Na prvý pohľad sa zdá, že USA urobili väčšie ústupky než Čína. To sa dalo ťažko očakávať vzhľadom na tvrdé vyhlásenie, ktoré pred summitom znelo z Washingtonu.

Doslova pár dní pred schôdzou lídrov oboch krajín v Osake sa Trump vyhrážal zavedením cla na všetok čínsky vývoz do USA v prípade, keď nebude schôdza s lídrom ČĽR Si Ťin-pchingom prebiehať tak, ako by si želal. USA neraz zdôraznili, že pre Čínu bude uzatvorenie obchodnej dohody oveľa dôležitejšie, a preto USA skrátka neprídu, keď budú dostávať miliardy dolárov ako colné poplatky.

Z formálneho hľadiska sa zdá, že USA urobili v Osake viac krokov v ústrety Číne: tri oproti jednému. Dajú sa však tieto kroky skutočne pokladať za ústupky?

Dohoda na obnovenie obchodných rokovaní je síce kladným krokom pre obe strany, zatiaľ to, ale nič neznamená. Predtým sa konalo 11 kôl zložitých rokovaní, ktoré skončili koniec koncov krachom. Aké úspešné budú nové kolesá rokovaní, nie je zatiaľ jasné.

To, že sa USA rozhodli pre nezavedenie nových ciel, nie je ústupkom, ale skôr možnou podmienkou začiatku rokovaní. Čína pritom neraz predtým vytýčila požiadavku zrušenia všetkých zavedených colných obmedzení. Táto otázka bola vlastne jednou z kľúčových, ktorá zapríčinila zmarenie predchádzajúcich rokovaní. Nejde zatiaľ o odvolanie platných amerických sankcií.

Čo sa týka čínskych študentov v USA, Trumpovo vyhlásenie sa dá zatiaľ len ťažko pokladať za fundamentálny posun v politike.

Potom, čo začali obchodné spory medzi oboma krajinami, sa sťažovali čínski študenti amerických univerzít na ťažkosti s vystavením víz. Niektorí študenti nemohli dokonca ukončiť štúdium, pretože ich víza neboli predĺžené.

Trump sa na svojom Twitteri neraz rozhodne vyslovil, že je potrebné skomplikovať vystavovanie víz čínskym študentom v technických odboroch, najmä tých, ktoré majú pre USA strategický význam, ako je potrebná umelá inteligencia, robotechnika, a pod. Teraz podľa výsledkov rokovaní naopak podotkol, že víta čínskych študentov, ktorí študujú v USA.

Vyjadril nádej, že mnohí z nich budú potom pracovať v Amerike a pre zvlášť nadaných, sa môže zjednodušiť vystavenie povolenia na pobyt v USA. Možno, že to skutočne svedčí o uvoľnení napätia. V danom okamihu sa to, ale obmedzuje len na prezidentovo vyhlásenia.

Za jediný ústupok môžeme pokladať zmenu Trumpovej pozície v otázke Huawei. Tento rok v máji americký prezident zaviedol výnimočný stav pre ochranu americkej informačnej a komunikačnej infraštruktúry pred hrozbami zo zahraničia. Ministerstvo obchodu USA zo svojej strany zapísalo Huawei na čierny zoznam. Tieto opatrenia v podstate zakazovali americkým spoločnostiam dodávať Huawei akékoľvek súčiastky alebo softvér.

Po rokovaniach v Osake Trump povedal, že dovolí dodávky amerických súčiastok čínskej spoločnosti. Ide pravdaže o súčiastky, ktoré sa nevyužívajú v technológiách, takže z hľadiska americkej administratívy priamo neohrozujú národnú bezpečnosť.

Ostatne aj tento krok bol diktovaný skôr pragmatickými dôvodmi, povedal v rozhovore pre Sputnik odborník Ústavu svetovej ekonomiky Čínskej akadémie moderných medzinárodných vzťahov, Chen Fengying.

“Nemyslím si, že Trump urobil nejaké podstatné ústupky a že sme tým niečo získali. Terajšia schôdza predákov oboch krajín bola diplomatickým dialógom. V skutočnosti pred sebou máme aj naďalej ťažké rokovania a je zatiaľ predčasné robiť nejaké závery o tom, že Trump ustúpil.

Po prvé USA nevymazali Huawei z čierneho zoznamu. Keby to urobili, bol by to veľký ústupok. USA aj naďalej označujú Huawei za hrozbu národnej bezpečnosti, hovorí: “Odložíme to na potom.” Takže terajší krok USA je vlastne zameraný na riešenie problémov amerických spoločností, pretože  Huawei dodáva mnoho svojich výrobkov, je to ich veľký zákazník, a keď nebudú môcť dodávať svoje výrobky tejto spoločnosti, potom ich sotva niekomu inému budú môcť predávať v rovnakom množstve.

Platí to ako pre Qualcomm, tak aj pre Intel a iné: spoločnosti z akých krajín môžu nahradiť tak veľkého spotrebiteľov ich výrobkov, akým je Huawei? Takže Trump sa riadil záujmami amerických spoločností a nie snahou o ústupky Číne.

USA okrem toho sľúbili nezavedenie nových ciel na čínsky tovar. To, ale nie je vôbec to isté, ako zrušiť už zavedené cla. Požiadavkou Číny bolo zrušenie skôr zavedených ciel na čínsky tovar v sume 250 miliárd dolárov. USA na to, ale nepristúpili, nepristúpili na kompromis.

Hlavným výsledkom terajšej schôdze je, že USA pristúpili na obnovenie rokovaní, na zachovanie stabilnej súčinnosti. Pretože keď sú nejaké problémy, je potrebné ich riešiť cestou konzultácií a nie konfrontácie. Základ pre budúce konzultácie bol položený. USA boli na tomto summite pozitívnejšie než predtým. Chápeme však, že potom, čo sme počuli tieto diplomatické slová, máme pred sebou veľmi zložitú prácu”, uviedol.

Najväčšie americké technologické spoločnosti vystúpili proti zákazu predaja súčiastok Huawei. Veď zo 70 miliárd dolárov, ktoré čínska spoločnosť v roku 2018 utratila za nákup súčiastok, získali 11 miliárd Qualcomm, Intel a Micron Technology Inc. Podľa odhadov iného amerického výrobcu čipov – Broadcom Inc, nezarobí táto spoločnosť dve miliardy dolárov kvôli sankciám proti Huawei.

Svoje terajšie rozhodnutie prijal Trump pravdepodobne na nátlak obchodného spoločenstva. Ako skôr oznámila agentúra Reuters, americká asociácia polovodičového priemyslu SIA sa snažila presvedčiť amerických úradníkov o tom, že zďaleka nie celý biznis Huawei môže ohrozovať národnú bezpečnosť USA a že totálny zákaz dodávok čínskej spoločnosti akýchkoľvek súčiastok len spôsobí straty americkým spoločnostiam.

Avšak Trumpom vyhlásené rozhodnutie o úľavách pre Huawei môže naraziť na tvrdý odpor amerických zahraničnopolitických jastrabov. Senátor republikán Marco Rubio podľa výsledkov G20 na svojom Twitteri napísal, že keď sa rozhodol Trump urobiť z Huawei predmet zjednávania s Čínou, obnovia USA všetky platné obmedzenia voči čínskej spoločnosti zákonodarnou cestou.