OĽaNO funguje viac ako rodinná firma než ako strana, tvrdia aktivisti

Bratislava 26. októbra 2016  (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Hnutie Igora Matoviča Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) funguje viac ako rodinná firma než politická strana. Tvrdia to bývalí organizátori protestov Gorila Alena Krempaská a Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv (IĽP)

Podľa nich webové domény OĽaNO nevlastní hnutie, ale firma manželky Matoviča, hnutie tvoria len štyria členovia a nie jasné, kam putujú peniaze zo štátneho príspevku.

Od roku 2008 má byť podľa nich Matovič vlastníkom ochrannej známky Obyčajní ľudia a otázne je, či ju politik vlastní ako fyzická osoba, alebo ako podnikateľ. “Ak by to vlastnil ako živnostník, po porade s právnikmi vieme povedať, že by musel udeliť súhlas politickej strany s využívaním svojej ochrannej známky. Ak tento súhlas udelí, tak si to buď vyfakturuje, a v tom prípade neoprávnene podniká a evidentne klamal, ak to urobí bezplatne, tak si to musí táto politická strana uviesť ako nefinančný dar,” vysvetlil Weisenbacher. Ako však tvrdí, v správe o hospodárení hnutie túto položku nemá.

Aktivisti zároveň upozornili, že v roku 2015 Matovič sľúbil zvýšiť počet členov OĽaNO, no do dnešného dňa sa tak podľa nich nestalo. Podľa nich má hnutie štyroch členov, z toho jeden z nich – Jozef Viskupič je Matovičov bratranec. Weisenbacher a Krempaská podotkli, že hnutie nemá na webe stanovy a nie je tam ani prihláška za člena hnutia a otázne, je ako OĽaNO nakladá s príspevkom od štátu.

“Považujeme za nevyhnutné, aby zákon zabránil takémuto fungovaniu, lebo nevieme, akým spôsobom sú vynakladané tieto finančné prostriedky. Myslím si, že je oprávnené sa domnievať, že plynú najmä do rodinných firiem pána Matoviča a jeho príbuzných,” tvrdí Weisenbacher.
Predsa hnutia OĽaNO sa mal podľa jeho slov pokúšať aj predať svojmu zamestnancovi zmenku od firmy J&T Private Equity BV, ktorá mala byť kúpená za 10 miliónov eur. “Na jednej strane bojuje proti takýmto praktikám a ľuďom, na druhej strane s nimi obchoduje. Mimochodom, je to schránková firma,” skonštatoval aktivista s tým, že sa opiera o medializované informácie.

Matovič nedávno dostal za obnovenú živnosť pokutu približne 12.000 eur. Obrátil sa na Ústavný súd SR. Problém so živnosťou však má opäť, teraz mu ale hrozí strata poslaneckého mandátu. Rozhodnú o tom poslanci v pléne. Predtým sa to však ešte musí doriešiť v parlamentnom výbore pre nezlučiteľnosť funkcií. Aktuálny podnet na Matoviča podali práve aktivisti Krempaská a Weisenbacher. Matovič opakovane tvrdí, že zákon neporušil, lebo na základe živnosti nepodnikal.

Predseda uvedeného výboru Martin Poliačik však zdôrazňuje, že výbor podľa Ústavného súdu SR nemá skúmať, či podnikal, alebo nie. Faktom je, že živnosť nemal pozastavenú, ako žiada zákon. Matovič má teraz výboru vysvetliť, prečo živnosť opakovane nezastavil, riešiť sa to bude zrejme v novembri.