Ozbroja Rusi líbyjského generála Khalifa Haftara?

Líbya 17. januára 2017 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Alina Nazarova sa na portáli vzgljad venovala pozornosť líbyjskému generálovi Khalifovi Haftarovi, ktorý v Líbyii bojuje proti ISIS a v poslednej dobe začal vystupovať aj proti prozápadnej Vláde národnej jednoty, ktorá má hlavný stan v Tripolise.

73-ročný líbyjský generál má za sebou dlhú vojenskú kariéru, vrátanie zajatia v Čade v 80 rokoch 20.storočia (vojna Líbye proti Čadu). Určité obdobie svojho života strávil aj v zajatí v USA, kde ho naverbovala CIA a do Líbye sa vrátil po smrti Kaddáfiho. V poslednej dobe sa zdá, že generál prestal plniť úlohu amerického hráča a  zvyšuje svoj rating koketovaním s Čínou a Ruskom.

Momentálne sa Haftarove jednotky snažia obsadiť viacero strategických miest v Líbyii, od roku 2014 bojujú o Bengázi. Svojho času generál Haftar navštívil aj ruský lietadlový krížnik Admirál Kuznecov, ktorý plával do Sýrie.

Ruský analytik Nikita Golobokov ešte dňa 21. decembra 2016 publikoval na portáli vzgljad článok, v ktorom sa hlbšie venoval konfliktu v Líbyii.

Podľa Golobokovových tvrdení po oslobodení mesta Syrt od ISIS sa začal generál Haftar čoraz viac obracať na Rusko. Generál Haftar dokonca navštívil Moskvu, kde rokoval o dodávkach zbraní pre Líbyu. Generál Haftar má podľa západných odborníkov ambície stať sa “novým Kaddáfim”.

Generál Haftar čoraz otvorenejšie hovorí aj to, že hoci Kaddáfi nebol ideálny, momentálne je situácia v Líbyii taká, že väčšina obyvateľstva ľutuje jeho zavraždenie a obyvateľstvo nedôveruje Západu.  Líbya sa od vraždy Kaddáfiho nachádza v štádiu totálneho chaosu a generál Haftar s nevôľou sledoval aj americkú operáciu Odyssey Lightning, ktorá viedla k vyhnaniu teroristov z mesta  Syrt, pretože táto operácia oslabila jeho čoraz silnejšie postavenie v Líbyii.

Archívne zábery jednotiek generála Khalifa Haftara

V Líbyii sa nachádzajú momentálne štyri zoskupenia bojujúce o moc. Teroristi ISIS (v porovnaní so Sýriou a Irakomsú podstatne slabší, nesnažia sa vytvoriť emirát),  prozápadná Vláda Národnej jednoty v Tripolise, a národný parlament v Tobruku, ktorý neuznáva politikov v Tripolise. Generál Haftar vystupoval ako loajálny veliteľ národného parlamentu v Tobruku, v poslednej dobe sa zdá, že sleduje vlastné politické ciele. Američanov v určitej miere dráždi generálove zbližovanie s Egyptom, čo  podľa USA automaticky znamená aj zbližovanie s Ruskom.

Američania vyhnali členov ISIS zo Syrtu za pomoci miestnych kmeňov, ktoré majú značne autonómne postavenie. Časť islamistov v Syrte bola zlikvidovaná, časť utiekla a časť zložila zbrane. Situácia v Líbyii však nie je jednoznačná, pretože predstavitelia miestnych kmeňov sú nevyspytateľní a vojensky je prozápadná koalícia v Tripolise  slabšia, ako  členovia národného parlamentu v Tobruku, bez pomoci USA a Západu by sa Vláda národnej jednoty v Tripolise neudržala.

Ďalšie osudy Líbye v mnohom závisia od Donalda Trumpa, no  Rusko je USA v geopolitických aktivitách v Líbyii vyrovnaným súperom. Chaos v Líbyii je dielom Obamovej administratívy, ak bude Donald Trump sledovať inú geopolitickú líniu, môžeme očakávať radikálne zmeny v tejto severoafrickej krajine.

USA sa pod Trumpovým vedením pravdepodobne vzdajú pôsobenia na slabé satelity, pretože nemajú dostatok síl pôsobiť naraz na všetkých frontoch. Obama svoj primárny cieľ – zničenie Kaddáfiho Líbye splnil, v krajine zavládol chaos, Američania však nemajú dostatok síl na to, aby z tohoto chaosu niečo zmysluplné vydolovali (okrem migrantskej krízy), takže im musí stačiť, že načas zbrzdili ruské a čínske aktivity v Líbyii.

Generál Haftar rozohral zaujímavú politickú hru. Pokúša sa získať pomoc Ruska, zlepšiť úroveň svojích jednotiek a stať sa novodobým vodcom Líbye. Nevýhodou je jeho relatívne vysoký vek, podobne ako generál Haftar navštívili v posledných týždňoch Kremeľ aj iní líbyjskí politickí hráči, ktorí majú takisto vysoké politické ambície. Návštevy Kremľa svedčia o fakte, že uvedení líbyjskí lídri už akosi nerátajú  s koncepciou  jednopolárneho sveta a snažia sa prispôsobiť zmeneným politickým podmienkam.

Nie je však pritom vylúčené, že Haftar zmení svoj postoj. Stále je reálna aj možnosť, že prestane hrať “ruskou kartou” a vráti sa do západného tábora. V jeho jednotkách slúži množstvo európskych žoldnierov a tí predstavujú najsilnejšiu časť jeho ozbrojených síl.  Európa je vo veľmi nepríjemnom postavení, pretože generál Haftar predstavuje reálnu silu, ktorá dokáže určitým spôsobom stabilizovať situáciu v Líbyii. Ak sa situácia v Líbyii nestabilizuje, hrozí Európe nová masívna vlna utečencov z Afriky, ktorí sa ako saranče vyroja na pobreží Líbye, odkiaľ sa preplavia do Európy.

Väčšina ruských analytikov nepredpokladá, že by sa Haftarove jednotky dostali do reálneho konfliktu s americkou armádou, alebo s jednotkami prozápadnej Vlády národného porozumenia, ktorá je takisto plná európskych a amerických žoldnierov. Menia sa však ciele, ktoré chcú dosiahnuť Američania, Európa, Rusko či Čína, netreba zabúdať ani na záujmy Turecka, Kataru či Saudskej Arábie. Odchod Obamu a porážka Hillary Clintonovej priniesla so sebou aj prvé výraznejšie rozpory medzi Američanmi a Európanmi ohľadne Líbye.

Generál Haftar svojím obratným manévrovaním získal dostatok bodov na to, aby ho vnímali ako dôležitého hráča Rusi, USA, Európa a Čína. K Haftarovi sa pozitívne stavia aj Egypt, ktorý ho podporuje, pretože generál Haftar vlastne chráni západné egyptské hranice pred hordami migrantov.

Generál Haftar sa proste stáva veličinou s ktorou sa musí rátať.