Očovú nepreslávil len Matej Bel a majster Pavol, žije aj dnes

Očová 26. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)

Očovské pastorále v Podpoľaní 

Učenec Matej Bel a film Očovské pastorále – to sú dva pojmy, ktoré najmä stredná a staršia generácia najčastejšie spája s obcou Očová v okrese Zvolen. Podpolianska dedina má však oveľa viac zaujímavostí, chýba im ale väčšia popularizácia a propagácia.

Skutočným skvostom, aj keď často opomínaným, je gotický oltár Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa nachádza v rímsko-katolíckom kostole. Aj keď je výrazne menší ako slávny oltár v kostole sv. Jakuba v Levoči, patrí mu významné miesto v rámci zachovaného umenia gotiky na Slovensku. Z pôvodne dvojkrídlového oltára Smrti Panny Márie z rokov 1514 až 1515 sa dodnes zachovala hlavná časť s reliéfom.

O tom, ako sa oltár dostal do očovského kostola, ktorý bol pôvodne postavený v prvej polovici 14. storočia, sa veľa nevie. Podľa niektorých historikov Očovania boli kedysi dobrí obchodníci a oltár získali pre kostol výmenou či kúpou.

Z neskorej gotiky pochádza aj ďalší kostolný oltár Mikuláša a Antona Pustovníka, ktorého pôvod pripisujú žiakom Majstra Pavla z Levoče.

Ďalším, aj keď na dnešnú dobu trochu netradičným miestom, ktoré stojí v Očovej za návštevu, je Izba revolučných tradícií, ktorú si obec i tamojšie poľnohospodárske družstvo udržiava desaťročia. Dnes však už nejde o klasickú muzeálnu miestnosť s medailami a hviezdami z čias socializmu, ale o objekt, kde v jednom nájdete predmety z poľnohospodárskej minulosti obce, tradičné očovské kroje, zdokumentovanú históriu družstva i obce a pamätnú izbu Mateja Bela. Miestnosť, venovaná tomuto učencovi a pedagógovi, vyzerá dnes (až na malé výnimky) rovnako, ako pred 30 rokmi, keď ju pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia otvárali.

V dedine s 2500 obyvateľmi však najmä v ostatných rokoch pribudlo ešte ďalších niekoľko pozoruhodností, ktoré sa oplatí vidieť. Je to predovšetkým Remeselný dvor, aktuálne v exteriéri s vodným náhonom a kolesom na výrobu elektriny a novou chlebovou pecou. Nehmotným fenoménom je aj folklórny festival Očovská hruda, ktorý na budúci rok oslávi desať rokov od založenia.

Aj keď je dedina pomerne rozľahlá, ľahko sa v nej zorientujete. Návštevníkom k tomu pomáha aj ďalšia zaujímavosť – rozmerná mapa obce, ktorá už niekoľko rokov visí na jednej z vonkajších stien obecného úradu.

Očová nie je iba dedinou minulosti. Majú vlastnú elektráreň 

Prvé kilowatty elektrickej energie by mala v Očovej už v septembri vyrábať ojedinelá vodná elektráreň s malou turbínou so spodným náhonom. Zariadenie s celkovými nákladmi približne 90.000 eur vyrástlo od augusta minulého roku v centre obce, v areáli miestneho Remeselného dvora.

Voda je k turbíne privádzaná z umelo vytvoreného ramena potoka Hučava. Do dvora prichádza samospádom z výšky asi sedem metrov.

Samotná turbína je slovenským patentom, jej otcom je Vladislav Krížik z Martina. Účinnosť turbíny je 86 percent a výkon deväť kilowattov.

Podľa starostu Jaroslava Dominika sa vyrobená elektrická energia bude odvádzať priamo do rozvodnej siete. Cieľom projektu však prvotne nie je výroba energie, ale najmä demonštrácia tradičného využitia vodnej sily. Na mieste, kde sa stavia, stál aj v minulosti mlyn s kolesom na vodný pohon. Jeho repliku budú môcť takisto vidieť návštevníci dvora.

Projekt zrealizovalo miestne občianske združenie Listy prostredníctvom malého grantu z programu Organizácie spojených národov (OSN). Časťou peňazí prispela aj obec Očová a významným je aj grant, ktorý získalo združenie z programu Leader Európskej únie.