspevok v ktorom sa venoval Bezpečnostnej stratégie SR. Po vytvorení vlády v marci 2016 bola príprava Bezpečnostnej stratégie SR zverená štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí pánovi Lukášovi Parízkovi. Neskôr ale minister Lajčák prebral prípravu stratégie do „vlastnej“ gescie a „podklady“ novej Bezpečnostnej stratégie SR začal pripravovať pre ministerstvo zamestnanec americkej Carnegie Endowment for International Peace, Tomáš Valašek –  v súčasnosti kandidát na poslanca a člen predsedníctva strany Za ľudí.

„Keď nám na prelome augusta a septembra 2017 doručil štátny tajomník Ivan Korčok na pripomienkovanie prerobené znenie Bezpečnostnej stratégie SR, našli sme v ňom nielen viditeľnú účelovosť a dvojaký meter pri hodnotení analogického správania sa veľkých politických hráčov v bezpečnostnom priestore, ale aj denníkom Pravda už avizovanú negatívnu zmienku o Rusku, ktorú sme hneď, ako nevhodnú a nadbytočnú žiadali z dokumentu vypustiť. No nestalo sa,“ tvrdí Paška.

Z názvu bezpečnostnej stratégie podľa jeho názoru jasne vyplýva, že jeho príprava patrí výhradne do rúk špecializovaných zložiek najvyšších štátnych inštitúcií, a preto nechápe, prečo minister poveril vyhotovením nového komplexného východiskového dokumentu pracovníka bezpečnostnej organizácie z cudzieho štátu, ktorý zároveň po celý čas práce na dôležitom vnútroštátnom dokumente mohol vstupovať aj do jeho úprav.

„Som presvedčený, že takéto konanie by bolo aj v Burkine Faso považované za neprijateľné. Najmä ak by sa ukázalo, že v dôsledku podivnej hry s cudzokrajným „spolu-pracovníkom“ boli do nového vnútroštátneho bezpečnostného dokumentu, v rozpore s programovým vyhlásením vlády, šikovne implementované potreby, záujmy a ciele „spolu-pracovníkovho“ cudzokrajného chlebodarcu.“ 

Paška upozorňuje, že Bezpečnostná stratégia musí hodnotiť riziká a bezpečnostné pomery doma i vo svete a ak sa to nespraví korektne, celý dokument je stavaný na zlých, účelových základoch. „V časti „Medzinárodný systém“ v bode 9. stratégie sa síce správne konštatuje, že vo svete dochádza stále častejšie k „porušovaniu základných princípov a noriem medzinárodného práva …, ale už v ďalšom bode 10. je zrazu ako jediný závažný porušovateľ medzinárodného práva, označené len Rusko,“ upozorňuje. 

Paška v príspevku píše, že ak sa minister rozhodol označiť Rusko, mal by rovnako menovať aj partnerov z NATO, ako napríklad USA, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzsko, ale aj Turecko, za závažných porušovateľov medzinárodného práva. 

Účelové zakotvenie vonkajšej hrozby z východu do základného bezpečnostného dokumentu štátu totiž znamená podľa Pašku aj formálne otvorenie cesty pre militarizáciu Slovenska voči zadefinovanému ohrozeniu z východu.

Paška poukazuje aj na skutočnosť, že v dobe, kedy Lajčák do prepracovania Bezpečnostnej stratégie SR zaangažoval Valáška z európskej pobočky americkej Carnegie Endowment for International Peace, boli vo Washingtone zverejnené v rozpočtovom dokumente: Departement of the Air Force, Military Construction Program, Fiscal Year 2018, Budget Estimates, v časti European Reassurance Initiative zverejnené tieto zaujímavé položky: Sliac Airport – Airfield Upgrades, za vyčlenenú sumu: 22 mil. USD, Malacky Air Base – Increase POL Storage Capacity, za sumu: 20 mil. USD a Malacky Air Base – Airfield Upgrades, za vyčlenenú sumu: 4 mil. USD.

V tom čase však Programové vyhlásenie Vlády SR, ani žiaden iný vážny dokument, nedefinoval žiadnu hrozbu, ktorou by mohla vláda občanom odôvodniť akceptáciu politického rozhodnutia USA vybudovať si americké základne a rozmiestniť vojská na území Slovenska. 

Ďalej sa dá vyvodiť, na základe Washingtonom zverejnenom rozpočtovom dokumente, že silným bezpečnostným záujmom USA bolo a je, realizovať základne a rozmiestniť svoje vojská na Slovensku.

„A vieme dnes aj to, že minister Lajčák sériou rozporuplných opatrení, aj napriek oprávneným a opakovaným výhradám SNS, cez obsah novej Bezpečnostnej stratégie preklopil definíciu bezpečnostného prostredia Slovenska, v priebehu troch mesiacov do tej pozície, kde ju Pentagon potrebuje mať. Do pozície, ktorá napokon aj jemu osobne poskytuje lepšie krytie na rokovania o podmienkach rozmiestnenia vojsk US Army na Slovensku,“  hovorí Paška s tým, že Bezpečnostná stratégia SR, v podobe ako ju sformulovali, vyhovuje viac bezpečnostným potrebám a záujmom USA v regióne, ako skutočným záujmom občanov Slovenskej republiky.

V závere príspevku uvádza, že SNS považuje všetky iniciatívy a aktivity, smerujúce k otvoreniu priestoru pre trvalé rozmiestnenie amerických vojsk na území Slovenska za neodôvodnené a vykonávané proti záujmom občanov SR. „Preto odmieta legitimizovať Bezpečnostnú stratégiu SR, v takej podobe, ktorá otvára a dláždi Pentagonu cestu pre vybudovanie vojenských základní US Army na území slobodného, suverénneho Slovenska.“