“Rodinám s deťmi chceme pomôcť výrazným zvýšením daňového bonusu na dieťa, namiesto obedov zadarmo,” povedala pre agentúru SITA členka predsedníctva KDH Eva Grey. Pracujúci rodičia by tak podľa nej dostali vyššiu výplatu a sami sa rozhodli, čo za to svojim deťom kúpia. “Bude to spravodlivejšie aj pre deti s diétnymi obmedzeniami, deti s postihnutím a deti na osemročných gymnáziách, ktoré dnes obedy zadarmo nemajú. Vydýchnu si aj samosprávy,” tvrdí Grey. Pre deti, ktorých rodičia nemajú nárok na daňový bonus, by však KDH bezplatné obedy ponechalo. Za zrušenie tzv. obedov zdarma je aj SaS. “Prax ukázala, že obedy zadarmo sa neosvedčili. Preto náklady na obedy zadarmo plánujeme preniesť do vyššieho príspevku na deti (vyššiu štátnu dávku na deti),” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.

Za zachovanie štátom dotovaných obedov na materských a základných školách je strana Za ľudí. “Systém však potrebujeme zdokonaliť tak, aby fungoval,” vyjadrila sa pre agentúru SITA expertka strany Za ľudí na sociálnu politiku Vladimíra Marcinková. Na medzery v tomto opatrení podľa nej momentálne doplácajú práve deti, ktorým mal pomôcť, tie zo sociálne slabšieho prostredia. “Chceme pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Deti a mladiství z chudobných rodín by mali mať zadarmo nielen obed, ale aj desiatu a olovrant,” tvrdí Marcinková. Proti zrušeniu štátnych dotácií na obedy pre deti navštevujúce materské a základné školy je aj koalícia PS/Spolu. “Chceme však analyzovať, či ich nastavenie, aj napríklad pre deti milionárov, je ideálne. Alebo či by sme tieto peniaze radšej nemali použiť na raňajky a olovranty pre chudobné deti, alebo pre deti na iných stupňoch,” povedal pre agentúru SITA garant koalície PS/Spolu pre sociálnu a rodinnú politiku Jozef Mihál. Treba sa tiež podľa neho pozrieť na kvalitu podávanej stravy. So zachovaním tzv. obedov zdarma súhlasí aj expert hnutia OĽaNO pre oblasť rodinnej politiky, podnikania a ekonomiky Peter Kremský.

Tlačové oddelenie hnutia Sme rodina agentúre SITA potvrdilo, že napriek zlyhávajúcemu nástupu sú ľudia okolo Borisa Kollára za zachovanie štátom dotovaných obedov. “Práve naopak, myslíme si, že aj žiaci prvého stupňa osemročných gymnázií by mali mať na ne nárok, nakoľko sú to deti rovnakého veku,” tvrdí hnutie Sme rodina. Presadzuje však “dôsledné doriešenie financovania tohto sociálneho opatrenia tak, aby to nevyvolávalo neprimeraný tlak na úrovni samosprávy”. Myšlienku obedov zadarmo neodmieta ani strana Dobrá voľba. “Je potrebné situáciu analyzovať a to najmä smerom k dopadom na zriaďovateľov v oblasti priestorových kapacít,” uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa strany Dobrá voľba Martina Šoltésová. Upozornila na to, že veľa samospráv muselo a stále musí investovať z vlastných zdrojov na prístavby, prestavby alebo dokonca výstavbu nových kapacít, či do technologického vybavenia kuchýň. “Je potrebné taktiež analyzovať dopady na personálne zabezpečenie projektu. Ak budeme chcieť projekt udržať, budú sa musieť nájsť zdroje financií na krytie takýchto nákladov,” dodala hovorkyňa strany Dobrá voľba. So súčasným systémom nie je spokojná strana ĽS-Naše Slovensko. “Obedy zadarmo zreformujeme, súčasný systém nepodporujeme,” povedal pre agentúru SITA hovorca strany Ondrej Ďurica.

Mnohé samosprávy museli pri zavádzaní tzv. obedov zdarma čeliť problémom s nedostatočnými kapacitami školských jedální, ako aj nedostatkom personálu v kuchyniach. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR preto pred začiatkom tohto školského roka vyhlásilo projekt Pracuj v školskej kuchyni, ktorým štát podporil nástup nových pomocných kuchárok do školských jedální v základných školách. Týmto projektom ústredie práce spolufinancuje mzdy vyše tisíca pomocných kuchárok, ktoré boli pôvodne evidované ako nezamestnané na úrade práce. Tento projekt však trvá len do konca júna tohto roka, teda do konca aktuálneho školského roka.

Všetky deti v poslednom ročníku materských škôl a deti v hmotnej núdzi v materských a základných školách dostávajú štátny príspevok na tzv. obedy zadarmo vo výške 1,20 eura od 1. januára minulého roka. Všetci žiaci základných škôl majú na túto dotáciu nárok od 1. septembra vlaňajška, teda od nového školského roka. Tento príspevok štátu však v mnohých prípadoch nepokrýva zvýšené režijné náklady na obedy pre žiakov, a tak sa aj po 1. septembri minulého roka mnohí rodičia podieľajú na úhrade nákladov na obedy pre svoje deti. Dotáciu v sume 1,20 eura pritom dostáva dieťa len za deň, v ktorom sa zúčastnilo na výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole alebo na vyučovaní v základnej škole a súčasne odobralo stravu.