Môj profil 
Predplatné
„Ako ste správne spomenuli, 15. septembra, teda na sviatok našej patrónky Panny Márie Sedembolestnej v roku 1997 Svätý Otec Ján Pavol II. zriadil prostredníctvom Kongregácie pre výchovu Slovenské pápežské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Samozrejme, tomuto zriadeniu už predchádzala iná inštitúcia, a tou bol Ústav sv. Cyrila a Metoda, veľmi dobre známy medzi Slovákmi v zahraničí, ale aj doma na Slovensku. Vlastne v rámci Ústavu sv. Cyrila a Metoda a jeho priestorov vzniká pred 20 rokmi kolégium, ktoré je určené pre kňazov, ktorí prichádzajú na postgraduálne štúdiá na rímske pápežské univerzity,” hovorí Zvara.
“Je to naozaj veľký dar Svätého Otca Jána Pavla II., že dal takúto možnosť a zriadil túto inštitúciu pre slovenských kňazov. Iné národy takéto kolégiá mali už dlhé desaťročia pred nami, alebo aj stáročia. Teda mohli formovať svojich kňazov priamo tu v centre našej viery a títo po skončení svojich štúdií prichádzali domov, aby obohacovali svojimi poznatkami, životom viery práve to spoločenstvo, medzi ktorým doma vo vlasti slúžili. Takáto možnosť bola teda umožnená aj našim kňazom a dodnes sa v našej inštitúcii formujú,” pripomína rektor kolégia.
Zakrátko sa na rímskych pápežských univerzitách začne akademický rok. Kedy sa rozbehne po prázdninách vaša slovenská komunita kolégia a v akej budete zostave?
„Kňazi do nášho kolégia prichádzajú každý rok po 15. septembri, je to stanovené štatútom kolégia. Nasledovne prebiehajú zápisy na jednotlivých univerzitách, podľa toho kto aký odbor študuje. Väčšinou akademický rok začína okolo 5. alebo 6. októbra, to záleží od jednotlivých univerzít. Tento rok v našom kolégiu bude 17 kňazov z piatich slovenských diecéz. Študujú rozličné teologické disciplíny, medzi nimi biblickú teológiu, kánonické právo, dokonca študujú aj psychológiu, ekumenizmus a ďalšie jednotlivé odbory, ktoré budú potom využívať pri pastoračnej a akademickej činnosti na Slovensku.“
Slovenské pápežské kolégium má aj svoju známu kaplnku, ktorú poznajú najmä pútnici. Podobne ako sú tam znázornení sv. Cyril a Metod na vzácnej mozaike od Jozefa Cincíka, je tam aj krásna mozaika Sedembolestnej Panny Márie. Je táto kaplnka v povedomí aj u ľudí z okolia?
„Áno, naša kaplnka je aj v povedomí ľudí z okolia. Radi prichádzajú, zo štvrte, v ktorej bývame, naši talianski spolubratia a spolusestry. Každú nedeľu o 10.30 mávame pre nich taliansku svätú omšu a môžem naozaj úprimne povedať, že mnohí radi prichádzajú do tohto priestoru, lebo je veľmi silný čo sa týka duchovného odkazu a Božej prítomnosti, radi majú toto miesto. Autorom mozaiky je slávny slovenský umelec Jozef Cincík, ktorý okrem našej ústavnej, kolegiálnej kaplnky vyzdobil aj množstvo kostolov v USA alebo v Južnej Amerike. Táto mozaika vznikla v roku 1964; vtedy bola zhotovená, no samozrejme, príprava trvala omnoho dlhšie. Predstavuje práve sv. Cyrila a Metoda a skupinu ich učeníkov. Zároveň sú na nej znázornené výjavy zo života sv. Cyrila a Metoda, ktoré absolvovali a prežili v rímskom prostredí. Na pravej strane kaplnky sa nachádza mozaika Sedembolestnej Panny Márie. Je to mozaika pomerne známa, pretože jej fotografia bola aj v priebehu Roka Sedembolestnej Panny Márie na plagátoch, a tieto plagáty sa myslím dostali do všetkých kostolov a farností na Slovensku. A samozrejme je aj známa pre tých, ktorí náš dom navštívili. Väčšinou pútnici dostávali obrázok Sedembolestnej Matky, ktorá je našou patrónkou a najmä v časoch totality si veľmi, veľmi vážili práve takýto obrázok, pretože im pripomínal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý bol nádejou pre vieru, a nádejou aj pre slobodu, národnú slobodu.“
Prichádzajú pútnici pravidelne? Ako by sme mohli v dnešnej dobe zhodnotiť túto aktivitu zo Slovenska? Prichádzajú k vám?
