Reakcia spomínaných médií na seba nenechala dlho čakať. Až na Markízu spustili manipulatívnu kampaň proti tomuto postupu. Podľa nich existuje zákonná povinnosť členov vlády informovať médiá. A začali sa oháňať slovenskými i európskymi súdmi. V kampani použili nový naratív, ktorým zaútočili na premiéra a ministrov. Vytvárajú dojem, že vládni činitelia využívajú na komunikáciu výhradne alternatívne médiá, ktoré označujú za dezinformačné či konšpiračné.

Konflikt záujmov

Napriek tomu, že Slovenské národné noviny (SNN) nie sú zaradené v zozname konšpiračných médií, neobišli ich. Pravdaže, najhorlivejšie a dlhodobo analyzuje matičné periodikum redaktor denníka N Filip Struhárik. Pozrime sa bližšie na tohto „profesionála“. Filip Struhárik patrí medzi slovenských novinárov, ktorí sa venujú slovenskému mediálnemu prostrediu. Je nespochybniteľné, že sa v tomto prostredí orientuje. Vlastnú prácu a denník N zrejme považuje za vzor žurnalistickej a etickej dokonalosti. Na báze tejto výlučnosti najskôr hodnotí iné médiá. Konkurenčné médiá posudzuje podľa iba jemu známych kritérií. Vynáša obvinenia a súdy na základe subjektívnych hľadísk. Vytrháva vety z článkov bez uvedenia širšieho kontextu. Oponujúcej protistrane dá síce priestor na vyjadrenie, lenže zo stanoviska zverejní len to, čo on považuje za podstatné.

„Filip Struhárik nedávno v Denníku N označil Slovenské národné noviny za provládne noviny a obvinil redakciu z porušenia Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov (SSN). Náš spolupracovník Matej Mindár totiž v SNN 23/2023 uverejnil spravodajský článok o štvrtej vláde Roberta Fica. Podľa Struhárika nebolo etické, že sme k textu nepridali informáciu, že Mindár je asistent poslanca NR SR Romana Michelka. Nebudem spravodlivým rozhorčením horiacemu Struhárikovi obšírne  vysvetľovať systém redakčných uzávierok v našom dvojtýždenníku. Azda iba toľko, že  M. Mindár mal na dodanie textu termín do 9. novembra. Článok dodal emailom 8. novembra o 17.51 hod. Jeho asistentskú zmluvu zverejnili v Centrálnom registri zmlúv 9. novembra. V čase uzávierky teda nebol asistent! Prízvukoval som vo svojej odpovedi Struhárikovi, že o poslancovi, pre ktorého pracuje, nepísal, v článku ho dokonca ani len nespomenul. V odpovedi som prirovnal toto údajné porušenie etického kódexu s aférou redaktorky Denníka N Moniky Tódovej a jej vzťahom k sudkyni Pamele Záleskej, ktorý je viac ako priateľský. Táto sudkyňa rieši kauzy aj s politickým pozadím a redaktorka Tódová sa tejto problematike venuje v Denníku N. Struhárik však túto výrečnú komparáciu vo svojom článku nespomenul. Použil moje slová, ktoré sa mu hodili. Iné nie,“ uviedol na margo šéfredaktor Maroš Smolec.

Stanovisko na vode

Pre SNN Struhárik  dôvodil takto: „Novinári nemajú povinnosť zverejňovať celé stanoviská, ktoré im respondenti poskytnú, ale majú použiť len to, čo je relevantné, podstatné a objektívne dôležité pre danú tému. Tým, že novinár pošle respondentovi otázky, nedáva mu zároveň aj ‚bianko šek‘ na to, aby respondent určoval, ako má vyzerať novinársky výstup. Ak by sme takúto logiku prijali, objektívna žurnalistika skončila.“ Šéfredaktor SNN oponuje: „Struhárik považuje za porušenie Etického kódexu SSN, stavovskej organizácie, ktorá mimochodom dlhodobo nefunguje, že redaktor Mindár v deň dodania článku do výroby neinformoval redakciu o tom, že podpísal zmluvu s parlamentom a je asistentom poslanca. Na druhej strane mu neprekáža aféra jeho kolegyne Tódovej so sudkyňou Záleskou. Nemožno práve toto  považovať za flagrantné porušenie aj medzinárodných samoregulačných etických kódexov?“ Struhárik na otázku SNN či nevníma pôsobenie Tódovej v tejto súvislosti v rozpore e etickým kódexom žurnalistiky, neodpovedal.

