Môj profil 
Predplatné
Kolená, lakte, krk, dlane, líca – tieto časti tela atopická dermatitída postihuje najčastejšie. „U pacientov sa striedajú lepšie a horšie obdobia, tzv. vzplanutia. Ak je pokožka čistá, bez lézií, pacienta nič nesvrbí, zápal pod povrchom kože môže byť napriek tomu stále aktívny. Je iba otázkou času, kedy sa príznaky opäť prihlásia,“ hovorí prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., MHA, MPH, prednostka Dermatovenerologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Až 72 percent pacientov so stredne ťažkým až ťažkým atopickým ekzémom udáva pridružené ochorenia, napr. astmu, alergie na potraviny, sennú nádchu, polypy v nose či chronické zápaly prínosových dutín. Stredne ťažká až ťažká atopická dermatitída je sprevádzané bolestivými léziami, ktoré môžu pokrývať viac ako polovicu povrchu tela. Suchá pokožka, začervenanie, svrbenie, napätá a popraskané koža, chrasty, mokvanie rán – to sú najčastejšie príznaky. Svrbenie je najintenzívnejšie v noci, a tak pacient zvyčajne trpí poruchami spánku. To má, pochopiteľne, dopad aj na členov rodiny a na ich výkony v práci či v škole.
Atopický ekzém postihuje nielen pokožku, ale aj psychiku pacientov. Často sa hanbia za svoj vzhľad a hnevajú sa na svoje telo. Izolujú sa, trápia ich úzkosti či depresie, majú nízke sebavedomie. Deťom sa zvyknú spolužiaci posmievať, stávajú sa terčom šikany. Vyhýbajú sa im, pretože sú presvedčení, že od nich môžu niečo „chytiť“. Atopická dermatitída však nie je nákazlivá. Hoci nie je známa presná príčina ochorenia, podľa vedcov ide o kombináciu genetiky a iných faktorov. Choroba sa dlho považovala za alergické ochorenie kože, pokiaľ sa nedokázala vrodená porucha kožnej bariéry – mutácie génu filagrín.
Ak jeden z rodičov trpí atopickým ekzémom, astmou alebo sennou nádchou, je asi 50-percentná pravdepodobnosť, že dieťa bude mať aspoň jednu z týchto chorôb. Atopická dermatitída postihuje približne 15 percent detskej populácie, výskyt ochorenia za posledných 30 rokov stúpol až trojnásobne. Príznaky môžu s pribúdajúcim vekom ustúpiť, no u mnohých pacientov pretrvávajú až do dospelosti.
Čo všetko býva spúšťačom atopického ekzému? U každého pacienta to môže byť niečo iné. Ochorenie najčastejšie zhoršujú faktory ako sú stresové situácie, suchá pokožka, chemické dráždivé látky, ktoré denne používame, ale aj teplotné zmeny (teplo, chlad, potenie), infekcia baktériami a vírusmi (herpes, plesne, stafylokoky), alergény (sezónny peľ, roztoče, plesne) a hormóny, predovšetkým u žien.
„Liečba musí byť komplexná. Základom je očistný kúpeľ, ktorým sa odstránia nečistoty a baktérie. Nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o postihnutú pokožku je lokálna liečba, teda krémy, ideálne s mierne kyslým pH – v zime mastné a v lete suché. Kožu je potrebné niekoľkokrát za deň premasťovať. Pri akútnych vzplanutiach atopickej dermatitídy sa používajú obklady a kortikosteroidy. Keď lokálna liečba nestačí, na rad prichádza systémová liečba – antihistaminiká, antibiotiká a imunomodulanciá. Vhodná je aj fototerapia. Najúčinnejšou prevenciou pri opakovaných vzplanutiach je dlhodobá protizápalová liečba. Prípravky s obsahom ichtamolu pôsobia nielen proti zápalu, ale zároveň tlmia svrbenie,“ vysvetľuje MUDr. Jana Nemšovská, MHA, MPH, dermato-alergologička z Univerzitnej nemocnice Bratislava – Staré Mesto.
Na atopickú pokožku má blahodarný vplyv aj pobyt pri mori a na horách či kúpeľná liečba.
(lbr)
.JPG)
.jpg)
.jpg)
