Bratislava 16. augusta 2016 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)
Asistent poslanca ĽS NS Martina Beluského, Marián Mišún spoločne s aktivistom Rudolfom Vaským a investigatívnym novinárom Martinom Daňom zorganizovali výstavu pod názvom Genocída slovenského národa a obete vlastizrady po roku 1989.
Mišún na sociálnej sieti píše, že od začiatku príprav tejto výstavy ho s organizovaním sprevádzajú ťažkosti. Z prístupu prevádzkovateľov Župného domu je sklamaný.
Na Facebooku vo svojom príspevku, píše: …”V uvedenej veci musím zároveň vyjadriť svoje veľké sklamanie z prístupu prevádzkovateľov Župného domu, ktorí spravujú tieto mestské priestory. Napriek tom, že veľmi často rozprávajú o slobode a demokracii, pričom sľubovali, že v priestoroch Župného domu vytvoria multimediálne, interaktívne a nezávislé kultúrno-vzdelávacie centrum, ktoré bude zastrešovať aktivity neziskových organizácií, pre náš vzdelávací projekt odmietajú poskytnúť priestory.” Podla Mišúna je takýto prístup nebezpečný a zdôrazňuje, že tieto priestory sú asi len pre ”vyvolených.”
K tejto výstave sa vyjadril aj poslanec zo strany Sloboda a Solidarita, Peter Osuský.
Ten sa vo svojom príspevku ostro pustil do Mišúna spoločne s Vaským, ktorého nedávno fyzicky napadol a označil ich za ”mentálnych obrov”.
Osuský vo svojom príspevku na Facebooku píše: ,,Skúsenosť nás učí, že ani v škole neopisujeme od najhlúpejšieho spolužiaka. Túto pravdu zrejme nepozná občan Mišún, keď sa hrdinsky prezentuje “genocídnymi” fotografiami opísanými od občana Vaského. Statočne stojí pri farebných fotografiách obete z Mexika a ďalšej z Libanonu. Stretli sa dvaja mentálni obri presne v duchu slovenského múdroslovia: Aký išiel, takého našiel. Že ide o hyenizmus je nesporné. U Vaského ide o vedomú lož, pretože vie odkiaľ “ukradol” tie fotky, podobne ako keď ukradol bojler. U Mišúna ide buď o hlúposť, alebo o rovnakú lož ako u Vaského. Niektorí poslaneckí asistenti (ĽSNS) sa proste nevydaria.”
Mišún sa vo svojom najnovšom príspevku obhajuje. Fotografie sú podľa neho len ilustračné a píše: ,,Mŕtvy samovrah je predsa rovnaká tragédia, či sa jedná o Slováka, Čecha, Poliaka alebo Rumuna. V prvom rade sa jedná o myšlienku akcie, s cieľom v diskusii upozorniť na prebiehajúcu genocídu Slovákov po roku 1989, vôbec tu nejde o to, riešiť pôvod fotiek, ktoré majú len slúžiť ako názorná didaktická pomôcka.”
Samuel Poništ