Móda konšpirácií

Začiatkom novembra slovenské mediálne prostredie ovládla správa, že internetový konzervatívny denník Štandard je konšpiračným médiom. Zaradili ho na zoznam projektu www.konspiratori.sk. Médiá, ktoré sa na zozname ocitnú, majú ohrozené ekonomické právo na získavanie inzercie v rámci férového súboja v konkurenčnom prostredí. Samotný portál dokonca vyzýva inzerentov, aby zvážili inzerciu v týchto médiách: „Aké weby sa dostanú na tento zoznam? Jednoducho tie, u ktorých máme vážne pochybnosti o ich serióznosti, a úprimne veríme tomu, že nie sú vhodnými partnermi na zobrazovanie inzercie zodpovedných zadávateľov reklamy. O tom rozhoduje naša odborná komisia.“ Úprimná viera sa cení. Otázky však vyvstávajú, keď sa pozrieme na zloženie tejto akože odbornej komisie. Samozrejme, nechýba v nej  Filip Struhárik.

Cenzúra, konšpirátori.sk, Matovičov ďalší rapel a PVV

Projekt Konšpirátori možno tiež hodnotiť ako porušenie etických princípov novinárov, ktorí v ňom aktívne pôsobia. Za projektom stoja dve reklamné agentúry. Agentúra NetSucces je autorom projektu. Najsilnejším spoločníkom agentúry je pritom vydavateľstvo Petit Press. Agentúra sama o sebe tvrdí, že je súčasťou rodiny Petit Press, vydavateľa denníka SME. Agentúra Seesame je partnerom projektu. Podnikatelia v reklame si teda vytvorili združenie, ktorým zásadne ovplyvňujú inzertný trh, z čoho môžu mať finančný efekt aj médiá, ktoré majú v komisii svojich zástupcov. Sami to aj potvrdili blogom náhodou v Denníku N: „Za viac ako sedem rokov fungovania sa Konšpirátori.sk stali informačným kompasom pre firmy aj verejnosť. Náš web navštívilo viac ako pol milióna ľudí a náš zoznam využíva okolo 11 000 inzerentov vo viac ako 150 000 online kampaniach v Česku a na Slovensku.“ Z reklamného koláča si teda dokážu ovplyvniť riadny kus.

Popri Struhárikovi z Denníka N je v komisii aj Dávid Tvrdoň z denníka SME a Matúš Ritomský, ktorý doň pravidelne prispieva. Medzi „novodobých cenzorov“ patrí o. i. Michal Hvorecký, v minulosti pravidelne publikujúci v SME a dnes v Denníku N. Ďalej Tomáš Kriššák, komunikačný poradca Gerulata Technologies. Je to ďalšia samozvaná spoločnosť s manipulatívnymi metódami práce. Nedávno zaradila aj Slovenské národné noviny medzi tzv. proruské zdroje po vypuknutí vojny na Ukrajine. Tento zoznam sa už na internete nenachádza. Chlapci sa najskôr zľakli súdnych dohier. Mimochodom, zakladateľom Gerulaty je Michal Trnka, ktorého otec je spolumajiteľ známej slovenskej IT spoločnosti Eset. Jej majitelia sú zase spoločníkmi vo firme, ktorá vydáva Denník N. S Gerulatou podpísala pred predčasnými voľbami zmluvu na využívanie analytických nástrojov na vyhľadávanie dezinformácií na internete za 416-tisíc eur vláda E. Hegera a vyplatil ju kabinet L. Ódora. Aktuálny podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha žiada jej vrátenie a prešetrenie dotácie orgánmi činnými v trestnom konaní.

