Tisíce Odessanov od rána prúdili s kvetmi na Kulikovo pole, avšak narazili na policajné kordóny. Čoskoro však bol trávnik pred celým námestím zasypaný kvetinami. Ľudí nepustili k Domu Odborov pod zámienkou nastražených bômb a hroziaceho výbuchu. Polícia údajne konala na podnet došlej anonymnej správy, avšak bomba sa nenašla.

Odessania niekoľko hodín stáli pred kovodetekčnými stenami. Medzi zúčastnenými bolo veľa starších ľudí, a mnohým z nich začalo byť zle.

Na strechách hliadkovali snajperi. Po poloprázdnych odesských bulvároch odrána lietali hliadkové vozy, ozbrojené transportéry a armádne nákladiaky.

Militanti neonacistického bataliónu „Azov“ sa netajili, že hlavnými hrdinami dňa sú tu oni. Pred dvomi dňami zástupca náčelníka ukrajinskej národnej gardy na Kulikovom poli verejne vychvaľoval týchto vynikajúco vyzbrojených „bradáčov“, ktorých špeciálne presunuli do Odessy zo zóny tzv. „anti-teroristickej operácie“ (ATO) práve kvôli spomienke na vraždenie zo strany nacionalistov.

Títo „bradáči“ ihneď vyvolali zodpovedajúci dojem, obzvlášť v očiach obyvateľov dediny Limanskoe, kde utrhli hlavu na Leninovom monumente. Neskôr, prechádzajúc sa v plnej výzbroji po uliciach mesta-hrdinu, sa fotili vedľa hlavných pamätihodností, pričom ani raz si nedali dolu masky.

Zo západných novinárov, ktorí sa chystali prísť do Odessy pri príležitosti druhého výročia tragédie, len niektorým umožnili prekročiť hranicu.

„Neviem ako to bude teraz, či sa o tom zjavia články v novinách. Teraz máme v Taliansku ekonomickú krízu, pripravujeme sa na voľby, nemáme akoby proste na Odessu čas v záplave migrantov a katakliziem. Som v Odesse prvýkrát. A prvé, čo som uvidel, je úplne prázdne mesto, prakticki žiadni obyvatelia a veľmi veľa vojakov“, – hovorí Jevgenij Utkin, novinár z Talianska.

Len kamuflovaných militantov bolo do ulíc Odessy vyslaných poldruha tisíca. Ešte boli akísi družiníci s žlto-modrými odznakmi hodnosti na rukávoch, ktorým mestské úrady povolili patrolovať v uliciach. Ráno zbili obyčajného okoloidúceho, ktorý sa im zdal podozrivý. Polícia, ako aj pred dvomi rokmi, znovu zohráva úlohu postranného pozorovateľa.

2. mája 2014 sa tiež nikto nepokúsil zastaviť bláznivých radikálov, keď pálili stanové mestečko „Antimajdanu“ na Kulikovom poli, zahadzali Dom Odborov molotovými kokteilmi  a bránili hasičským autám prejsť k horiacej budove.

48 mŕtvych, viac než 200 ranených. To sú oficiálne čísla. Avšak Odessania ešte požadujú od úradov nezávislé vyšetrovanie a potrestanie vinníkov. Dá sa však pochopiť aj skepsa tých, čo neveria na žiadne férové súdne pojednavanie, keďže oficiálny Kyjev zatiaľ v tomto smere nepodnikol prakticky nič.

„Je to akoby sme my požadovali v 1943 od Himmlera, aby vyšetril zločiny v nemeckých koncentračných táboroch. Presne tak je to v prípade Parubija a celej politickej špičky terajšej Ukrajiny“, – hovorí svedok tragických udalostí Igor Nemodruk.

„Podarilo sa im skoncentrovať v Odesse veľké množstvo živej sily. Plus pritiahli „do kšeftu“ aj kriminálnikov. Viete, že Výbor národnej bezpečnosti Odessy značne prispel k tomu, že boli oslobodení mnohí väzni a otvorené mnohé kolónie. Jednoducho ponorili Odessu do stavu hrôzy a beztrestne usporiadali masovú popravu svojich protivníkov“, – hovorí politológ Alexej Kočetkov.

Pre poslanca Verchovnej Rady Ukrajiny Mosijčuka, bývalého bojovníka bataliónu „Azov“, je 2. máj tiež mimoriadny deň. „Príde čas, a možno sa 2. máj stane štátnym sviatkom, pretože presne pred dvomi rokmi Ukrajinci zaznamenali prvé víťazstvo v nárdodno-oslobodzovacej vojne. Nielen sme zachránili Odessu od agresie „ruského sveta“, ale aj po prvýkrát ukázali agresorovi zuby“, – vyhlásil.

Dnes po uliciach Odessy prešli ukrajinskí patrioti, ako sa sami nazývajú. Nebolo ich až tak veľa. Svoje nacionalistické heslá, oslavujúce Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA), vykrikovali hlasito a bezostyšne.

Po udalostiach spred dvoch rokov ani jeden z tých, kto upaľoval a zabíjal Odessanov, nebol zatknutý ani čo i len pre účasť v masových neporiadkoch. Pritom je zo strašných zločinov – terorizmu, útoku na štát – obviňovaných 70 ľudí, v tej alebo inej miere napojených na antimajdanových aktivistov z Kulikova poľa. Všetci sú dodnes držaní v odesských väzniciach.

„Dokopali mu podžalúdkovú žľazu, dokaličili nohu, na ktorú viac nemôže riadne stúpať a je chromý. Ledva chodí. Utrpel nejeden otras mozgu. Nechcú ho však vyšetrovať, nepripúšťajú k nemu lekárov“, – rozpráva Elena, sestra Ruslana Dolgošeja, obvineného vo veci „neporiadkov“ z 2 mája 2014.

Už (zajtra) sa majú v Europarlamente prerokovávať otázky, súvisiace s udalosťami 2 mája a dodržovaním ľudských práv na Ukrajine. Zídu sa ochrancovia práv, novinári, advokáti príbuzných obetí. Budú vypočutí?

„Kauza je v Európe tabu, niet informácií o tom, čo presne sa stalo. Antiruská kampaň v Európe pokračuje. Predovšetkým v Holandsku“, – hovorí holandský novinár Soňa van den Ende.

Ku koncu dňa na Kulikovo pole prišli príbuzní obetí 2. mája. Na tričkách mali vyobrazené portréty tých, čo zaživa zhoreli, boli otrávení chlórom, zastrelení, dobití palicami na ulici, tých čo skákali v beznádeji z okien. Na pamiatku obetí tragédie boli do neba pustené čierne balóny a biele holuby.

Video si môžete pozrieť tu: