Môj profil 
Predplatné
Ostrovany 15. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Drvivá väčšina Rómov v “segregovaných komunitách” žije len zo sociálnych dávok
Problematika príbytkov a domov postavených v osadách bez stavebného povolenia a na cudzích pozemkoch trápi starostov mnohých obcí na východe Slovenska. V segregovaných osadách žijú prevažne rómske komunity, ktorých členovia sú sociálne odkázaní a žijú väčšinou z dávok.
Majitelia pozemkov sa len ťažko domáhajú toho, aby niekto od nich pozemky odkúpil. Ak tak neurobí priamo obyvateľ osady, s vysokou pravdepodobnosťou sa nenájde nikto, kto by tu pozemok kúpil. Takéto parcely alebo susediace pozemky strácajú hodnotu, keďže o ne nie je záujem.
V podobnej situácii sa ocitla aj obec Ostrovany, okres Sabinov, ktorá sa stala mediálne známou hlavne pre múr, ktorý dala pri osade postaviť miestna samospráva. Starosta Cyril Revák má 20-ročné skúsenosti s prácou s rómskou komunitou.
Starosta tvrdí, že riešenia existujú, aj keď to ide pomaly. Postup obce uvádza ako pozitívny príklad riešenia problémov vo svojej publikácii odborník na rómsku problematiku Alexander Mušinka.
Obec zamenila s cirkvou pozemky pod osadou
Obec má okolo 1860 obyvateľov, pričom takmer 1300 žije v rámci segregovanej komunity. Jej členovia bývajú rôzne: v rodinných domoch, bytovke, neskolaudovaných domčekoch či v chatrčiach. Obec sa preto rozhodla pustiť do zdanlivo neriešiteľného problému legalizovania čiernych stavieb.
“Tieto stavby začali pribúdať najmä v rokoch 1987–1990, my chceme, aby sa to dalo postupne do poriadku. V tej lokalite, kde to vysporiadavame, je asi 40 rodinných domov. Ide len o tie stavby, ktoré sa dajú považovať za rodinné domy. Netýka sa to prirodzene chatrčí,” vysvetlil Revák.
Podľa neho sa myšlienka začala v podstate realizovať niekedy v roku 2006, keď poslanci obecného zastupiteľstva odsúhlasili, že pozemky, ktoré sú pod rodinnými domami, sa usporiadajú.
“Pozemky v tejto lokalite boli vo vlastníctve cirkvi, urobili sme zámennú zmluvu a následne v minulom roku sme realizovali odpredaj ľuďom, ktorí tam majú tie rodinné domy,” povedal starosta. Potvrdil, že oslovení vlastníci domov prejavili záujem a doteraz sa im podarilo dohodnúť s ôsmimi.
Cieľom nebolo búrať, ale legalizovať stavby (nie chatrče!)
“Na štyri rodinné domy sú už vydané aj kolaudačné rozhodnutia. My sme tie pozemky jednoducho nekupovali preto, aby sme ich vlastnili. Dôvod bol jasný – pomôcť ľuďom, ktorí majú záujem zlegalizovať stavbu.” tvrdí Revák.
Je presvedčený, že je to pozitívny príklad pre ostatných. Skúsenosti podľa neho jasne dokazujú, že ak si niekto niečo kúpi, má k tomu úplne iný vzťah, zodpovednejší.
“Predávať pozemky môžeme za najnižšiu cenu podľa znaleckého posudku a tá vychádzala na nejakých 3,07 eura. To navýšenie na celkových 4,3 eura za m2 bolo za poplatky v súvislosti s geometrickým plánom a všetky ostatné potrebné náležitosti,” hovorí starosta.
Záujem predať pozemky majú podľa starostu aj súkromní vlastníci pozemkov pod domami v rómskej osade, nakoľko nevidia iné využitie svojho majetku. Niektorí to vedia urobiť sami, iní žiadajú obec o pomoc.
Vedenie obce uvažuje aj o odkúpení ďalších pozemkov, aby mohli s legalizáciou stavieb pokračovať, ale nie každý je zasa ochotný odpredať pozemok.
.jpg)
.JPG)