Vrana k vrane

Medzi členmi komisie je aj na prvý pohľad nezávislý historik SAV Jakub Drábik, ktorý však pracuje pre portál HistoryWeb, spadajúci pod Denník N. Ďalej rádiológ Maroš Rudnay, ktorý podľa portálu Štandard v júni tohto roka rozšíril dezinformáciu o autorstve anonymnej stránky potratari.com, keď ju spojil s Alianciou za rodinu, ktorú vedie verejnosti známy právnik Anton Chromík.  Čerešničkou na torte je, že čestnými členmi komisie sú aj priami zástupcovia z vedenia silných vydavateľstiev Petit Press a Mafra. Bývalým členom bol aj Juraj Smatana, donedávna aktívny politik, štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Členmi tej „odbornej“ komisie sú teda zástupcovia a riadiaci pracovníci médií bojujúcich o každého inzerenta na  trhu, nimi platení novinári a redaktori, hoaxer a pár spriaznených liberálno-progresívnych duší.

Zaujímavé je aj financovanie tohto projektu. Citujeme zistenia Dalibora Juráška z portálu Hrot.info: „Na stránke USAspending.gov ale priamo americká vláda zverejňuje informácie o financovaní a grantoch poskytnutých zahraničným subjektom. Podľa oficiálnej stránky americkej vlády získali Konšpirátori.sk v rokoch 2020 a 2021 dva granty v celkovej hodnote 49 998 dolárov priamo od amerického ministerstva zahraničných vecí. Slúžiť mali na ‚budovanie kapacít‘ či ‚zlepšenie verejnej databázy dezinformačných zdrojov‘. Dva granty (v rokoch 2018 a 2019) v celkovej hodnote 149 924 dolárov dostala aj firma Seesame, hlavný partner Konšpirátori.sk,“ uvádza D. Jurášek. Granty uhradili z programu verejnej diplomacie, ktorého cieľom je podľa oficiálnej stránky vlády USA: „Podporovanie dosahovania cieľov zahraničnej politiky USA, presadzovanie národných záujmov a zvyšovanie národnej bezpečnosti informovaním a ovplyvňovaním verejnosti v zahraničí a rozširovaním a posilňovaním vzťahu medzi ľuďmi a vládou USA a občanmi zvyšku sveta“. K téme sa vyjadrila aj blogerka v oblasti marketingu a šéfredaktorka portálu 40plus.sk Martina Valachová. Aj jej médium zaradil projekt Konšpirátori, rovnako ako Hrot.inof, medzi „konšpiračné“ médiá. „V relácii TA3 o slobode slova a médií som sa opýtala člena komisie Konšpirátorov politológa Pavla Hardoša, či je pravda, že ich projekt finančne podporuje americká vláda. Potvrdil túto dotáciu. Keď som pátrala ďalej, zistila som, že Hardoš je napríklad aj v správnej rade známej mimovládnej organizácie Open Society Foundation,“ uviedla pre SNN Martina Valachová. Pôsobenie redaktora Denníka N v komisii okomentovala: „Tu už nikto nič negarantuje! Niektoré veci sa mi javia už také smiešne, že sa ich neoplatí ani komentovať. Skrátka je tu skupina ľudí, ktorí vytvorili akúsi komunitu a majú patent na rozum a pravdu. Aspoň sa tak tvária.“ Struhárik na otázku ako vníma, že členom komisie je šíriteľ hoaxu, a či ako novinár nepovažuje svoje pôsobenie v tomto združení za konflikt záujmov, neodpovedal.