„Do nášho domu prichádzajú pútnici zo Slovenska, možno to nie je v takej intenzívnej miere ako to bolo v 90. rokoch, keď sa otvoril hranice a ľudia konečne mohli navštíviť posvätné miesta našej viery, ale každého, kto príde, každú farnosť, ktorá sa nahlási, aj individuálnych pútnikov, radi prijmeme. Väčšinou ich prijímame v stredu po audiencii podvečer, mávajú u nás svätú omšu v Kaplnke sv. Cyrila a Metoda, potom majú malé občerstvenie. A samozrejme, vysvetlíme im dejiny domu a aj dejiny cyrilometodskej misie, pretože tento dom bol založený na šírenie poznania cyrilometodskej misie vo svete, to je jedna z úloh, jeden z cieľov. A ďalším z cieľov je samozrejme to, že sa staráme o pútnikov, vítame ich a môžu v našom prostredí, takpovediac „na slovenskej pôde“ počas svojho pobytu v Ríme pookriať. A naozaj, z úst viacerých sme zaznamenali, ale nielen teraz, ale aj v minulosti, že na tomto mieste sa aj mnohí obrátili alebo prinavrátili sa k životu viery, pretože to miesto je premodlené. V kaplnke máme relikviu sv. Cyrila, je veľmi vzácna, máme tam relikviu sv. Klimenta Ochridského, ktoré je možné si uctiť. Takže, mohli by sme povedať, že po Bazilike sv. Klimenta v Ríme je aj naša ústavná kaplnka takým malým pútnickým miestom pre našich veriacich.“
Toto miesto je zároveň aj miestom dlhoročného pôsobenia viacerých významných osobností. Spomedzi nich sme si práve v uplynulom týždni pripomenuli otca biskupa Štefana Vrableca, ktorý sa už odobral na večnosť. Práve pred 20 rokmi bol on rektorom. Ako to Vy, ako nový rektor, dnes vnímate, že je tu táto štafeta, v ktorej pokračujete?
„Je to zaiste veľmi náročné nadviazať na prácu týchto velikánov nášho národa, či už to bol Mons. Štefan Náhalka, Mons. Dominik Hrušovský alebo Mons. Štefan Vrablec. Povedal by som naozaj, že sa zapísali zlatými písmenami, nielen do dejín tohto domu, ale aj do dejín nášho národa, a urobili veľmi veľa pre vieru a slobodu nášho národa. Samozrejme, my sa usilujeme aspoň čiastočne nadviazať na ich prácu, na ich činnosť, najmä sa snažíme, aby toto dielo zostalo živé. Veľmi účinne nám v tom pomáha aj pán kardinál Jozef Tomko, ktorý je posledný zo spoluzakladateľov tohto domu. Pravidelne nás navštevuje, často krát práve svojimi dobrými radami a naozaj takou úprimnou spriaznenosťou duše napomáha stále tomuto dielu, čomu sa veľmi tešíme.
Pán biskup Vrablec stál pri vzniku Kolégia sv. Cyrila a Metoda, aj pri povýšení Ústavu sv. Cyrila a Metoda na Pápežský ústav sv. Cyrila a Metoda; samozrejme, v spolupráci s vtedajšími slovenskými biskupmi. Nebola to len výlučne jeho záležitosť, ale záležitosť všetkých, ktorí v tomto dome pracovali. Pretože za uplynulé desaťročia si tento dom vybudoval svoje meno, aj svoju kredibilitu pred talianskymi inštitúciami i pred cirkevnými inštitúciami. A tak po 35 rokoch mohol potom byť dom povýšený na pápežský a zároveň mohlo byť zriadené kolégium, ktoré takisto nosí titul Pápežské kolégium.“
Rozhovor pripravil Jozef Bartkovjak SJ
.jpg)
