Vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia žiadali, aby ich západní partneri uvalili prísnejšie sankcie a prerušili prakticky všetky hospodárske väzby s Ruskom, pričom tvrdili, že “treba urobiť viac” na ochromenie vojnovej mašinérie Moskvy. Ukrajina však trvá na tom, že nemá prakticky inú možnosť, ako zachovať svoje vlastné obchodné dohody, a lobuje za ich zachovanie s argumentom, že poskytujú určitý vplyv na Kremeľ a pomáhajú obmedziť miesta, kde ruská armáda uskutočňuje letecké útoky.

Oleksij Černyšov, výkonný riaditeľ ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz, pripustil bizarnú optiku toho, že Ukrajina stále obchoduje s Ruskom. “Je to nemožné, ako ukrajinský občan – to je moja prvá reakcia,” povedal Černyšov a dodal, že ide o osobnú a emocionálnu reakciu.

Naftogaz – a vysokí politickí predstavitelia – však trvajú na tom, že Ukrajina nemôže a nemala by zatvoriť ropovody, aby si mohla nárokovať na zvyšné príjmy (hoci suma, ktorú Moskva platí, ak vôbec niečo platí, nie je verejne známa), ako aj preto, že niektorí európski podporovatelia Kyjeva sú stále závislí od ruskej ropy a plynu.

Na pretrvávajúce zisky Ruska a frustráciu Kyjeva nedávno upozornili tajné dokumenty amerických tajných služieb, ktoré unikli na platformu na zasielanie správ Discord a v ktorých sa uvádza, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom tohto roka uvažoval o vyhodení ropovodu Družba do vzduchu.

Podľa dokumentu, ktorý získal denník The Washington Post, americkí predstavitelia spochybnili vážnosť hrozieb, ktoré mohli byť výbuchom frustrácie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vyjadroval prokremeľské postoje a trval na výnimke z úsilia Európskej únie o ukončenie nákupu ruskej ropy.

Moskva vlani poslala cez ropovod Družba, ktorý prechádza cez Ukrajinu, približne 300 000 barelov ropy denne. Rusko je tiež povinné ročne prečerpať približne 40 miliárd kubických metrov plynu cez ukrajinský tranzitný systém, a to na základe dohôd o dodávkach, ktoré predchádzali plnej invázii vo februári 2022.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že sú v rozpakoch. Ruské uhľovodíky prechádzajúce cez ich územie prinášajú Kremľu milióny dolárov a pomáhajú financovať jeho vojnovú mašinériu. Kyjev však potrebuje aj peniaze, ktoré získava z tranzitu, a chce byť spoľahlivým hospodárskym partnerom európskych krajín, z ktorých niektoré by mohli čeliť destabilizujúcemu nárastu cien, ak by sa dodávky ruskej energie náhle prerušili.

Černyšov povedal, že Kyjev musí dodržiavať svoje zmluvné záväzky a rozhodnutie o ukončení dodávok je na krajinách, ktoré sú ich príjemcami, ako napríklad Maďarsko, ktoré potrebuje ruskú ropu a plyn na vykurovanie v zime. “Tento tok nebol zastavený, aby ostatné krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, nezmrzli,” povedal.

Podľa The washington Post, Kremeľ využíva dodávky energie ako zbraň, a to aj v roku 2000, keď dvakrát prerušil dodávky do Európy.

Kyjev však trvá na tom, že ruský plyn musí prúdiť aj naďalej, a to aj v rokoch, keď Moskva v roku 2014 nezákonne anektovala Krym a podnietila separatistickú vojnu vo východnom Donbase. Ukrajina trvala na tom, že by si mala zachovať svoju úlohu tranzitnej krajiny, a zároveň požadovala, aby krajiny ako Nemecko nepomáhali Rusku budovať nové plynovody – čo kritici označili za pokrytecký názor. Teraz Ukrajina tvrdí, že všetci jej podporovatelia by mali znížiť alebo zrušiť využívanie ruskej energie.

Pracovná skupina pre ruské sankcie, ktorej predsedajú Andrij Jermak, vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie, a Michael McFaul, bývalý veľvyslanec USA v Rusku, minulý mesiac zverejnila “akčný plán”, v ktorom sú uvedené ďalšie kroky, ktoré by sa podľa skupiny mali prijať na potrestanie Ruska – plán však dôrazne vyzýva na zachovanie tranzitu ruskej energie cez Ukrajinu.

Vyzvala tiež na pozastavenie “všetkých zostávajúcich Ruskom kontrolovaných plynovodných trás”, ktorými sa prepravuje ruský plyn na európsky trh, ako aj plynovodu TurkStream cez Turecko. “Ukončiť priame dodávky ruského plynu do Európskej únie s výnimkou dodávok cez Ukrajinu,” uvádza sa v akčnom pláne.

Anders Aslund, ekonomický expert so zameraním na bývalý Sovietsky zväz, ktorý bol členom pracovnej skupiny pre sankcie, uviedol, že logika zachovania tranzitu cez Ukrajinu je jasná: plyn by išiel na európske trhy bez ohľadu na to, pretože EÚ zahrnula do svojho režimu embarga niekoľko výnimiek alebo “karve-outov” pre krajiny, ako je Maďarsko.