Zaujatý prieskumník

Začiatkom júna 2019 sa terčom Struhárikovho útoku stal webový portál www.hlavnespravy.sk. Zverejnil článok pod názvom Prečo Hlavné správy tvrdia, že sú najdôveryhodnejší web, aj keď to nie je pravda? Reagoval tak na podtitul ich webovej stránky, ktorý uvádzal, že Hlavné správy sú podľa britského inštitútu Reuters Institute fot the Study od Journalism najdôveryhodnejším internetovým médiom v SR. V ten deň, 12. júna, to už pravda nebola. Podľa dostupných informácií 12. júna 2023 zverejnil spomínaný inštitút nový prieskum podpory a čitateľnosti, do ktorého už však portál Hlavné správy nezaradili. Hlavné správy teda zmenili podtitul s tým, že najdôveryhodnejším portálom boli za rok 2018. K tomu napísali: „A klame, tak už v názve, v titulnej fotke, pardon manipuluje, lebo pravda to, samozrejme, bola a je, len zmenilo sa to, že ‚podľa správy Reuters z minulého roka‘, pretože včera (12. 6. 2023) vyšiel nový tohtoročný rebríček, do ktorého nás Reuters nezaradil, a teda nemeral, a preto sa v ňom neobjavujeme. Pointa Struhárikovej manipulácie je v tom, že jednak už je deň nový prieskum, v ktorom Hlavné správy nie sú, a teda, ako je možné, že sa minuloročným víťazstvom pýšime ešte na stránke, a tiež to, že tento rebríček nie je úplný, to znamená, že Reuters nemeria všetky relevantné médiá, ale iba vybraných 15.“

Šéfredaktor Hlavných správ Robert Sopko dokázal, že Struhárik z jeho vysvetľujúcej odpovede použil len jednu vetu, rovnako ako v prípade SNN. Mimochodom, Hlavné správy sú tiež na zozname konšpiračných médií projektu Konšpirátori a po invázii ruských vojsk na Ukrajinu boli dočasne blokované Národným bezpečnostným úradom SR (NBÚ SR) v zmysle vtedy novelizovaného zákona o kybernetickej bezpečnosti bez rozhodnutia súdu. Či úrad vychádzal aj z informácií zverejnených na stránke Konšpirátori, nám hovorca nepotvrdil: „Podklady pre výkon blokovania úrad dostával v utajovanom režime od bezpečnostných zložiek štátu združených v NBAC, preto sú akékoľvek podrobnosti chránené zákonom,“ uviedol pre SNN P. Habara z NBÚ.

Americký sen

Pri osobe Struhárika sa vynára aj nadnárodná spoločnosť Google. Filip Struhárik v roku 2015 dostal cenu Google za inovatívnu online žurnalistiku. Tieto novinárske ceny udeľujú v rámci projektu Novinárska cena. Súťaž vyhlasuje Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá patrí pod krídla medzinárodnej siete Open Society Foundation pod vedením finančníka Georga Sorosa. Partneri tejto ceny sú o. i. Ambasáda Spojených štátov amerických na Slovensku, Zastavme korupciu, Memo98 alebo Nadácia Eset, ktorej zriaďovateľ podporil vznik Denníka N. Šiesti majitelia spoločnosti Eset za sumu 1,2 milióna eura získali v roku 2015 51 percent akcií média. „Investícia do Denníka N je nezávislou od spoločnosti Eset,“ potvrdili vtedy verejne majitelia. Eset spolupracuje v USA na projektoch bezpečnosti kybernetického priestoru práve so spoločnosťou Google. Ide konkrétne o ochranu ich prehliadača Google Chrome. To je náhoda.

Samotný Google sa asi evidentne zamiloval do Denníka N, ak by sme použili takúto metaforu. V roku 2019 ho totiž podporil sumou 333-tisíc eur na vývoj open-source predplatiteľského systému, ktorý bude môcť bezplatne využívať ktorýkoľvek vydavateľ na svete. Ide už o tretí grant, ktorý redakcia získala z grantového programu na podporu online žurnalistiky. V roku 2017 získali od Google ďalších 754-tisíc eur na tento projekt, čo víťazoslávne na svojom konte na sociálnej sieti oznámil aj Struhárik. Americká spoločnosť Google teda významne podporuje Denník N, ktorého spolumajiteľmi sú majitelia Esetu. IT firmy,  ktorá spolupracuje s Google na ochrane ich prehliadača Google Chrome. Podpora smeruje práve do oblasti online žurnalistiky, v ktorej pôsobí na stránkach Denníka N predovšetkým Struhárik. Kruh sa dokonale uzavrel. Struhárik na otázku, prečo Google tak výrazne podporuje práve Denník N, neodpovedal.

