Bratislava 25. júna (TASR-OTS) – Slovenské potraviny sa naďalej vytrácajú z našich pultov. Obchodníci ponúkajú spotrebiteľom viac zahraničných potravín ako vlani, a to aj napriek verejnému vyhláseniu o reálnom záujme permanentne zvyšovať zastúpenie domácich potravín na svojich pultoch a spustení kampane na ich podporu. Podľa reprezentatívneho prieskumu Potravinárskej komory Slovenska (PKS) medziročne klesol podiel domácich potravín z 50 % až na žalostných 46 %.

Klesajúci trend, ktorý preukázal aj najnovší prieskum, považuje PKS za nepriaznivú správu pre Slovensko a za „ďalší gól do vlastnej brány“. Celoslovenský reprezentatívny prieskum si dala PKS opäť vypracovať nezávislou renomovanou agentúrou GfK. Prieskum bol zrealizovaný v období od 24. 5. 2012 do 8. 6. 2012 na rovnakej vzorke 360 predajní po celom Slovensku a rovnakou metódou ako v roku 2011. Keď PKS prezentovala v júni 2011 výsledky prieskumu, už vtedy upozorňovala, že 50-% podiel domácich potravín na pultoch je najhorším výsledkom v porovnaní s okolitými členskými štátmi, ako sú napríklad Česká republika, Poľsko, Rakúsko alebo Maďarsko, kde sa domáca produkcia potravín podieľa na celkových tržbách až 70 percentami. V krajinách, ako sú Francúzsko alebo Taliansko, tento podiel dosahuje dokonca 80 %.

Cieľom minuloročného prieskumu bolo nielen zistiť skutočnosť v jednotlivých obchodných systémoch, ale PKS chcela predovšetkým motivovať obchodníkov k zvyšovaniu podielu domácich potravín na trhu. Títo napokon sami verejne deklarovali svoj záujem nepriaznivý stav zlepšiť, aby pomohli rozvoju slovenskej ekonomiky, aby pomohli zvyšovaniu zamestnanosti a aby pomohli celkovej spotrebe na Slovensku. Pokles podielu slovenských potravín o 4 percentuálne body, čo znamená medziročný pokles o 8 percent, je preto nepríjemným prekvapením. Ešte nepríjemnejším zistením je však to, že podiel slovenských potravín na pultoch pokračuje v negatívnom trende.

Ďalší úbytok slovenských potravín na pultoch má, samozrejme, za dôsledok nepriaznivý vývoj v celom agropotravinárskom sektore. Medziročne opätovne klesol počet zamestnancov v potravinárskom sektore približne o 3 %. V porovnaní s obdobím pri vstupe Slovenskej republiky do EÚ pracuje v potravinárstve o 22 % menej ľudí a v porovnaní s rokom 1989 dokonca o 54 % menej. Na pracovné miesta v potravinárskom priemysle sú pritom viazané ďalšie pracovné miesta v poľnohospodárstve, ale aj v obslužných činnostiach. Pokles zamestnanosti následne vo všeobecnosti spôsobuje celkový pokles kúpyschopnosti obyvateľov s dopadom na všetky oblasti hospodárstva.

Zároveň vzrástol dovoz potravín, ktoré dokážeme vyrobiť na Slovensku. Dovoz potravín v roku 2011 v porovnaní s rokom 2010 stúpol o 16 % len za jeden rok. Pretrvávajúcim trendom je vývoz poľnohospodárskych surovín a ich spätný dovoz v spracovaných výrobkoch s pridanou hodnotou. Argument, že nemáme kde potraviny vyrábať, však neobstojí, pretože výrobné kapacity potravinárskeho priemyslu sú postačujúce, len sú využívané stále v menšej miere – vo všeobecnosti na úrovni 40 – 50 %. V podpore domácej výroby a zamestnanosti v agropotravinárskom sektore sa tak Slovensko uberá úplne opačným smerom ako ostatné členské štáty Európskej únie. Kým tie sa snažia v čase stupňujúcej sa krízy chrániť domáci trh a domácu ekonomiku, Slovensko sa stále viac otvára a stále viac podporuje cudzie ekonomiky.

