New York 17. mája (TASR/HSP/Foto:TASR)
Najrýchlejšiu odozvu OIOS zaznamenal v misii OSN v Abyei
Mierové sily OSN reagovali okamžite len na menšiu časť útokov na civilistov a takmer nikdy nepoužili silu, keď mohli opätovať útok. Vyplýva to z analýzy Úradu OSN pre vnútornú kontrolu (OIOS).
Úrad vo svojej správe konštatoval, že len 20 percent z 507 útokov, zverejnených generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom v rokoch 2010-13, viedlo k okamžitej reakcii niektorej z ôsmich misií OSN, ktoré mali mandát chrániť civilistov, ak by to bolo potrebné.
“Vo väčšine prípadov personál misie nebol na mieste v čase útoku alebo sa tam počas útoku nestihol presunúť,” uvádza sa v správe OIOS. “Keď personál misie…bol na mieste v čase útoku alebo v čase ohrozenia civilistov, sila nebola takmer nikdy použitá,” konštatuje sa v dokumente.
Šéf mierových misií OSN Hervé Ladsous vyjadril v piatok ľútosť, že správa OIOS sa zameriava len na “poslednú možnosť – použitie sily”, pričom však prvoradým cieľom musí byť zrozumiteľné politické riešenie.
Ladous upozornil aj na to, že štúdia nezdôrazňuje, že kľúčovú úlohu pri ochrane civilistov majú samotné štáty, v ktorých sú mierové sily OSN rozmiestnené. “Modré prilby môžu vytvoriť manévrovací priestor, aby sa zachoval krehký mierový proces, ale nemôžu suplovať orgány fungujúceho štátu,” zdôraznil diplomat.
Najrýchlejšiu odozvu OIOS zaznamenal v misii OSN v Abyei, na ropu bohatom regióne, na ktorý si robí nárok Sudán i Južný Sudán. Najmenej zásahov príslušníkov misie OSN – menej ako 10 percent – zaznamenali na Haiti a v Južnom Sudáne.
ru
OIOS konštatuje, že mierové jednotky OSN namiesto použitia sily v rámci snáh o ochranu civilistov podporili miestne bezpečnostné sily, zabezpečili priestory a zariadenia, evakuovali civilistov do bezpečia, poskytli im prístrešie v priestoroch OSN a spustili vyšetrovanie v prípade porušenia ľudských práv.
Správa identifikovala aj niekoľko faktorov, ktoré prispievajú k nepoužitiu sily v mierových operáciách – okrem iného ide aj o rôznorodosť názorov na použitie sily v Bezpečnostnej rade OSN a krajín, ktoré do misií vysielajú svojich občanov, a de facto “dvojité velenie”, keď rozhodnutia ohľadom svojich vojakov prijímajú aj krajiny, ktoré ich do misie vyslali.