Môj profil 
Predplatné
„Spoločnosť a štát zabudol, že poľnohospodárstvo musí stále fungovať. Nové obdobie prinieslo zásadnú zmenu spoločenskej a politickej klímy v súvislosti s agropotravinárstvom. Poľnohospodári mohli začať slobodnejšie podnikať, čo vnímajú poľnohospodári pozitívne. Ale nová éra však priniesla aj niektoré zmeny, ktoré mali negatívny vplyv na ekonomiku podnikov. Hovoríme napríklad o zrušení mínusovej dane z obratu, ktorou bol sektor podporovaný pred rokom 1989. Zrušenie dane zásadným spôsobom zmenilo ekonomiku podnikov,“ ozrejmila Holéciová.
Podľa SPPK sa zmenilo aj postavenie podnikov na regionálnej úrovni. V minulosti, keď vedenie poľnohospodárskych družstiev úspešne spolupracovalo s obcou, tak v regiónoch na základe takejto spolupráce úspešne fungoval šport, kultúra, folklór. „Nežná revolúcia priniesla aj nové pohľady na odvetvie. Poľnohospodárske družstvá už neboli schopné plniť spoločenskú úlohu ako v minulosti. Socialistické poľnohospodárstvo bolo postavené výhradne na tvorbe produkcie. Čím väčšia produkcia, tým lepšie ekonomické postavenie družstvá dosahovali. Po roku 1989 však klesol záujem o produkciu a rovnako aj pred vstupom do EÚ objem poľnohospodárskej produkcie klesal, čo malo negatívny vplyv na ekonomiku poľnohospodárskych podnikov,“ doplnil Miroslav Maxon.
Upadanie poľnohospodárstva a potravinárstva v očiach politikov a verejnosti podporovali podľa SPPK aj výroky politikov, že trh vyrieši všetko. „Aj v tých časoch národohospodári vedeli, že procesy v poľnohospodárstve a aj v rozvinutej Európe sú ekonomickými nástrojmi riadené tak, aby stimulovali to, čo spoločnosť potrebuje a na to sa na Slovensku zabudlo. Trh to nevyriešil aj preto, lebo odbytové kanály z minulosti prestali fungovať tým, že bolo rozpustené RVHP, čo malo dopad na slovenskú produkciu poľnohospodárskych komodít. Napriek tomu, väčšina poľnohospodárskych subjektov sa dokázala so zmenami vysporiadať,“ pokračovala Holéciová.
Obdobie pred rokom 1989 charakterizuje podľa SPPK nedostatočné zásobovanie v obchodoch. Zásobovanie obchodov za socializmu bolo poznačené problémami a nebolo vôbec plynulé. „Určite si mnohí spomínajú na nekonečné rady pred obchodmi, a to nielen s potravinami, ako ľudia čakali častokrát aj celé hodiny, aby si mohli nakúpiť tovar nielen na daný deň, ale najmä do zásoby. Týkalo sa to aj potravín zo zahraničia, napr. citrusov,“ uviedol Miroslav Maxon. Približne v polovici 90. rokov nastávala podľa SPPK mierna stabilizácia odvetvia. Už nebolo prioritou vysporiadanie krívd z minulosti, ale hľadanie možností, ako fungovať v nových podmienkach. Okrem transformácie dochádzalo aj k deleniu veľkých poľnohospodárskych podnikov. “Bola to vôľa členov družstva rozdeliť podnik na menšie subjekty,” doplnil člen predstavenstva SPPK Miroslav Maxon.
V slovenskom poľnohospodárstve a spoločnosti po roku 1989 podľa SPPK silno rezonoval vstup Slovenska do EÚ. „Chceli sme byť súčasťou EÚ. Negatívom však bolo, že v negociačnom procese sa podmienky vstupu častokrát prispôsobovali čo najrýchlejšiemu vstupu do únie. Pokiaľ by sme boli podľa našich poľnohospodárov a potravinárov trpezlivejší, a aj kompetentnejší, tak by sa zvýšila šanca vyrokovať lepšie podmienky vstupu SR do EÚ. “Po vstupe SR do únie sa však výrazne zvýšil objem podpôr do odvetvia. V sektore pôdohospodárstva eurofondy nevyhnutnosťou určite sú,“ vysvetlila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Pred Slovenskom je podľa SPPK v poľnohospodárstve aktuálne neskutočné množstvo práce, aby sa priblížilo konkurencieschopnosťou a výkonnosťou okolitým krajinám. „Pri porovnaní poľnohospodárstva pred rokom 1989 a teraz musíme povedať aj to, že súčasnosť je poznačená nelichotivým stavom agropotravinárstva. Klesla nám potravinová sebestačnosť krajiny pod 50 %, v obchodoch máme z desiatich potravín len 4 zo Slovenska. Od roku 1993 sa pravidelne zvyšuje pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Rastlinná výroba dominuje nad živočíšnou, čo nie je pozitívny signál,“ dodala Holéciová. Kľúčom k ozdraveniu odvetvia je podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory silná štátna pomoc nielen pre poľnohospodársku prvovýrobu, ale aj pre spracovateľský priemysel a rovnako aj dlhodobá a systematická výchova spotrebiteľa.
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
