Otec si želal, aby sa prvým mužom USA stal jeho starší brat

USA 6. júna (HSP/Foto:TASR)

To, že práve John bude sedieť jedného dňa v Okrúhlej pracovni v Bielom dome bolo pre jeho otca nepredstaviteľné

Atentát na Johna Fitzgeralda Kenbedyho považujú Američania dodnes za čierny deň v ich dejinách. Narodil sa v Brookline v štáte Massachusetts. Bol druhým z deviatich detí Rosy Elizabeth Fitzgeraldovej a Jozepha Patricka Kennedyho. Otec bol nie len finančníkom, ale aj jedným z vedúcich predstaviteľov Demokratickej strany USA.

To, že práve John bude sedieť jedného dňa v Okrúhlej pracovni v Bielom dome bolo pre jeho otca nepredstaviteľné. Bol totiž presvedčený, že tento post bude patriť jeho najstaršiemu synovi Joevi. Ten bol totiž vynikajúcim študentom a futbalovou hviezdou.

Naproti tomu John mal od mala zdravotné problémy. Najprv to bol zápal hrubého čreva, neskôr mu lekári diagnostikovali Addisonovu chorobu. K tomu pribudli bolesti chrbtice, ktoré si vyžiadali operáciu. O tom, že jeho zdravie nebolo ukážkové už od mala sa však verejnosť dozvedela až v 90. rokoch.

Kým jeho brat Joe bojoval v II. svetovej vojne, jemu to zdravotný stav nedovoľoval. Vstúpil preto do námorníctva ako dobrovoľník. Torpédoborec, na ktorom slúžil, hliadkoval pri Šalamúnových ostrovoch. Tu sa stal z Johna hrdina, keď sa plavidlo zrazilo s japonskou loďou utrpelo mnoho členov posádky zranenia. Kennedy tiež. No napriek tomu sa mu podarilo zachrániť kolegu. Za tento čin mu bolo udelené vyznamenanie purpurové srdce.

Ako je vôbec možné, že sa muž s nalomeným zdravým, o ktorom neuvažoval ani vlastný otec, že by ho čakala hviezda kariéra, stal 35. prezidentom USA? Joe zahynul počas operácie Afrodita. Až v tej chvíli začal Kennedy starší vkladať všetky svoje ambície a sny do Johna. V roku 1947 sa stal kongresmanom a o šesť rokov neskôr senátorom za štát Massachusetts. V roku 1958 bol na tento post zvolený opätovne.

Túžba stať sa prezidentom sa u neho prejavila až v roku 1956, kedy sa rozhodol, že bude prvým mužom Ameriky. Snažil sa získať si popularitu verejnosti, čo sa mu napokon aj podarilo. V prezidentských voľbách v roku 1960 vyhral tesnou nadpolovičnou väčšinou nad Richardom Nixonom. Stal sa prvým americkým prezidentom, ktorý bol katolíkom s írskymi koreňmi.

Jeho cieľ, nebyť prezidentom iba jedno funkčné obdobie prekazil atentát. Ani po viac ako 50 rokov od tejto udalosti neprestali vznikať konšpiračné teórie o tom, ako sa tento čin odohral a či bol potrestaný skutočný vinník. Mnohí tvrdia, že Lee Harvey Oswald bol iba nastrčenou bábkou.  A ak aj bol tým dotyčným strelcom, musel mať komplica.

Túto teóriu podporuje aj posledný žijúci lekár, ktorí sa snažil zachrániť Kennedyho, keď ho priviezli do nemocnice v texaskom Dallase. Robert McClelland uviedol, že poranenia spôsobené strelami do krku a hlavy sú jasným dôkazom toho, že strelci boli dvaja. Rana na krku svedčí o tom, že zásah prišiel zozadu, no smrteľné poranenie hlavy, keď prezidentovi dokonca chýbala časť lebky prišlo z inej strany.

Konšpiračné teórie hovoria, že ho dala zabiť CIA, FBI, mafia či dokonca KGB. Prípadom sa zaoberala aj Warrenova komisia. Pomenovanie dostala podľa jej čelného predstaviteľa,  vtedajšieho najvyššieho sudcu USA Earla Warrena. Ustanovil ju 29. novembra 1963 prezident Johnsonn. Komisia po desiatich mesiacov vyšetrovania uzatvorila prípad s tým, že do atentátu J. F. Kennedyho neboli zapojené žiadne záujmové skupiny, či organizácie a Oswald svoj čin vykonal sám.

Konšpiračné teórie však vznikajú neustále, pretože mnoho ľudí odmieta veriť oficiálnemu vyšetrovaniu. A to aj napriek tomu, že v roku 2011 tím historikov a vyšetrovateľ s pomocou moderných technológii urobil kompletnú analýzu amatérskych videii, ktoré túto udalosť zaznamenali. Ich záver je, že tieň objavujúci sa v okne budovy je pravdepodobne Oswald.

mž