Obama chce Iraku pomôcť, ale nasadenie pozemných síl sa vylučuje

Washington 13. júna 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Republikánski zákonodarcovia kladú za eskaláciu násilia v Iraku istú vinu aj Obamovi

Predstavitelia Spojených štátov vylúčili možnosť návratu amerických vojsk do Iraku na potlačenie al-Káidou inšpirovaného povstania, ale americký prezident Barack Obama zvažuje rad krátkodobých vojenských alternatív vrátane vzdušných úderov. Informovala dnes o tom tlačová agentúra AP.

Džihádisti obsadili dve veľké iracké mestá a rad menších a pohrozili, že budú postupovať na Bagdad. Irak čelil obnovujúcemu sa násiliu od odchodu amerických vojsk koncom roka 2011.

Prudký nárast násilia tento týždeň viedol vo štvrtok k evakuácii Američanov z hlavnej vojenskej leteckej základne v severnom Iraku, kde USA cvičili iracké bezpečnostné zložky.

Podľa Obamových štvrtkových vyjadrení “je jasné”, že Irak potrebuje ďalšiu pomoc od Spojených štátov a medzinárodného spoločenstva – militantná skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL) získala rýchle víťazstvá.

Republikánski zákonodarcovia kladú za eskaláciu násilia v Iraku istú vinu aj Obamovi. Americký prezident sa zdráhal znovu zapojiť do konfliktu, voči ktorému mal dlho výhrady.

Iracká vláda viac ako rok žiadala Spojené štáty o ďalšiu pomoc pri boji proti povstaniu, živenému občianskou vojnou v susednej Sýrii. Severný Irak sa stal zastávkou pre povstalcov, ktorí sa pravidelne pohybovali medzi oboma krajinami a šírili násilie sýrskej vojny.

Irackí lídri znovu požiadali tento týždeň o pomoc, chceli bezpilotné lietadlá a lietadlá s posádkou, ktoré by sa dali použiť na prieskum aj aktívne misie. Obama zvažuje tieto požiadavky a očakáva sa, že o spôsobe akcie rozhodne v priebehu niekoľkých dní, tvrdí AP.

Spojené štáty už v Iraku používajú bezpilotné lietadlá na spravodajské účely. Aj predtým, než by vôbec došlo k vzdušným úderom, môže americký prezident zvýšiť prílev vojenskej pomoci irackej vláde, ktorá je pod stálym tlakom – väčšmi pomôcť pri výcviku irackých bezpečnostných síl a zvýšiť možnosti irackých spravodajských služieb.

Spojené štáty sú opatrné, aby ich vojenská pomoc nepadla do rúk militantov, alebo nebola inak zneužitá. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiová uviedla, že USA posielajú humanitárnu pomoc za zhruba 12 miliónov dolárov pre takmer milión Iračanov, ktorí pre nedávne boje ušli zo svojich domovov.

Obama sa vo štvrtok radil so svojím tímom pre národnú bezpečnosť o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Iraku. Viceprezident Joe Biden zatelefonoval irackému premiérovi Núrímu Málikímu a zdôraznil, že USA sú pripravené pomôcť, ale pre Bagdad je životne dôležitým, aby prišiel s dlhodobými riešeniami svojho vnútorného politického sporu.

Takmer všetci americkí vojaci v decembri 2011 odišli z Iraku po tom, ako sa Washington a Bagdad nedohodli na bezpečnostnej zmluve, ktorá by umožnila udržať v krajine obmedzený počet amerických vojakov prinajmenšom na niekoľko rokov.

Americký senátor John McCain, ktorý často kritizuje Biely dom, vyzval na rezignáciu celý Obamov tím pre národnú bezpečnosť. Predseda Snemovne reprezentantov John Boehner obvinil Obamu, že si “zdriemol”, kým sa situácia zhoršovala.

Zdá sa však, že americký Kongres je rozdelený v názore na to, ako reagovať. Niektorí republikáni podporujú vzdušné údery, iní zákonodarcovia – z radov demokratov i republikánov – to však považujú za zlý prístup. Neozvali sa hlasy, volajúce po opätovnom vyslaní amerických vojakov do Iraku. Obamovi poradcovia povedali, že prezident nemá chuť znovu vohnať Spojené štáty do tamojšieho konfliktu.

ru