Vatikán 31. marca (TASR/HSP/TK KBS/Foto:TASR)

Pápež sa zaoberal aj niektorými politickými otázkami

Na vatikánskom Námestí sv. Petra, plnom rozradostených pútnikov, turistov a obyvateľov Ríma a vyzdobenom jarnými kvetmi, celebroval dnes pápež František svoju prvú veľkonočnú nedeľnú omšu v úrade najvyššieho pontifika.

Vo veľkonočnom posolstve sa zameral na prosby o mier, zdôrazniac, že už príliš dlho trvajú konflikty v milovanej Sýrii a medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Pápež tiež vyzval na zmierenie na Kórejskom polostrove, kde Severná Kórea vyhlásila, že vstúpila do vojnového stavu s Južnou Kóreou.

Pred zástupom 250.000 ľudí, zhromaždených na námestí, František odsúdil aj vojny a terorizmus v Afrike, pričom ostro kritizoval svet nenásytne bažiaci po „ľahkých ziskoch“. Kritizoval egoizmus, lakomstvo a sebectvo, ktoré v túžbe po zisku prináša množstvo utrpenia.

Zmŕtvychvstanie „znamená, že Božia láska je silnejšia než samotné zlo a smrť; znamená, že Božia láska dokáže pretvoriť naše životy a nechať rozkvitnúť pusté miesta v našich srdciach,“ povedal pápež v posolstve Urbi et orbi (Mestu Rímu a svetu).

Plné znenie veľkonočného posolstva

Svätý Otec František predsedal slávnosti Kristovho zmŕtvychvstania. Na Námestí sv. Petra vo Vatikáne a priľahlých uliciach sa dnes zišlo okolo 250-tisíc veriacich z celého sveta. Po slávení eucharistie predniesol tradičné veľkonočné posolstvo Urbi et Orbi, ktoré prinášame v plnom znení:

 „Drahí bratia a sestry v Ríme a na celom svete, buona Pasqua, požehnanú Veľkú noc!

 Je pre mňa veľkou radosťou, že vám môžem ohlásiť túto zvesť: Kristus vstal z mŕtvych! Chcel by som, aby sa dostala do každého domu, každej rodiny, najmä tam, kde je viac utrpenia, do nemocníc, do väzení…

 Predovšetkým by som chcel, aby zasiahla všetky srdcia, pretože Boh je ten, ktorý chce rozsievať túto radostnú zvesť: Kristus vstal, je tu pre teba nádej, nie si viac pod vládou hriechu, zla! Zvíťazila láska, zvíťazilo milosrdenstvo! Božie milosrdenstvo vždy zvíťazí!

 Aj my, podobne ako ženy, Ježišove učeníčky, ktoré išli k hrobu a našli ho prázdny, sa môžeme pýtať, aký zmysel má táto udalosť (porov. Lk 24, 4). Čo znamená, že Ježiš vstal? Znamená to, že Božia láska je mocnejšia ako zlo a ako samotná smrť; znamená to, že Božia láska môže pretvoriť náš život, môže nechať zakvitnúť tie oblasti púšte, ktoré sú v našom srdci. Toto dokáže urobiť Božia láska.

 Táto láska, pre ktorú sa Boží Syn stal človekom a na ceste pokory išiel až do krajnosti a plného sebadarovania, až do pekiel, do priepastných hĺbok oddelenia od Boha, tá istá milosrdná láska zaplavila svetlom Ježišovo mŕtve telo a pretvorila ho, dala mu prejsť do večného života. Ježiš sa nevrátil do predchádzajúceho života, do pozemského života, ale vrátil sa do osláveného života Boha, vstúpil doň s našou ľudskou prirodzenosťou a otvoril nám budúcnosť nádeje.

 Toto je teda Pascha, Veľká noc: je to exodus, prechod človeka z otroctva hriechu a zla do slobody lásky, dobra. Pretože Boh je život, iba život, a jeho slávou sme my, živý človek (porov. Irenej, Adversus haereses, 4,20,5-7).

 Milí bratia a sestry, Kristus zomrel a vstal raz a navždy pre všetkých, avšak sila vzkriesenia, tento prechod z otroctva zla do slobody dobra sa musí uskutočňovať v každom čase, v konkrétnych priestoroch našej existencie, v našom každodennom živote. Cez koľké púšte musí človek prejsť aj dnes! Predovšetkým cez púšť, ktorá je v ňom samom, keď mu chýba láska k Bohu a k blížnemu, keď mu chýba vedomie, že má byť správcom a strážcom všetkého toho, čo mu Stvoriteľ dal a čo mu dáva stále. Avšak Božie milosrdenstvo môže dať zakvitnúť aj najvyprahnutejšej pôde, môže navrátiť život vyschnutým kostiam (porov. Ez 37, 1-14).

 Toto je teda pozvanie, ktorým sa obraciam na vás všetkých: prijmime milosť Kristovho vzkriesenia! Nechajme sa obnoviť Božím milosrdenstvom, nechajme sa milovať Ježišom, dovoľme, aby moc jeho lásky pretvorila náš život; a staňme sa nástrojmi tohto milosrdenstva, kanálmi, cez ktoré môže Boh zavlažovať zem, chrániť celé stvorenstvo a dať zakvitnúť spravodlivosti a pokoju.

