Osteoporóza, tichá vykrádačka kostí, postihuje 400 tisíc Slovákov, najmä ženy

Bratislava 31. mája 2020 (HSP/Foto: TASR/Ľudovít Drmlík)

Na následky zlomeniny krčka stehennej kosti zomrie viac žien ako na rakovinu vaječníkov, maternice a krčka maternice dohromady. Často je za tým osteoporóza, metabolické ochorenie kostí, pri ktorom sa znižuje obsah kostnej hmoty a narúša sa stavba kostí. Osteoporóza má za následok dva milióny zlomenín ročne

Na Slovensku trpí týmto ochorením približne 400 tisíc ľudí, no iba tretina z nich je diagnostikovaná a ani nie pätina dostáva adekvátnu liečbu. Osteoporóza, tichá vykrádačka kostí, postihuje predovšetkým ženy po menopauze. Celosvetovo má riziko osteoporotickej zlomeniny každá druhá žena a každý piaty muž.

Ochorenie sa môže celé roky vyvíjať celkom nenápadne a nespôsobovať pacientovi žiadne ťažkosti, až kým sa neobjaví prvá zlomenina.

„Najčastejšími  rizikovými faktormi osteoporózy sú rodinná predispozícia, hormonálne zmeny, výrazná strata telesnej výšky, skorší začiatok menopauzy, metabolické poruchy (poruchy štítnej žľazy), podváha, dlhodobé užívanie kortikosteroidov, nedostatok minerálov, vitamínov, pohybu či nadmerné požívanie kávy, alkoholu a fajčenie. Preventívne by mal teda lekára navštíviť každý, u koho sa objaví viac rizikových faktorov ochorenia, najmä ľudia nad 65 rokov,“ upozorňuje prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB – Nemocnice Ružinov v Bratislave.

Základnou diagnostickou metódou je denzitometria, vyšetrenie hustoty kostnej hmoty – BMD (bone mineral denzity). Vďaka nemu dokážu lekári zhodnotiť zdravie kostí a odhaliť problémy ešte skôr, ako sa prejavia. Kostná hustota sa najčastejšie meria na chrbtici a bedrovej kosti. Riziko osteoporózy je možné zistiť na www.krehkekosti.sk. Ide o jednoduchý test, ktorý môže pacientovi čo to napovedať a je dobrou prípravou na rozhovor s lekárom.

Zlomeniny kostí sú najčastejším príznakom a zároveň najzávažnejšou komplikáciou osteoporózy. Postihujú krčok stehnovej kosti, stavce chrbtice a drobné kosti zápästia. Pacientom môžu spôsobiť stratu pohyblivosti či dokonca smrť. Osteoporotické zlomeniny môžu vznikať už pri malej záťaži a tlaku, napríklad pri sedení, prudšom zakašľaní, čupnutí, zdvíhaní predmetov či dokonca objímaní.

„Najzávažnejšie sú zlomeniny krčka stehnovej kosti, pri ktorých do jedného roka po úraze zomiera až tretina pacientov. Osemdesiat percent pacientov je po úraze odkázaných na pomoc okolia či špecializovanú starostlivosť. Závažné komplikácie prinášajú aj osteoporotické zlomeniny stavcov chrbtice, ktoré môžu mať trvalé následky – intenzívne bolesti chrbtice, deformity, strata telesnej výšky, útlak vnútorných orgánov či znížená pohyblivosť,“ vysvetľuje prof. Payer.

Vďaka liečbe a správnej životospráve sa však dá rozvoju tohto ochorenia zabrániť. Na liečbu osteoporózy už v súčasnosti existuje množstvo účinných liekov. Cieľom liečby je predovšetkým zabrániť vzniku zlomenín, ako aj zachovať množstvo a kvalitu kostnej hmoty. Pacienti s osteoporózou majú možnosť liečiť sa rôznymi účinnými látkami, formami a režimami užívania. Rovnako ako vývoj osteoporózy, aj jej liečba je dlhodobý proces, trvá minimálne tri roky. Po piatich rokoch terapie nasleduje prehodnotenie rizikového profilu pacienta.

Ak má byť liečba úspešná, je mimoriadne dôležité, aby pacienti užívali svoje lieky pravidelne a dlhodobo. Súčasťou účinnej liečby osteoporózy by vždy mala byť aj správna životospráva, najmä pravidelné cvičenie, vhodné stravovanie či pravidelný pobyt na slnku. Neoddeliteľnou súčasťou liečby je užívanie doplnkov – vápnika a vitamínu D. Je dokázané, že dlhodobá liečba osteoporózy znižuje riziko zlomenín. Naopak, nízka adherencia pacienta znižuje efekt liečby a vedie k zvýšenému počtu hospitalizácií pre osteoporotické zlomeniny.

Dobrá adherencia a efektívna liečba následne vplývajú aj na kvalitu života samotných pacientov. „Okrem bolestí či sekundárnych deformít môžu pacienti s osteoporózou trpieť aj psychickými problémami v dôsledku zníženia fyzických schopností, sociálnej izolácie, pocitu odkázanosti na rodinných príslušníkov či pre stratu výšky. Je preto mimoriadne dôležité venovať pozornosť nielen samotnej terapii pacientov, ale klásť dôraz aj na prevenciu jej vzniku,“ zdôrazňuje prof. Payer.