Môj profil 
Predplatné
Na mape sú vyznačené okrem iného aj také regióny, v ktorých v súčasnosti neprebieha vojna alebo konflikt, ale existuje veľké riziko, že tam napätie môže eskalovať. Ondrejcsák v príspevku priznáva, že mapa nie je dokonalá, je to ale akýsi „návod“, kde a čo sledovať, keď chcete byť v roku 2020 v obraze o svetovej bezpečnosti.
Ako prvé body na mape označil východnú Ukrajinu a Čierne more/Rusko, kde sa od roku 2014, podľa jeho slov, ukrajinsko-ruská vojna stala určujúcim prvkom európskej bezpečnosti. „Napriek miernym úspechom, napr. výmena zajatcov, nedá sa očakávať, že by sa situácia dramaticky zlepšila, keďže nezmenili sa zásadne určujúce faktory konfliktu a ani motivácia hlavného „hráča“, Ruska. Moskva naďalej okupuje Krym, vyvoláva nestabilitu na východnej Ukrajine a v Čiernom mori. Napriek početným prímeriam tam denno-denne zomierajú ľudia, počet obetí sa približuje k 15 tisícom,“ píše Ondrejcsák.
Ďalším „dôležitým“ konfliktom, je konflikt v Sýria, kde je v súčastnosti geopoliticky azda najkomplikovanejšia vojna s obrovským množstvom vnútorných aj vonkajších aktérov. „Rusko a Irán na strane režimu B. Assáda, arabské krajiny v rôznych koalíciách, Kurdi, Turecko ako samostatný a celkom asertívny aktér, ustupujúce Spojené štáty, z Európy predovšetkým Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Riešenie situácie zatiaľ beznádejné, obyvateľstvo trpiace od útokov vlastného režimu, Sýria zostáva jeden z najväčších „zdrojov“ utečencov smerom do Európy,“ upozorňuje.
Ďalším bodom na mape je Líbya, kde zúri rozsiahla občianska vojna, tiež s účasťou vonkajších aktérov, počet ktorých sa rozširuje. Potom nasleduje Irán, Irak a Perzský záliv, kde je situácia už niekoľko desaťročí komplikovaná. „Dezintegrácia, občianske vojny sú realitou dnešného Blízkeho Východu. Boje proti ISIS/Daesh vedú Spojené štáty a spojenci v Iraku a Sýrii, pričom najmä Bagdad zápasí s iránskym vplyvom.“
Vo všeobecnosti by sa podľa Ondrejcsáka dalo povedať, že celý tento región sa dostal do stavu paralelných proxy-vojen medzi Iránom a Saudskou Arábiou, pričom ďalšími kľúčovými aktérmi sú Turecko, Egypt ale napríklad aj Emiráty.
„Štáty v Zálive sa obávajú od rastúcej iránskej asertivity a operácie Teheránu sa v poslednom období stávali intenzívnejšími a otvorenejšími (napr. „neidentifikovaný“ útok na saudskú ropnú infraštruktúru) – preto hľadajú americké obranný dáždnik. Ďalší vývoj americko-iránskych vzťahov bude pre celý región určujúci. V prípade, že sa Irán rozhodne pre nukleárne spôsobilosti, rozhodí to celý región. Môže to priniesť americko-iránsky a/alebo izraelsko-iránsky konflikt ako aj nukleárne ambície Saudskej Arábie, Turecka a možno aj ďalších,“ myslí si.
Medzi ďalší kľúčový región, z pohľadu európskej bezpečnosti, patrí Mali a Sahelská oblasť. Popri Mali ale k najrizikovejším krajinám patria aj Stredoafrická republika, Nigéria, Niger, Čad a Burkina Faso.
Ďalším označeným bodom na mape je Jemen, kde brutálna občianska vojna ničí budúcnosť celej krajiny a zomierajú tam tisícky ľudí.
Medzi akýsi „evergreen“ takýchto a podobných máp, patrí Afganistan. „Afganská vláda s pomocou medzinárodnej koalície vedenej USA sa snaží bojovať voči Talibanu, ale aj ďalším teroristickým organizáciám, ktoré ale tiež bojujú medzi sebou. Dynamiku vývoja bude určovať stav rokovaní v trojuholníku Afganská vláda – Taliban – Spojené štáty. Ak budú úspešné, medzinárodná prítomnosť v Afganistane môže začať v tomto roku výrazne klesať.“
Ďalším označeným miestom na mape je Kórejský polostrov kde síce neprebiehajú žiadne vojenské operácie, no napriek tomu aj stúpajúce napätie, spolu s nukleárnymi spôsobilosťami Severokórejčanov, podľa štátneho tajomníka stačí nato, aby to bol jeden z najsledovanejších regiónov. Ak by tam totiž vypukla vojna, mala by globálne dôsledky a to okamžite. Nie len kvôli nukleárnym silám Severnej Kórey, ale aj kvôli tomu, že sú tam zainteresovaní takmer všetci globálni hráči.
Podobne je na tom aj Juhočínske more a Juhovýchodná Ázia, kde v súčasnosti nie je žiadny veľký otvorený konflikt, no takmer všetci experti na globálne strategické procesy sa zhodujú na tom, že je to jeden z potenciálne najvýbušnejších regiónov Zeme.
„Čoraz asertívnejšia Čína a jej územné nároky v Juhočínskom mori sa stretávajú s otázkou suverenity štátov v regióne, ako Vietnam, Filipíny, Indonézia, Majalzia. Tiež je to región geopolitickej rivality medzi Čínou, USA, Indiou, Japonskom a Austrália má tiež dôležité bezpečnostné záujmy v oblasti. A nemôžeme zabudnúť ani na napätie okolo Tajvanu,“ vymenúva ďalej Ondrejcsák s tým, že ide o geopolitický región, kde v ostatných dvoch desaťročiach drasticky stúpli výdaje na zbrojenie, ale aj reálne vojenský spôsobilosti a kapacity. Hoci si nemyslí, že v tomto regióne vypukne tretia svetová vojna, je potrebné ho aj napriek tomu intenzívne sledovať.
Mapa síce nie je dokonalá a chýbajú tam napr. Venezuela, alebo útoky na Izrael či málo viditeľné kybernetické konflikty, hybridné operácie alebo problematika 5G, tie sú však súčasťou takmer každej vyššie spomenutej vojny a konfliktu.
„Chcem veriť, že v priebehu roka nebudem musieť ešte doplniť ďalšie konflikty. Nepredvídateľný Black Swan efekt ale nikdy nemôžeme vylúčiť,“ dodal na záver štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák.
.JPG)
