Palko k slovenským vojakom v krajinách susediacich s Ruskom: Bolo zvykom, že mandát udeľovala NR SR na obdobie jeden rok. Tentokrát však parlament schválil, že mandát trvá až do konca eFP. Celá operácia je “figovým listom”

Bratislava 8. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minulý týždeň slovenský parlament odsúhlasil predĺženie mandátu slovenských vojakov na ich rozmiestnenie v Pobaltí v rámci vojenskej operácie NATO s názvom enhanced Forward Presence (eFP). Operácia vyplýva z potreby stratégie odstrašovania Ruska. Základom stratégie je Akčný plán pripravenosti (RAP) schválený na samite NATO vo Walese v roku 2014 potom, čo Rusko pričlenilo Krym. Niekoľko poznámok k tomu uviedol bývalý minister vnútra Vladimír Palko

Podľa Palka je vojenská operácia eFP, samozrejme, reakciou na anexiu Krymu Ruskom a vojnu na Donbase, lenže reakciou v úplne inom zmysle.

“Tvorcovia politiky NATO nám v roku 2014 začali hovoriť, že Rusko sa stalo ‘nevypočitateľným’. Nuž a keď je niekto nevypočitateľný, tak naozaj môže napadnúť hocikoho. Inými slovami, hovoria nám, že kto to len mohol vedieť, že to takto dopadne. A teda nám hovoria, že ani oni to predsa nemohli vedieť. A tým si vyrábajú alibi pre svoju nepredvídavosť,” píše v úvode Palko s tým, že v skutočnosti sa Rusko zachovalo úplne vypočítateľne, keďže každý politicky príčetný človek má vedieť, že vojensky neporazená ruská veľmoc sa nenechá vytlačiť Amerikou podporovanou ukrajinskou vládou zo základne v Sevastopole.

“Samozrejme, že anexia Krymu bola porušením teritoriálnej integrity nezávislého ukrajinského štátu, čo je nebezpečná vec. Tá nezávislosť sa zrodila rozpustením Sovietskeho zväzu z iniciatívy ruského prezidenta Jeľcina koncom roku 1991. Lenže každý zákon, každá dohoda má svoju literu a svojho ducha. A duch rozhodnutia o rozpustení Sovietskeho zväzu bol iný. Tak to Rusi v roku 1991 naozaj nemysleli, že rozpustením Sovietskeho zväzu ich Ukrajina a USA môžu vyraziť zo Sevastopoľa a marginalizovať ich v Čiernom mori. Lenže časom to práve tak malo byť. Lenže porušovať ducha prijatých rozhodnutí je tiež nedobré. Ak mocnosť usúdi, že ju čosi v základe ohrozuje, tak sa neohliada na literu a poruší ju. A často to robí preventívne. A to sa stalo. Mimochodom, to urobilo aj pred polrokom Turecko operáciou v severnej Sýrii,” vysvetlil a zároveň dodal:

“Nehovorím, že takéto rozhodovanie mocností je správne, a už vôbec neplatí, že by ma to tešilo. Hovorím len, že takto veľmoci konajú. Tvárenie sa elít NATO, že hrozí zopakovanie ukrajinského vývoja trebárs v Pobaltí je v skutočnosti iba snahou nájsť si alibi a zakryť zrejmý fakt, že tieto elity sa snahou o politický prielom na východ dopustili dobrodružstva, ktoré neskončilo dobre. V skutočnosti nič nenasvedčuje, že by Rusko chcelo pobaltské krajiny napadnúť. Jednak na to nemá dôvod, jednak vedia, že také čosi by bolo tentokrát nerozvážnym dobrodružstvom zo strany Ruska, ktoré by Rusku mohlo privodiť ťažké morálno-politické škody. Taký krok Ruska by vyvolal vážny odpor aj zo strany ruskej verejnosti a destabilizoval by Putinovu vládu.”

Podľa Palka bola teda celá operácia eFP viac “figovým listom”, ktorý má zakryť politiku, ktorá zlyhala, než prevenciou voči reálnej hrozbe, navyše táto operácia len ďalej zhoršovala vzťahy Západ-Rusko.

Palko ďalej poukázal na to, že je zaujímavé, že od začiatku eFP bolo zvykom, že mandát udeľovala Národná rada SR na obdobie zhruba jeden rok. Tentokrát však parlament schválil, že mandát trvá až do konca operácie eFP.

“Prečo si myslíme, že my nemáme dosť úsudku k tomu, aby sme sa rozhodli samostatne, že eFP nemá zmysel? Prečo vysielame signál, že o skončení našej prítomnosti v Lotyšsku rozhodnú iní? Prečo si myslíme, že múdrejší sú tí, čo urobili chybné rozhodnutia nielen v otázke rozširovania NATO o Ukrajinu, ale napríklad aj katastrofálne rozhodnutie v otázke invázie do Iraku, a podobne? Komu sa zase chceme zapáčiť?” pýta sa.

Palkovi je ľúto, že sa tejto téme v parlamente bližšie nevenoval nikto okrem poslanca Milana Mazureka z ĽSNS, ktoré forma bola otrasná a urážlivá. “Nech potom neplačú niektorí, že tu prežívajú fašistické myšlienky a prístupy, keď normálna agenda sa prenecháva ĽSNS. ĽSNS to robí primitívne, tí, čo by to mali robiť, to nerobia vôbec.”

“Nehovorím, že by to bolo jednoduché pre akúkoľvek slovenskú vládu vystúpiť náhle z eFP. Položiť však verejne, a to aj na medzinárodnom fóre opatrnú otázku, či má eFP ešte zmysel, by sa však patrilo,” dodal Palko na záver.

Tatiana Stará