 Prosme teda zmŕtvychvstalého Ježiša, aby pretvoril smrť na život, aby nenávisť premenil na lásku, pomstu na odpustenie, vojnu na mier. Áno, Kristus je náš pokoj a prostredníctvom neho vyprosujeme pokoj celému svetu.

 Mier pre Blízky východ, najmä medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, ktorí sa namáhajú pri hľadaní cesty porozumenia, aby s odvahou a ochotou pristúpili k vyjednávaniam a ukončili konflikt, ktorý trvá už príliš dlho. Pokoj pre Irak, aby definitívne ustalo každé násilie, a predovšetkým pre milovanú Sýriu, pre jej obyvateľov, ranených konfliktom a pre množstvo utečencov, ktorí očakávajú pomoc a potechu. Koľko krvi bolo preliatej! Koľko utrpení ešte treba podstúpiť, kým sa nenájde politické riešenie krízy?

 Pokoj pre Afriku, ktorá je stále javiskom krvavých konfliktov. V Mali, aby našlo jednotu a stabilitu; a v Nigérii, kde žiaľ neustávajú atentáty ťažko ohrozujúce životy toľkých nevinných, a kde sa nemálo ľudí, aj detí, stáva rukojemníkmi teroristických skupín. Mier na východe Dominikánskej republiky a Konga a v Stredoafrickej republike, kde sú toľkí ľudia nútení opustiť vlastné domovy a stále žijú v strachu.

 Mier v Ázii, predovšetkým na Kórejskom polostrove, aby sa prekonali rozdielnosti a vzmáhal sa obnovený duch zmierenia.

 Pokoj pre celý svet, doteraz rozdelený lakomstvom tých, čo hľadajú lacný zisk, ranený sebectvom, ktoré ohrozuje ľudský život a rodinu, egoizmom, ktorý pokračuje v obchodovaní s ľuďmi, v tom najrozšírenejšom otroctve dvadsiateho prvého storočia. Pokoj celému svetu, trápenému násilím spojeným s obchodom s drogami a hriešnym zneužívaním prírodných zdrojov! Pokoj tejto našej zemi! Nech vzkriesený Ježiš prinesie posilu tým, čo sú obeťami prírodných katastrof a nech nás učiní zodpovednými správcami stvorenstva.

 Milí bratia a sestry,

 na vás všetkých, čo ma počúvate v Ríme a vo všetkých častiach sveta, sa obraciam pozvaním žalmu: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Teraz nech hovorí Izrael: „Jeho milosrdenstvo trvá naveky“ (Ž 118, 1-2). „

 *
 Po prednesení posolstva nenasledovali tradičné pozdravy v rozličných svetových jazykoch, ale osobný príhovor Svätého Otca Františka v taliančine:

 „Drahí bratia a sestry,

 vám, ktorí ste sa zišli na tomto námestí, ktoré predstavuje srdce kresťanstva, aj vám všetkým, ktorí ste s nami spojení prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ešte raz želám požehnanú Veľkú noc.

 Prineste vašim rodinám, vašim krajinám posolstvo radosti, nádeje a pokoja, ktoré sa každoročne, v tento deň, mocne obnovuje. Vzkriesený Pán, víťaz nad hriechom a smrťou, nech je oporou pre všetkých, najmä pre tých najslabších a najnúdznejších.

 Ďakujem za vašu prítomnosť a svedectvo vašej viery. Osobitne myslím a ďakujem za tieto nádherné darované kvety, ktoré pochádzajú z Holandska.

 Všetkým s láskou opakujem: Nech vzkriesený Kristus vedie vás i celé ľudstvo po cestách spravodlivosti, lásky a pokoja.“

Stručne o pôsobení pápeža počas Veľkého týždňa

František – pôvodom z Argentíny, rodným menom Jorge Mario Bergoglio – bol za pápeža zvolený na konkláve 13. marca. Úradu sa ujal v období, keď je meno cirkvi už niekoľko rokov poškvrňované škandálmi pohlavného zneužívania i korupčnými aférami. Hneď po nastúpení do funkcie začal zdôrazňovať pokoru, skromnosť a jednoduchosť na apoštolskom stolci.

Vo štvrtok František porušil protokol a veľkonočný obrad umývania nôh vykonal vo väzení pre mladistvých. Má ísť o pripomenutie si Ježišovho umývania nôh apoštolom – František však umyl nohy aj dvom ženám, z nich jednej moslimke, pozastavuje sa agentúra DPA.

Na Veľký piatok predsedal František tradičnej pobožnosti krížovej cesty pri rímskom Koloseu, ktorá je pripomienkou posledných Ježišových hodín pred ukrižovaním.

V sobotu viedol v Bazilike sv. Petra veľkonočné vigílie. Dnešná nedeľná omša bola zase pripomienkou Ježišovho zmŕtvychvstania.