„Spomedzi okolitých štátov má Slovenská republika najnižšie zastúpenie domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov. Tento rozdiel je enormný a slovenský podiel v porovnaní s našimi susedmi vyznieva naozaj žalostne. Vzhľadom na nelichotivú zápornú obchodnú bilanciu Slovenska len v potravinách v hodnote viac ako 760 mil. € to je zlé vysvedčenie,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS, a dodáva: „Záleží predsa na tom, kde boli vyrobené potraviny, ktoré konzumujeme, a kam smeruje ekonomický prínos z ich predaja. Nemôžeme dopustiť, aby sa na Slovensku zastavila výroba potravín len preto, že ich na naše pulty budú tlačiť okolité štáty s argumentom voľného pohybu tovaru.“

V súčasnosti prebiehajú viaceré kampane na podporu predaja domácich výrobkov aj za účasti významných hráčov z radov obchodníkov. Výsledky monitoringu však ukazujú, že tieto kampane sa zatiaľ míňajú účinku a portfólio domácich potravín na pulte sa nerozširuje, ale naopak zužuje. Aby spotrebiteľ mohol kupovať domáce výrobky, musia byť v ponuke na pulte. Odkaz spotrebiteľa obchodníkom je pritom jasný – až 82 % spotrebiteľov si myslí, že je potrebné nakupovať na Slovensku vyrobené výrobky. Ak však chce slovenský obchodník uspokojiť dopyt po nich, musí pre spotrebiteľa vytvoriť na pulte dostatočný priestor.

Pod nepriaznivý výsledok prieskumu sa podpísali najmä hypermarkety a supermarkety. V hypermarketoch (-5 perc. bodov, t. j. o 10 %) a supermarketoch (-3 perc. body, t. j. o 5 %) medziročne podiel slovenských potravín klesol, zatiaľ čo v malých a diskontných predajniach stagnuje. Najviac sú slovenské potraviny zastúpené v predajniach typu malej predajne.

Z regionálneho pohľadu sú domáce potraviny najviac zastúpené v Banskobystrickom (56%) a Žilinskom kraji (53%), no oproti roku 2011 podiel potravín v týchto krajoch klesol. Najväčší úbytok bol zaznamenaný v Banskobystrickom (-9%) a Prešovskom kraji (-7%). Ukázalo sa tiež, že v malých predajniach je podiel slovenských výrobkov vyšší a so stúpajúcou veľkostnou kategóriou predajne podiel domácich výrobkov klesá.

Podľa prieskumu GfK najmenej slovenských potravín nájdu spotrebitelia v reťazcoch Lidl (24 %) a Kaufland (43 %) a v diskontných predajniach. Na ich pultoch sú potraviny z dovozu umiestňované najviac. Zastúpenie slovenských potravín za jediný rok kleslo v predajniach Tesco až o 9 perc. bodov, t. j. o 15 % a v COOP Jednota o 4 perc. body, t. j. o 9 %.

V tohtoročnom prieskume GfK sa tiež zistilo, že zo slovenských výrobkov sú v obchodných reťazcoch najslabšie zastúpené konzervované potraviny (20 %), nečokoládové cukrovinky (26 %), nealkoholické nápoje (31 %) a spracované produkty (35 %). Medziročne najviac pokleslo zastúpenie slovenských výrobkov v kategóriách cukrovinky čokoládové (-15 %), mäsové výrobky a mäso (-11 %) a cukrovinky nečokoládové (-11 %).

„Musím skonštatovať, že Slovensko sa má čo učiť od svojich susedov. Máme obrovské rezervy v etickom správaní či v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov, v správaní sa k spotrebiteľovi, rezervy v štátnej podpore domácich potravín, ale tiež v samotnom spotrebiteľskom správaní. Výsledky monitoringu to len potvrdzujú,“ dodáva prezident PKS.

PKS je presvedčená, že monitoring podielu domácich potravín je dobrým nástrojom na získanie poznania, ako sa sami správame a ako nám záleží na domácej ekonomike. Zároveň však ukazuje, že verejné záväzky a deklarovanie záujmu o slovenské potraviny sa často rozchádzajú s realitou.

Jarmila Halgašová riaditeľka Potravinárska komora Slovenska