Rusko sa navyše zaviazalo zaplatiť Ukrajine celkovo 7 miliárd USD počas päťročnej zmluvy podpísanej v roku 2019, tzv. dohody “pump or pay”, podľa ktorej Moskva musí platiť bez ohľadu na to, či dodá nejaký plyn. “Prečo teda nedostať peniaze?” povedal Aslund. “Zmluvy boli dohodnuté s Európskou úniou na tieto vyčlenenia.”

Cieľom sankcií nie je zaviesť “všeobecný zákaz obchodovania s Ruskom”, ale “spôsobiť Rusku čo najväčšie škody bez toho, aby Ukrajina utrpela väčšie škody, ako je nevyhnutné”.

Vyslanci EÚ sa 10. mája stretli v Bruseli, aby prediskutovali nový balík sankcií proti Rusku, ktorý je zatiaľ 11. v poradí. Predchádzajúce opatrenia boli zamerané na jednotlivcov, podniky a odvetvia ruského hospodárstva a obmedzovali vývoz a dovoz.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na tlačovej konferencii so Zelenským v Kyjeve v predchádzajúci deň uviedla, že Eú “bude naďalej robiť všetko”, čo je v jej silách, “aby oslabila Putinovu vojnovú mašinériu a jeho príjmy”. Zelenskyj pochválil návrhy EÚ, ktoré podľa neho zasiahnu ruský sektor atómovej energie. On a ďalší predstavitelia však uviedli, že to stále nestačí.

Podľa zmluvy o dodávkach plynu s Kyjevom je Rusko povinné platiť Ukrajine ročne približne 1 až 1,5 miliardy USD. Po začatí vojny bol uzavretý jeden kľúčový vstupný bod pre ruský plyn na okupovanom území na východe, pričom sa vyskytli protichodné tvrdenia o tom, kto je za to zodpovedný. Ukrajinskí predstavitelia trvali na tom, že existuje kapacita na posielanie všetkého ruského plynu cez iný vstupný bod. Rusko však drasticky znížilo množstvo plynu, ktoré čerpalo cez Ukrajinu.

V septembri spoločnosť Naftogaz podala žalobu na Medzinárodný arbitrážny súd v Paríži, v ktorej uviedla, že ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom “nezaplatila finančné prostriedky” “ani včas, ani v plnej výške” v súlade s podmienkami zmluvy. Naftogaz však odmietol spresniť, aká suma na platbách chýbala.

“Gazprom prinútime zaplatiť,” povedal vtedy šéf Naftogazu Jurij Vitrenko. Gazprom v reakcii uviedol, že neexistujú “vhodné dôvody” na pokračovanie v prípade, a pohrozil, že voči Naftogazu uplatní finančné sankcie.

Podľa The Washington Post, plyn je už desaťročia stredobodom problematických vzťahov Ruska a Ukrajiny. V určitom období Rusko posielalo viac ako 80 % svojho plynu cez Ukrajinu do európskych krajín.

Podľa The Washington Post, Rusko dúfalo, že sa mu podarí Ukrajinu obísť otvorením dvoch plynovodov cez Severné more do Nemecka. Keď sa budoval druhý z nich, nazývaný Nord Stream 2, ukrajinskí predstavitelia argumentovali, že časť ruského plynu by mala naďalej prechádzať cez Ukrajinu, aby sa tak zabránilo rozsiahlej vojne. Nord Stream 2 bol vybudovaný, ale nikdy sa nepoužíval. K vojne aj tak došlo.

Napriek tomu Natália Šapovalová, viceprezidentka pre politický výskum na Kyjevskej ekonomickej škole, uviedla, že využívanie ukrajinských plynovodov Ruskom “vytvára určitú dodatočnú ochranu” a zdá sa, že obmedzilo letecké útoky Moskvy. “Počas ich kampane proti energetickému sektoru túto zimu preprava a skladovanie plynu určite neboli ich hlavným cieľom,” povedala Shapovalová.

Podobne bol ušetrený aj ropovod Družba, ktorého prevádzka bola zastavená len “na pár dní, keď nemali energiu na spustenie čerpadiel,” povedal Matthew Sagers, expert na prepravu energie zo spoločnosti S&P Global Commodity Insights v Londýne.

Sagers uviedol, že Družba vlani prepravila približne 80 percent ropy pre najväčšiu maďarskú ropnú spoločnosť MOL a tento rok by mala prepraviť 50 až 55 percent.

Okrem Maďarska sú od ropy prepravovanej cez Družbu závislé aj Česká republika a Slovensko. Navyše Ukrajina vlani zarobila na tranzitných poplatkoch od Družby takmer 180 miliónov dolárov, uviedol Sagers. “Peniaze sú peniaze.”

Nakoniec, povedal Sagers, Ukrajinci “nemusia vyhodiť ropovod do vzduchu – ak by chceli, mohli by jednoducho prestať obchodovať”.