Brusel 11. marca (HSP/Gauridan.co.uk/Wired.co.uk/Foto:TASR)

V Bruseli sa bude hlasovať o feministkami pretláčanej Rezolúcii za elimináciu rodových stereotypov

12. marca bude Európsky parlament hlasovať o Rezolúcii za elimináciu rodových stereotypov v EÚ, ktorá by podľa niektorých mohla viesť ku kriminalizácii pornografie v EÚ. Táto rezolúcia v článku 17 žiada od členských štátov realizovať odporúčania rezolúcie EP z roku 1997 o diskriminácii žien v reklame, ktorá volala po zákaze všetkých foriem pornografie v médiách a zákaze reklamy sexuálneho turizmu.

Rezolúcia žiada, aby EU realizovala výskum medzi prepojením detskej a dospelej pornografie, ako aj o vzťahu pornografie a sexuálneho násilia. Toto prepojenie sa zdá byť logické, hoci pornografický priemysel dlhodobo šíri svoju propagandu, že pornografia má byť prevenciou znásilnení. Predpoklad, že pornografia a sexuálne násilie súvisia potvrdilo už kvantum výskumných štúdií a štatistických analýz, podľa ktorých sledovanie pornografie práve naopak zvyšuje a nie znižuje sexuálne násilie . Európsky parlament sa však tvári, ako keby tieto štúdie neexistovali a žiada EÚ o ďalší výskum, ako keby výskum EÚ bol relevantnejší než nezávislé štúdie odborníkov z univerzít, či iných výskumných inštitúcií.

Zaznieva tiež požiadavka, aby EÚ financovala „mimovládne“ organizácie, ktoré bojujú proti násiliu na ženách a dievčatách, hoci zároveň propagujú voľný sex, a napokon ich už EÚ aj tak financuje. Na druhej strane sú kritizované tie televízne programy, počítačové hry a hudobné videá, kde sú ženy provokatívne oblečené a zobrazované v sexuálnych pózach. Toto sú dozaista nevhodné stereotypy.

Rodové feministky sa samé chytajú do pasce, keď na jednej strane propagujú voľný sex, ktorý by mal byť dostupný každej žene, na druhej strane sa im nepáči, keď sú ženy v pornografii zobrazované v sexuálnych pózach, čo nazývajú propagáciou stereotypov.

V duchu feministickej ideológie sa nesie celá rezolúcia, ktorá žiada cenzúru odporcov rodovej ideológie. Feministky sa do zákonov Európskej únie snažia presadiť, aby zástancovia názoru, že muži a ženy sú rozdielni mohli byť cenzurovaní. Názory tých, ktorí tvrdia, že muži a ženy majú rozdielne životné roly a preto ich netreba nútiť žiť podľa štatistickej rovnosti  v zamestnaní, biznise, politike i dokonca v domácnosti, by sa na základe rezolúcie stali oficiálne mylné.

Návrh holandskej predkladateľky Kartiky Liotard považuje za zlé, že deti sú už od malička konfrontované so vzormi mužov a žien a ich rozdielnymi poslaniami a správaním. Namiesto toho chcú feministky deťom podstrčiť modely správania iných rodov – homosexuálov, lesieb, bisexuálov a pod. Byť biologicky ženou totiž podľa tejto ideológie neznamená aj cítiť sa a konať ako žena. Rod je totiž oddelený od biológie a človek si môže vybrať svoju sexuálnu preferenciu. V Austrálii takých rodov okrem hetero-muža a -ženy definovali až 21. Niektoré návrhy rezolúcie sú značne vágne a môžu viesť aj k cenzúre odporcov rodového feminizmu.

Feministky navrhovanou rezolúciu však chytajú do pasce aj politikov. Jedni by uvítali feminizmus, ale nepáči sa im, že by prišli o pornografiu, druhí by sa radi zbavili pornografie, ale neprijímajú rodový feminizmus

Rezolúcia je kontroverzná aj pre ľavicovo-liberálných europoslancov, ktorí podporujú rodovú rovnosť. Nedajú dopustiť na pornografiu, lebo pre nich ide o posvätnú „slobodu slova“. Pravicoví europoslanci zas čelia dileme ako odmietnuť protikresťanskú ideológiu rodovej rovnosti a podporiť zákaz pornografie, ktorá je dnes aj neurovedeckými výskumami potvrdená ako škodlivá.

Podľa týchto výskumov mení štruktúru mozgu rovnako ako aj ostatné závislosti – na drogách či alkohole. Hormón dopamín, ktorý sa produkuje pri týchto nutkavých závislostiach, spôsobuje dočasný pocit rozkoše v mozgu, no zároveň je hormónom násilia. Mnohé feministky by pritom najradšej pornografiu propagovali už deťom, lebo nie je pre ne problémom samotná pornografia, ktorá napomáha propagácii ich ideológie voľného sexu, problémom pre ne je, že ženy v pornografii sa často nachádzajú v typických sexuálnych pózach, čo podľa feministiek vytvára neželané stereotypy.

Tézy rodovej rovnosti však presvedčili Islandčanov, aby zakázali tlačenú pornografiu a striptízové kluby, ktoré perpetuujú stereotypy žien ako sexuálnych objektov. Ostrov s 320 tisíc občanmi je považovaný za najfeministickejšiu krajinu, na čele ktorej stojí prvá verejne známa lesbička ako premiérka. Škandinávske krajiny, značne pod vplyvom rodového feminizmu, zas kriminalizovali platenie za sex mužmi, čo Británii zaviedla v roku 2010.

Faktom je, že dnešná propaganda voľného sexu vytláča potrebu prostitúcie. Príkladom je webstránka pre univerzitné študentky v anglicky hovoriacich krajinách www.SeeekingArrangements.com, ktorá im pomáha nájsť staršieho sexuálneho priateľa na vydržiavanie, platenie univerzitných poplatkov a financovanie štúdia. S tým však feministky nemajú problém, lebo prostituizujúci vzťah “kým nám to spolu vyhovuje” je pre ne lepšou alternatívou ako manželstvo na celý život. To totiž revolúcia oslobodenia ženy vyhlásila za utláčateľskú inštitúciu. Takto to hlásal už Marx, že ženy sa musia vzoprieť svojim utláčateľom a že prvú “nerovnosť” dieťa vidí v rodine.