Letia nepravdy

Denník N sa chváli, že robí kvalitnú odbornú, profesionálnu, čestnú a pravdivú žurnalistiku. Nedávno však publikoval nepravdivú informáciu o tom, že prezidentka Z. Čaputová a minister T. Taraba nepoletia na svetovú klimatickú konferenciu spolu, lebo sa nemajú radi. Pravda je taká, že program prezidentov a ministrov na konferencie je časovo rozdelený o jeden týždeň. Na tento hoax tvrdo zareagoval aj minister Taraba, ktorý sa na tlačovej besede obrátil na redaktora Denníka N: „Napísali ste primitívny hoaxerský článok, kde ste si vymysleli, že prezidentka a ja máme problém letieť v jednom lietadle. Ak si budete vymýšľať príbehy, aby vám to vyhovovalo, nemáme sa o čom baviť.“ Voči protirečivému článku v Denníku N sa ohradila aj kancelária prezidentky Čaputovej. Denník N pritom o hlave štátu väčšinou informuje v pozitívnom svetle.

Denník N zavádzal aj o vyjadreniach R. Fica na sneme Smeru, kde mal povedať, že sa jeho strana pripravuje na predčasné voľby. Nebola to pravda. Predseda strany povedal, že sa musia začať pripravovať na vlastné stranícke voľby po prezidentských voľbách. „Niektoré médiá sa rozčuľujú, že s nimi nehovorím. Keď prestanú klamať, môžeme začať. V takom Denníku N musí redaktorom z nenávisti proti nám riadne kvapkať na karbid. Napíšu hlúposť, klamstvo, len aby urobili zle. Uverejnili, že som na sneme Smeru hovoril o potrebe pripraviť sa na predčasné voľby. O predčasných voľbách nepadlo ani slovo, naopak, zvýrazňoval som rok 2027 ako koniec volebného obdobia. Povedzte mi, ktorý blbec by 50 dní po vyhratých voľbách a zostavení vlády hovoril o predčasných voľbách? Ja som hovoril o voľbách vedenia Smeru, ktoré budú po voľbách prezidenta a do Európskeho parlamentu,“ vysvetlil Fico. Struhárik na otázku, ako vníma, že jeho kolegovia v redakcii uverejnia informáciu bez preverenia jej pravdivosti, neodpovedal.

Bez odpovedí

„Všetky oblasti a témy, ktoré sme otvorili v tejto analýze, sme chceli konfrontovať priamo so Struhárikom. Chceli sme poznať jeho názor na možné porušenia etického kódexu žurnalistiky, ktorým sa tak rád často oháňa. Ako šéfredaktor média, ktoré tak rád kritizuje, som mu poslal konkrétne otázky na podozrenia z porušovania novinárskej etiky v Denníku N a projekte Konšpirátori. Struhárik na otázky neodpovedal s odôvodnením, že je na dovolenke. Aký novinár sa stráni diskusie?“ zhodnotil na záver šéfredaktor SNN.

Matej Mindár

Článok pôvodne vyšiel na portáli Slovenské národné noviny

Prečítajte si tiež

• SNS potvrdila podporu krokov ministerky Šimkovičovej
• Fico zareagoval na Šimečku a spol. Odkaz dostali i “nepriateľské médiá”
• Fico v pléne reagoval na Dostála. Objasnil rázny krok proti “nepriateľským médiám”
• Keď tá, ktorá chcela zatvárať nepohodlné weby, volá po rešpektovaní médií…