Obmedzený svet liberálnej demokracie

Bratislava 26. marca 2019 (HSP/ďateľ/Foto:Pavel Matuška)

Liberálna demokracia je jednou z mnohých ideológií, napriek tomu sa väčšina politických strán a médií správa tak, akoby bola vyjadrením konca dejín. Z demokracie však nerobí prijateľnú formu vlády liberalizmus, ale republika

Hlboké priepasti

Priľahko sme si privykli deliť médiá na žurnalistiku hlavného prúdu a alternatívu, poprípade konšpiračnú produkciu. Tiež automaticky prijímame rozdelenie politických strán na systémové a antisystémové, respektíve štandardné a neštandardné. Toto paušálne a nevhodné posudzovanie má nešťastné dôsledky. Z rozdielov, ktoré sú v každej spoločnosti prirodzené, vytvára neprekonateľné, škodlivé priepasti a nesúhlas s druhou stranou mení na pocit morálnej nadradenosti.

Nedá sa povedať, že strany nemožno triediť podľa inklinácie k prevládajúcim politickým štandardom. Taktiež sa nedá poprieť, že vo svete médií existujú hlavný prúd a alternatíva a okrem nich sa tu dokonca vyskytuje aj vyložene konšpiračná scéna. Problematická na tomto delení je prevládajúca ideológia, prepožičiavajúca (dočasnej) väčšine zdanie nespochybniteľnej legitimity.

Absolútna väčšina médií hlavného prúdu a všetky takzvané štandardné politické strany zdieľajú spoločné presvedčenie, že jediným správnym spoločenským usporiadaním je liberálna demokracia. V tomto ohľade je s nimi zajedno aj časť neštandardného politického spektra, ako napríklad OĽaNO. Slovenská republika má síce v ústave napísané, že je demokratickým právnym štátom, ale tak politická, ako aj mediálna elita si túto definíciu stotožňuje s pojmom liberálnej demokracie. A to je jeden z kľúčových problémov aktuálneho politického a spoločenského diškurzu na Slovensku.

Uzavretý myšlienkový svet

Liberálna demokracia nie je nič iné ako jedna z mnohých ideológií. Rovnako ako napríklad sociálna demokracia. Úsmevné však je, že napríklad aj mnohí sociálni demokrati prijali princípy liberálnej demokracie za nespochybniteľný základ fungovania zdravej spoločnosti. A rovnako je na tom množstvo kresťanských demokratov či konzervatívcov.

V prostredí médií hlavného prúdu, ku ktorým je potrebné okrem vyložených sektárov – akými sú SME, N, Trend, Týždeň a Aktuality – pripočítať aj Hospodárske noviny, všetky bulvárne tlačoviny, komerčné televízie a rádiá, ako aj verejnoprávnu RTVS, je presvedčenie o správnosti a dokonca až nadradenosti liberálnej demokracie také veľké, že prakticky vylučujú akúkoľvek racionálnu a produktívnym myšlienkovým kvasom oplodnenú diskusiu. Keďže liberálna demokracia, rovnako ako všetky ostatné ideológie, je vnútorne uzavretý myšlienkový svet, médiá lipnúce na jej princípoch fakticky popierajú základný zmysel vlastnej existencie.

Od ľudovej k liberálnej demokracii

Komunisti v polemike s takzvaným kapitalistickým svetom tvrdili, že nimi preferovaná forma vlády, ľudová demokracia, je nadradená demokracii buržoáznej. Ponechajme teraz bokom nezmysel obsiahnutý v pojme ľudová ľudovláda (demokracia), v tejto chvíli je podstatná ponúkajúca sa paralela. Všetky politické a spoločenské organizácie a štátom ovládané médiá unisono ospevovali výdobytky ľudovej demokracie. Bolo to jedno veľké a trápne divadlo a čím viac času uplynulo od februárového prevratu z roku 1948, tým menej ľudí ho hralo z presvedčenia. Naopak, mnohých ospravedlňuje, že to robili nedobrovoľne a z donútenia.

Áno, je pravda, že si mohli vybrať aj ťažšiu cestu, avšak toto nie je článok o morálnej teológii, ale o verejnom diškurze v slobodnej spoločnosti. Dnes absolútna väčšina médiá, za obsah ktorých čitatelia, poslucháči a diváci v takej či onakej forme platia, rezignovala na neideologickú diskusiu. Sami a na rozdiel od novinárov Rudého práva či (komunistickej) Pravdy dobrovoľne prijali obmedzený rámec myslenia, ohraničený vieroukou ideológie liberálnej demokracie. A práve preto rastie počet čitateľov a poslucháčov alternatívnych médií. Ľudia doslova prahnú po iných názoroch. Nie preto, že sú konšpirátori, antisemiti, xenofóbovia, rasisti a podobne, ale preto, lebo vidia, že intelektuálny svet politickej a mediálnej elity/bubliny je príliš úzky a obmedzený, nepripúšťa provokatívne myšlienky a nielen verbálne, ale aj spoločensky izoluje nositeľov takrečeno nevhodných názorov.

Aj liberalizmus môže byť hrozbou

Liberálna demokracia je len ideológia. Nie liberalizmus robí z demokracie prijateľnú a efektívnu formu vlády. Nedostatky demokracie, reprezentované predovšetkým hrozbou tyranie väčšiny, vyvažujú republikánske inštitúcie. Republika so svojimi inštitúciami je rovnako dôležitá ako sama demokracia. Niekedy je dokonca lepšia republika bez demokracie ako demokracia zredukovaná na nespútané mocenské orgie väčšiny.

Aj liberalizmus, keď je povýšený formálne či neformálne na jedinú akceptovateľnú doktrínu (čím sa prakticky stáva oficiálnou), sa môže stať hrozbou. Svojím spôsobom ňou už je, pretože priestor na vyjadrovanie nekonformných myšlienok je čoraz užší. Prinajmenšom v tom zmysle, že médiá hlavného prúdu vrátane verejnoprávnych nie sú dostatočne otvorené skutočnému kritickému mysleniu.

Všetky ideologické prívlastky spájané s demokraciou sú legitímne do tej miery, kým sa nestanú štátnou ideológiou. Napokon, na voľnej súťaži strán a ich ideológií je postavený demokratický politický systém. Väčšina politických subjektov a médií na Slovensku sa však správa tak, akoby liberálna demokracia bola oficiálnou a nespochybniteľnou doktrínou. Z krátkodobého hľadiska je to len chyba. Videné z dlhodobej perspektívy by pretrvávanie tohto stavu mohlo byť aj nebezpečné, čoho dôkazom sú každodenné mediálne lynče a manipulácie bez možnosti účinnej a adekvátnej ochrany.

Článok pôvodne vyšiel na portáli ďateľ.sk