Môj profil 
Predplatné
„Demokratické jadro SaS“, tak si nazvali vzbúrenci okolo poslancov NR SR Galka, Rajtára a Blahovej svoje zoskupenie. Ťažko povedať, či je demokratické, ale podľa pomeru síl v strane sa zdá, že príliš jadrové to jadro nie je – a možno sa po sobotňajšom mimoriadnom nominačnom kongrese ukáže, že to „jadro“ už nie je ani súčasťou SaS. Predseda Sulík totiž vyzval tých, ktorí nerešpektujú rozhodnutia kongresu, aby odišli zo strany.
Na nominačnom kongrese budú členovia strany hlasovať o viacerých návrhoch kandidátok do nadchádzajúcich parlamentných volieb, jeden z nich v pondelok zverejnil predseda strany SaS Richard Sulík, ktorý na tlačovej konferencii zároveň predstavil prvú pätnástku. Sú to: Richard Sulík, Lucia Ďuriš Nicholsonová, tretie miesto ostáva zatiaľ neobsadené, Branislav Gröhling, Alojz Baránik, Jana Cigániková, Peter Cmorej, Karol Galek, Martin Klus, Václav Mika, Juraj Droba, Jarmila Halgašová, Anna Zemanová, Peter Osuský a Ondrej Dostál.
Vidíme, že tu hrozí vážna vec: ak bude výsledok strany okolo piatich-šiestich-siedmich percent, strana dostane v Národnej rade iba 10, možno 11 či 12 kresiel. To by však znamenalo, že sa do parlamentu nedostanú kandidáti zo 14. a 15. miesta Peter Osuský a Ondrej Dostál, ktorí boli v uplynulých rokoch v parlamente najväčšími bojovníkmi euroatlantizmu.
Na otázku, či za problémami v SaS môžu byť vonkajšie snahy o rozobratie tejto strany, Richard Sulík ešte minulý týždeň odpovedal, že kto niečo také tvrdí, mal by čítať menej detektívok. Lenže mnohým už napadla myšlienka, či je naozaj len čírou náhodou, že sa pár mesiacov pred voľbami rozpadajú obidve strany, ktoré doposiaľ tvorili tvrdé jadro „starej opozície“: SaS aj OĽaNO.
Rozumných dôvodov, prečo by sa mohli niektoré subjekty usilovať o rozvrat konkurenčných strán, je viacero. Zoskupení, ktoré sa chcú podeliť o hlasy voličov „demokratickej opozície“ je príliš veľa a hrozí, že niektoré sa nemusia dostať cez päťpercentnú hranicu do parlamentu – a teda ostatným by veľmi vyhovovalo, keby sa podarilo niektorú z týchto strán ešte predtým „skanibalizovať“. Ale aj v prípade, že by sa tá strana dostala do parlamentu, sú tu ešte dôvody, prečo by sa niekto mohol pokúšať vnútrostranícke dianie v nej ovplyvňovať: veľmi totiž záleží na tom, akým bude partnerom pre budúce spojenectvá.
Z tohto pohľadu je legitímne uvažovať nad tým, či náhodou dianie v SaS nie je výsledkom pokusov o rozbitie, uchopenie moci, alebo aspoň získanie väčšieho vplyvu tých síl vo vnútri týchto strán, ktoré sú za „tvrdé“ spájanie a dohodu s tzv. „novou opozíciou“ pri vytvorení mocensky jednoliateho bloku bezpodmienečných podporovateľov imperiálnych vojen NATO vo svete, otvorenia hraníc pre masovú migráciu, či tuhý bruselocentrizmus.
Že sa všetky strany tzv. „demokratickej opozície“ po voľbách, ak budú mať dosť hlasov, spoja do novej koalície, o tom niet pochýb. Ak sa však Sulíkovi na kongrese strany podarí presadiť svoju kandidátku, bude to zrejme znamenať koniec pokusu ťahať stranu Progresívne niekam Za ľudí, aby Spolu budovali lepšie zajtrajšky v tesnom spojenectve. SaS zrejme nebude tesnou súčasťou bloku okolo Trubana, Beblavého, Kisku a Hlinu. Sulík sa opakovane vyjadril v tom zmysle, že SaS je jediná autentická pravicová strana vo volebnej ponuke, a má najlepší program. Ako by sa mohla SaS v takejto koalícii správať, o tom niečo naznačuje aj odpoveď Richarda Sulíka na našu otázku.
Hlavné správy: Minulý týždeň pán Rajtár povedal, že treba na kandidátku hľadať ľudí, ktorí sa vedia naozaj dohodnúť. Možno tým myslel dohodu v rozhádanej opozícii. Aký je tento váš návrh kandidátky z hľadiska jej schopnosti kooperovať a dohodnúť sa?“
Richard Sulík: „Ja som veľmi rád, že sa mi podarilo spojiť týchto trinásť ľudí, ktorých tu vidíte, a ďalších vyše stotridsať, ktorí sú na zvyšku kandidátky, a že spoločne navrhneme nominačnému kongresu naozaj silnú kandidátku. Z tohto mám dobrý pocit a radosť.“
Ivan Lehotský
.JPG)
