Vatikán 1. októbra (TASR) – Pápež František chce urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby zmenil mentalitu Vatikánu, ktorý sa podľa jeho názoru príliš zameral na svoje vlastné záujmy. V rozhovore pre dnešné vydanie talianskeho denníka La Repubblica súčasne priznal, že chvíľu zvažoval, či prijať voľbu kardinálov, ktorí ho v marci zvolili za hlavu katolíckej cirkvi, a stať sa tak prvým neeurópskym pápežom po 1300 rokoch.

V dlhom rozhovore pre ľavicový denník La Repubblica, ktorý viedol redaktor-ateista, František povedal, že v dlhých dejinách cirkvi bolo mnoho narcistických pápežov, ktorým lichotili ich "dvorania". Pápežský dvor je malomocenstvom pápežstva, uviedol František, ktorý do cirkvi vniesol nový štýl v znamení otvorenosti, jednoduchosti a spoločného hľadania.

Rozhovor, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v pápežovom skromne zariadenom byte vo vatikánskom hoteli Sv. Marty, sa v tlačenej podobe objavil v deň, keď sa vo Vatikáne za zatvorenými dverami začalo Františkovo trojdňové stretnutie s osemčlennou Radou kardinálov. Skupina, nazvaná medzičasom aj G8, má pápežovi pomôcť zreformovať v prvom rade rímsku kúriu.

Koordinátorom kolégia je honduraský kardinál Oscar Andrés Maradiaga, členmi sú: Giuseppe Bertello (Taliansko), Francisco Ossa (Čile), Oswald Gracias (India), Reinhard Marx (Nemecko), Laurent Monsengwo (Kongo), Sean Patrick O’Malley (USA) a George Pell (Austrália).

Pápež priznal, že v kúrii je stále pár spomínaných dvoranov, ale jej hlavným problémom podľa jeho názoru je to, že je príliš zahľadená do seba. "Táto vatikanocentrická vízia zanedbáva okolitý svet a ja budem robiť všetko pre to, aby som to zmenil," uviedol pápež. "Mám pokoru a odhodlanie urobiť niečo," zdôraznil.

Dodal, že ôsmi kardináli z celého sveta, ktorých si vybral za poradcov, nie sú vedení žiadnymi sebeckými motívmi. "Nie sú to dvorania, ale múdri ľudia, ktorí majú rovnaké cítenie ako ja," spresnil. Poznamenal, že ide o začiatok cirkvi ako organizácie, ktorá nielen vertikálny, ale aj horizontálny rozmer.

Za najväčšie zlo súčasného sveta pápež označil nezamestnanosť mladých a osamelosť starých ľudí. "Seniori potrebujú starostlivosť a spoločnosť, mladí prácu, ale nemajú ani jedno, ani druhé a problémom je, že nemajú ani vyhliadky získať to. Sú rozdrvení súčasným svetom," poznamenal pápež. "Možno (vari) žiť bez pamäti minulosti a bez túžby hľadieť do budúcnosti budovaním niečoho, budúcnosti, rodiny?" pýtal sa pápež v rozhovore a práve toto označil za najnaliehavejší problém, ktorému cirkev čelí.

Pápež uznal, že politické a ekonomické problémy sú skôr v kompetencii štátov, politických strán a odborových centrál, ale poznamenal, že sa týkajú aj cirkvi, lebo spomínané problémy zasahujú nielen telo, ale aj dušu. "A cirkev sa musí cítiť byť zodpovedná za duše i telá," prízvukoval.

Pápež sa v rozhovore vyjadril aj k svojej osobnej viere. Povedal, že "katolícky Boh neexistuje". "Verím v Ježiša Krista, v jeho vtelenie. Ježiš je môj Pán a môj Pastier, ale Boh, Otec … je Svetlom a Stvoriteľom. On je mojím životom."

V rozhovore sa argentínsky pápež vrátil aj k večeru 13. marca, keď ho konkláve zvolilo za nástupcu Benedikta XVI., ktorý sa úradu vzdal. František uviedol, že pred tým, ako ich voľbu oficiálne prijal, požiadal, aby mohol byť chvíľu sám v miestnosti s výhľadom na Námestie sv. Petra, kde dav ľudí čakal na predstavenie nového pápeža.

"Hlavu som mal úplne prázdnu a zmocnila sa ma veľká úzkosť. Aby som to zahnal a uvoľnil sa, zavrel som oči a odohnal preč všetky myšlienky, aj tú neprijať úrad, čo liturgická procedúra pripúšťa.(…) A v istej chvíli ma naplnilo veľké svetlo. Keď to pominulo, zrazu som vstal a šiel do susednej miestnosti, kde na mňa čakali kardináli a na stole ležal akceptačný list. Podpísal som ho, kardinál-kamerlengo ho kontrasignoval a potom na balkóne zaznelo: Habemus papam," spomínal pápež.

V rozhovore pre denník La Repubblica sa František nedotkol otázok morálnej teológie, na rozdiel od nedávneho interview pre jezuitský časopis, v ktorom uviedol, že katolícka cirkev by sa mala zbaviť obsesie hovoriť stále o potratoch, antikoncepcii a homosexualite a stať milosrdnejšou. Pri odchode však novinárovi pripomenul, že na ďalšom spoločnom stretnutí budú debatovať aj o úlohe žien v cirkvi, lebo "aj slovo cirkev je ženského rodu".